Architektúra a dedičstvo: Explikácia na príklade Citta Universitaria

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FILOZOFICKÁ FAKULTA KATEDRA DEJÍN VÝTVARNÉHO UMENIA

Architektonické dedičstvo a ideológia – Explikácia na príklade La Città Universitaria v Ríme.

Ján Mackovjak

2. moDU

Bratislava 2015

Počas 20. Storočia sa termín fašizmus a fašistický používal v rôznych významoch. Originálny význam siaha do rokov 1922 – 1943. Samotný termín fasces označuje v latinskom jazyku zväzkový objekt a symbol politickej a vojenskej autority, ktorý niesli rímski liktori počas ceremónií. V roku 1919 si Mussolini symbol privlastnil ako emblém jeho strany. Jednalo sa o Partito nazionale fascista. Termín bol aplikovaný vo Francúzsku, Španielsku, Nemecku. Každá z týchto krajín mala prirodzene „vlastnú verziu“ fašizmu. Fašizmus môžeme definovať ako formu revolučného ultranacionalizmu sprevádzaného národným prerodom, ktorý je postavený na filozofii, štruktúrovaný na extrémnom elitárstve, masovej mobilizácii, príncípoch vodcu, pozitívne vníma násilie a zvyčajne sa spája so stavebným rozmachom.1 Na nasledujúcich stranách má slovo fašizmus význam spájaný konkrétne s politikou Benita Mussoliniho a Partito nazionale fascista. Jeden z najvýznamnejších „vynálezov“ fašizmu bolo budovanie istého národno-politického náboženstva, či štátneho kultu na antickom základe. Hlavne táto črta (Romanità) je priamo previazaná s verejnou architektúrou. Náboženské, ale aj politické presvedčenie sa zakladá na viere a dