Tlmočník ako rečník (Interpreter as a Speaker)



Silvia Vertanová Učebnica pre študentov tlmočníctva v rozsahu ôsmich kapitol zachytáva viaceré teoretické a praktické problémy, súvisiace s výkonom profesie WOmočník anásOHGne ich pretavuje do návodov na zdokonalenie prípravy QD WRWR SRYRODQLH 9NDSLWROH Translácia ako vedomá činnosť stručne RSLVXMH rozdiely medzi tlmočením a prekladom, historické pozadie WOmočnícNHM činnosti VQDK\ R UR]SUDFRYDQLH WHórie tlmočenia až po súčasné diskusie k vybraným problémom. Kapitola Tlmočenie ako komunikácia rozoberá špecifiká tlmočenia, podmieňujúce požadované schopnosti a osobnostné charakteristiky tlmočníka. V kapitole Tlmočník ako rečník sa približuje tlmočník ako autonómny autor rečového prejavu a tiež jednotlivé SDUDOingválne a extralingválne prvky komunikácie. .DSLWROD Komunikačné situácie s tlmočením prináša rozbor situácií a oblastí spoločenskej potreby tlmočenia a všíma si špecifiká rečového SUHMDYXYRYHUHMQHMVIére politiky. Kapitola Slovenčina ako komunikačný kód je venovaná kultivovaniu materinského jazyka, poukazuje na aktuál QHQHGRVWDWN\ YHUHMnéKR GLVNXU]X v slovenčine a analyzuje jej špecifiká ako východiskového jazyka pre transláciu. .DSLWROD Odkaz antiky pre súčasnú rétoriku SULnáša stručné informácie onajdôležiWHMších antic kých rétoroch, približuje ich význam pre súčasnú rétoriku a opisuje vývoj rečníctva od jeho počiatkov až do stredoveku. Rétorické minimum pre tlmočníka predstavuje vyústenie predošlých kapitol v podobe prak tickej príručky pre samostatnú úpravu a prípravu rečového prejavu, nielen pre potreby tréningu elokvencie na hodinách tlmočenia. Posledná kapitola je selektívnym slovníčNom živých latinizmov v slovenčine a okrem prekladu a príkladu použitia ponúka DMREMDVQHQLHLFKpôvodu.  

Učebnica zohľadňuje interdisciplinárny prístup k teórii tlmočenia a venuje sa aj problémom etiky a otázkam autorských práv tlmočníka. Jej cieľom je orientovať samostatnú prípravu študenta nielen na úrovni jazykových, ale SUHGRvšetkým rečových a komunikačných schopností. Akcentuje ich rozvoj Ymaterinskom jazyku ako základ pre ich budovanie v cudzích jazykoch. Vzhľadom na všeobecne absentujúcu rétorickú prípravu na dnešných školách možno hovoriť o reflexii širšieho problému. Nedostatky vUHčovom prejave súčasného človeka, čoraz väčšmi pripútaného k obrazovým médiám, sa totiž týkajú nielen adeptov na profesiu tlmočník. Autori učebnice, ktorí aktuálne pôsobia ako vedeckopedagogickí pra covníci na FilozofickHM IDNXOWH 8QLYHU]LW\ Komenského Y%UDWLVODYH VD WRXWR publikáciou snažia vyplniť existujúcu medzeru na našom knižnom trhu, keďže na Slovensku nebola doposiaľ publikovaná kniha s podobným zameraním. 

ISBN: 978-80-223-4030-4

TLMOČNÍK AKO REČNÍK

 

Marcela Andoková

TLMOÈNÍK AKO REÈNÍK Pavol Štubòa

Stanislava Moyšová

TLMOČNÍK AKO REČNÍK Učebnica pre študentov tlmočníctva

Silvia Vertanová Marcela Andoková Pavol Štubňa Stanislava Moyšová

2015 Univerzita Komenského v Bratislave

Publikácia je výsledkom riešenia grantového projektu MŠ SR KEGA č. 058UK-4/2014 Rečnícke minimum pre študentov tlmočníctva (vedúca riešiteľka Mgr. Silvia Vertanová, PhD.) © Silvia Vertanová, Marcela Andoková, Pavol Štubňa, Stanislava Moyšová

Editorky: Mgr. Silvia Vertanová, PhD. Mgr. Marcela Andoková, PhD.

Jazyková redakcia: Mgr. Rút Gerţová Obálka: Alexandra Puchovská

Odborní recenzenti: Prof. PhDr. Ladislav Franek, CSc. Prof. PhDr. Daniel Škoviera, CSc.

© Vydala Univerzita Komenského v Bratislave vo Vydavateľstve UK Vytlačila spoločnosť KO&KA spol. s r. o., Bratislava Rok vydania: 2015 ISBN: 978-80-223-4030-4

2

Predhovor Predkladaná učebnica je určená študentom tlmočníctva. Je reakciou na skutočnosť, ţe pri prijímacom procese na univerzitný odbor prekladateľ-tlmočník zväčša absentuje zisťovanie úrovne rétorických schopností záujemcov, a to i napriek dlhodobo konštatovanej klesajúcej úrovni rečovej kultúry absolventov stredných škôl. Problematiku tlmočenia spracúvame prednostne z komunikačného aspektu – zohľadňujeme pragmatickú stránku translácie, postavenie tlmočníka ako autonómneho autora prehovoru, mieru uplatnenia jednotlivých tlmočníckych kompetencií v závislosti od špecifík konkrétnej komunikačnej situácie. Okrem ústrednej témy sa však v koncíznej forme venujeme aj nevyhnutnej teórii translácie, niektorým dôleţitým psychologickým aspektom tlmočenia a predstavujeme pohľady do praxe opisom extralingválnych okolností tlmočenia vo vybraných spoločenských rámcoch. Tieţ sa dotýkame otázky miery zodpovednosti tlmočníka za konečný translát a problematiky právnych predpisov, ktoré túto činnosť upravujú. Napriek tomu, ţe kapitoly na seba v zásade logicky nadväzujú, je moţné pri ich čítaní postupovať aj inak ako chronologicky, pretoţe jednotlivé ústredné témy sa v knihe rozvíjajú a prepájajú, pričom pre lepšiu orientáciu slúţia čitateľovi odkazy na miesta, kde sa konkrétna téma rozoberá podrobnejšie. Kaţdá kapitola obsahuje na konci zoznam prameňov ako odporúčanie na prípadné hlbšie samoštúdium v danej problematike. Našou snahou bolo poskytnúť študentom oporu pri samostatnom rozvíjaní ich rétorických schopností a nadobúdaní náleţitej kultúry rečového prejavu. Mohlo by sa zdať, ţe profesia, ktorej náplňou je reprodukcia myšlienok niekoho iného formou ústneho prenosu z jedného jazyka do druhého si nevyţaduje osobitú prípravu v rečníckom umení. V spoločenskom povedomí sa skutočne dodnes udrţiava predstava, ţe postačujúcou výbavou tlmočníka je dokonalé ovládanie pracovných jazykov a pohotovosť v procesoch prekódovania. Ostatné okolnosti ústnej translácie sa povaţujú za nezávislé od osoby tlmočníka. Skutočnosť je však taká, ţe práve miera pripravenosti a všestrannosti mediátora je rozhodujúcim činiteľom uspokojivého porozumenia komunikujúcich strán. Kým pod pripravenosťou chápeme adekvátnu jazykovú úroveň (nevyhnutnú i nadstavbovú) a tieţ znalosť predmetného kultúrneho prostredia, pod všestrannosťou rozumieme skutočne univerzálnosť osobnosti tlmočníka. Takto postavený profil osobnosti tlmočníka kladie zvýšené nároky na najpodstatnejšiu zloţku jeho prípravy – rozvoj rétorickej kompetencie. Podľa významného teoretika translácie E. Caryho predstavujú mimické a rečnícke schopnosti pre tlmočníka to, čím sú štylistické vlohy pre prekladateľa. Rozvoj rečníckych schopností tlmočníkov počas ich prípravy je dôleţitý nielen preto, ţe tlmočené rečové prejavy môţu predstavovať produkt rétorického umenia svojich autorov a klásť tak na tlmočníka zvýšené nároky v oblasti štylistiky translátu. Tréning rečníckej pohotovosti, výrečnosti či rétorického umenia je dôleţitý aj z toho dôvodu, ţe stimuluje rozvoj pamäťových a kognitívnych schopností, ktoré sú nevyhnutným predpokladom profesionálneho vykonávania tlmočníckej profesie.

Pri písaní tejto knihy sme vychádzali z pedagogickej praxe učiteľov tlmočenia, z vlastných skúseností s aktívnym tlmočením a tieţ zo skúseností s tréningom rečového prejavu. Chceme ňou prispieť k odstraňovaniu nedostatkov v ústnom rečovom prejave v materinskom jazyku u súčasných adeptov na diplom z odboru translatológie a pripraviť ich tým na rozvíjanie rétorickej kompetencie v ich príslušných pracovných cudzích jazykoch. Zároveň sa však domnievame, ţe v období narastajúcej prítomnosti vizuálnej zloţky v spoločenskej komunikácii je cielený rozvoj perceptívnej a produktívnej rečovej kompetencie dôleţitý aj pre študentov iných odborov univerzitného vzdelávania. za autorský kolektív Silvia Vertanová Edičné poznámky V publikácii vychádzame z predpokladu, ţe translácia ako prenos (transpozícia, transfer) z jedného jazyka do druhého je nadradený pojem pre preklad – chápaný ako písomne vykonávaná činnosť – a tlmočenie – chápané ako ústne vykonávaná činnosť. V tomto zmysle pouţívame termín translát na označenie výsledku jednej z týchto činností. Namiesto termínu "transpozícia" však pre väčšiu názornosť volíme termín prekódovanie. Slovo text v zmysle východiskového komunikátu sa snaţíme pouţívať prednostne pri odvolávaní sa na preklad, kým pre tlmočenie dávame prednosť termínu komunikát a alternujeme ho spojením (ústny) prejav. Avšak pri dvojici spojení východiskový jazyk/text a cieľový jazyk/text pouţívame jednotne niţšie uvedené skratky v súvislosti s oboma druhmi translácie. Účastníkov komunikačnej situácie s tlmočením nazývame komunikantmi, pričom odlišujeme emisora (vysielajúceho, t. j. hovoriaceho) a percipienta (prijímajúceho, t. j. počúvajúceho) – ak potrebujeme zdôrazniť smer translácie. V odbornej literatúre sa moţno stretnúť s obmenami týchto termínov, napr. namiesto emisor "emitent" a namiesto percipient "recipient". Termín "percipient" sme zvolili zámerne, pretoţe podčiarkuje nielen vnímanie, ale aj vedomé spracúvanie vstupnej informácie, čo je nevyhnutná podmienka akejkoľvek translácie. Tučným písmom v texte zdôrazňujme informácie (termíny, názvy a pod.), ktoré by si mal študent tlmočníctva osvojiť v rámci teoretickej prípravy na svoju budúcu profesiu. Kurzívou zvýrazňujeme ostatné odborné termíny, pouţívané v danej oblasti alebo vytvorené jednotlivými bádateľmi. Na konci knihy študent nájde vecný register, ktorý mu uľahčí vyhľadávanie v texte. V 6. a 8. kapitole pouţívame v gréckych a latinských menách a názvoch prepis do slovenčiny v súlade s ich pôvodnou ortografiou v oblasti kvantít. Pouţívané skratky VJ – východiskový jazyk VT – východiskový text CJ – cieľový jazyk CT – cieľový text KT – konzekutívne tlmočenie ST – simultánne tlmočenie

4

OBSAH 1 TRANSLÁCIA AKO VEDOMÁ ČINNOSŤ 1.1 1.2 1.3 1.4 1.5

1.6

Tlmočenie vs prekladanie ...................................... Z histórie tlmočníckej činnosti .............................. Od dragomana k interprétovi ............................... Komplexný prístup k teórii tlmočenia ................... Významní bádatelia a školy ...................................

1.5.1 1.5.2 1.5.3 1.5.4 1.5.5

Ţenevská škola ..................................................................... Paríţska škola ...................................................................... Lipská škola .......................................................................... Ruská (sovietska) škola ..................................................... Terstská škola ......................................................................

Spoločenský status tlmočníka ....................................

2 TLMOČENIE AKO KOMUNIKÁCIA 2.1 2.2 2.3 2.4

Rečová a iná komunikácia ................................... Jazyk ako médium medziľudskej komunikácie .... Špecifiká ústnej komunikácie ............................... Tlmočnícke kompetencie ......................................

2.4.1 2.4.2 2.4.3

2.5

Tlmočenie ako expertná činnosť .......................... Evaluácia tlmočenia .............................................

Psycho-fyziologické predpoklady ústneho rečového prejavu ........................................................ 3.1.1 3.1.2 3.1.3 3.1.4 3.1.5

Anatómia stresu a jeho zvládanie ................................... Dýchanie ................................................................................ Fonácia – tvorba a pouţívanie hlasu .............................. Artikulácia ............................................................................. Pamäť, myslenie, pohotovosť ...........................................

3.1.5.1 3.1.5.2

Úmyselné a neúmyselné zabúdanie Rozširovanie pamäťovej kapacity

Paraverbálna stránka ústneho rečového prejavu ...

3.2.1

Intonácia ................................................................................

3.2.2

Hlas ako sprostredkovateľ emócií ..................................

3.3.1

Mimika a okuletika ..............................................................

3.2.1.1 3.2.1.2 3.2.1.3

Cudzí prízvuk Melódia Dôraz 3.2.1.4 Tempo

3.3

31 33 35 38

46

Adaptácia Maladaptácia Frustrácia Krízové stavy

2.6.1 Zabezpečenie podmienok tlmočenia .............................

3.2

31

46

3 TLMOČNÍK AKO REČNÍK 3.1

25

Osobnostné predpoklady tlmočníka ..................... Zvládanie záťaţe ............................................................

Korektívne zásahy Lojalita

2.5.2 Optimálna osobnosť tlmočníka .........................................

2.7

22 23 24 24 25

38 39 42

2.5.1.1 2.5.1.2 2.5.1.3 2.5.1.4

2.6

9 11 14 17 21

Jazykové kompetencie ....................................................... Komunikačné kompetencie .............................................. Špecifické kompetencie .....................................................

2.4.3.1 2.4.3.2

2.5.1

9

Paralingválne prvky ústneho rečového prejavu .....

49

51

52

53

57 58 59 60 62 64 66

69 70

73

73 73

3.3.2 3.3.3 3.3.4 3.3.5

3.4

Gestika .................................................................................... Posturika a kinezika ........................................................... Proxemika, haptika, olfaktorika ..................................... Kolorika a imidţ ..................................................................

Jazyková pragmatika a extralingválna stránka ústneho rečového prejavu ......................................

4 KOMUNIKAČNÉ SITUÁCIE S TLMOČENÍM 4.1 4.2 4.3

Tlmočenie podľa techniky prenosu ........................ Situácie z hľadiska štylistických rámcov ............... Druhy tlmočenia ....................................................

4.3.1

Tlmočenie v oblasti politiky ..............................................

4.3.1.1 4.3.1.2

Tlmočenie pre európske inštitúcie Protokolárne tlmočenie

4.3.5.1 4.3.5.2

Priame prenosy a diskusie Simultánne tlmočenie filmov

4.3.2 4.3.3 4.3.4 4.3.5

Obchodné tlmočenie ........................................................... Súdne tlmočenie .................................................................. Komunitné tlmočenie ........................................................ Audiovizuálne (mediálne) tlmočenie ............................

75 76 77 78

79

83 83 84 85 86 93 95 96 98

4.3.6 4.3.7

"Pódiové" tlmočenie ........................................................... Sprievodné tlmočenie ......................................................

4.4.1 4.4.2 4.4.3

Ideálny rečník z pohľadu tlmočníka .............................. Protiklad ideálneho rečníka z pohľadu tlmočníka ... Špecifiká slovenských rečníkov .......................................

102 103 104

4.4.4

Charakteristika niektorých zahraničných rečníkov...

108

4.4

Typy rečníkov .......................................................

4.4.3.1 4.4.3.2 4.4.3.3

Mediálny rozhovor Prejav na medzinárodnom fóre Prednáška (výklad)

4.4.4.1 4.4.4.2 4.4.4.3

Anglosaskí rečníci Románski rečníci Germanofónni rečníci

5 SLOVENČINA AKO KOMUNIKAČNÝ KÓD 5.1 5.2 5.3 5.4

Slovenčina v rodine slovanských jazykov ............... Kodifikačný proces ................................................. Spisovná ortoepická norma ................................... Najdôleţitejšie zvukové charakteristiky neutrálneho štýlu ...................................................

100 101

102

113 113 114 116

118

5.4.1 5.4.2 5.4.3

Monoftongy .......................................................................... Diftongy ................................................................................. Konsonanty ..........................................................................

5.5.1

Zvuková stránka ..................................................................

120

5.5.2

Morfologická stránka ........................................................

122

5.5.3

Syntaktická stránka ............................................................

124

5.5

Nedostatky hovorených verejných prejavov ...........

5.5.1.1 5.5.1.2

Spodobovanie Nesprávna artikulácia

5.5.2.1 5.5.2.2 5.5.2.3 5.5.2.4 5.5.2.5 5.5.2.6 5.5.2.7

Stupňovanie prídavného mena Nesprávne predloţkové konštrukcie Nadmerná derivácia Nesprávne tvary vykania Nesprávne zauţívané zámená a prípony privlastňovania Nesprávne pouţívanie prípon -ich/-ych v numeráliách Nadmerné pouţívanie pomocných slovies mať a byť

5.5.3.1 5.5.3.2

Prekríţenie odlišných syntaktických väzieb – kontaminácia Násilná elipsa – zeugma 6

118 119 119

120

5.5.3.3 5.5.3.4 5.5.3.5 5.5.3.6 5.5.3.7

Pouţívanie nesprávnej spojky Pouţívanie nesprávnej spojkovej dvojice Nesprávne pouţívanie zvratných slovies Viacnásobná negácia Abuzívne al. zmätočné pouţívanie neurčitých sloves. foriem

5.5.4

Lexikálna stránka ................................................................

126

5.5.5

Sémantická stránka ............................................................

133

5.5.6

Štylistická stránka...............................................................

135

Špecifiká slovenčiny ako východiskového jazyka pri tlmočení ................................................

138

5.5.4.1 Slová cudzieho pôvodu 5.5.4.2 Bohemizmy 5.5.4.3 Defektné slová – expletíva 5.5.4.4 Slang 5.5.4.5 Nárečové výrazy – dialektizmy 5.5.4.6 Expresívne výrazy 5.5.4.7 Skratky 5.5.4.8 Faux amis

5.6

5.5.5.1 5.5.5.2 5.5.5.3 5.5.5.4

Významovo nesúrodá kombinácia slov Pouţívanie synoným Nedodrţanie logickej postupnosti Tvorba neadekvátnych metafor

5.5.6.1 5.5.6.2 5.5.6.3 5.5.6.4 5.5.6.5

Kakofonické prvky Tautológia Nesprávna tvorba vetných konštrukcií Zámena vidu Prejavy nedostatočnej jazykovej kultúry

5.6.1 5.6.2

Neexistencia člena ............................................................... Slovesá ....................................................................................

138 138

5.6.3

Substantíva ...........................................................................

141

5.6.4 Slovosled ................................................................................

143

5.6.2.1 5.6.2.2 5.6.2.3 5.6.2.4

Vid ako samostatná kategória slovanského slovesa Absencia relatívnych časov Vyjadrenie modality Nevyjadrený agens

5.6.3.1 5.6.3.2

Abstraktné deadjektíva Kulturémy

6 ODKAZ ANTIKY PRE SÚČASNÚ RÉTORIKU 6.1

Miesto rétoriky v antickom Grécku ..........................

147 148

6.1.1 6.1.2 6.1.3

Prvé rečnícke pokusy .......................................................... Rozvoj súdneho rečníctva.................................................. Grécke rečnícke školy ........................................................

148 149 150

6.1.4 6.1.5 6.1.6 6.1.7

Hippokratés .......................................................................... Ísokratés ................................................................................. Démosthenés......................................................................... Vzťah rétoriky a filozofie....................................................

151 151 152 153

6.1.8

Aristotelés .............................................................................

154

Rečnícka teória a prax v antickom Ríme .................

155

6.1.3.1 6.1.3.2

6.1.7.1 6.1.7.2

6.2

6.1.8.1 6.1.8.2 6.1.8.3

Gorgiás Thrasymachos

Sókratés Platón

Tri pozície podľa Aristotela Typy argumentov Tri zásady argumentácie

6.2.1

Počiatky rímskeho rečníctva ............................................

156

6.2.2

Vrchol rímskeho rečníctva za Cicerona .........................

158

6.2.1.1 6.2.1.2

Tri druhy rečí Cato Starší

6.2.2.1 6.2.2.2 6.2.2.3 6.2.2.4 6.2.2.5

Osobnosť Cicerona Ciceronove rečnícke spisy Rečnícke štýly Príprava účinného prejavu Logická štruktúra prejavu

6.2.4.1 6.2.4.2 6.2.4.3 6.2.4.4 6.2.4.5

Titus Livius Seneca Starší Seneca Mladší Quintilianus Tacitus

6.2.3 6.2.4

6.3

Tréning pamäti podľa starých Rimanov ....................... Neskorší rímski rečníci ......................................................

162 164

Od klasickej rétoriky ku kresťanskému homiletickému štýlu ..............................................

166

6.3.1 6.3.2

Počiatky kresťanskej rétoriky v Rímskom impériu ... Aurelius Augustinus ........................................................... 6.3.2.1 Augustínova príručka pre kresťanského kazateľa 6.3.2.2

Vlastnosti presvedčivého kazateľského štýlu

7 RÉTORICKÉ MINIMUM PRE TLMOČNÍKA 7.1 7.2 7.3

Komunikačná charizma tlmočníka ......................... Tréning ústneho rečového prejavu ......................... Simplifikácia východiskového textu .......................

7.5

7.6

173 173 174 175 176

7.3.1

Lingvistický prístup ...........................................................

7.3.2

Informačný prístup ...........................................................

7.4.1 7.4.2 7.4.3 7.4.4

Miesto verejného vystúpenia .......................................... Typy rečníckych prejavov ................................................ Publikum .............................................................................. Cieľ .........................................................................................

7.5.1 7.5.2 7.5.3

Zber podkladov ................................................................... Štruktúra prejavu .............................................................. Rečnícke ozdoby .................................................................

184 185 186

7.5.4

Nácvik prejavu ....................................................................

192

7.5.5

Prednes .................................................................................

7.6.1 7.6.2 7.6.3 7.6.4

Presviedčanie vs manipulácia ......................................... Logické klamy ...................................................................... Asertívna komunikácia ..................................................... Rečnícky takt .......................................................................

7.3.1.1 7.3.1.2 7.3.1.3

7.4

167 167

Lexika Syntax Štylistika

Externé faktory ovplyvňujúce rečnícky prejav ........

Príprava rečníckeho prejavu ..................................

7.5.3.1 7.5.3.2

Štylistické figúry (zvukové, slovné, vetné a rečnícke) Trópy

7.5.4.1 7.5.4.2

Príprava prezentácie s vyuţitím moderných technológií Typy prezentácií

Komunikačné schopnosti tlmočníka

181

182 182 182 183 184

184

194

195 195 196 200 202

8 ŢIVÉ LATINSKÉ VÝRAZY A SENTENCIE V PREJAVE SÚČASNÉHO REČNÍKA

205

ZÁVER

227

SUMMARY

228

REGISTER

229 8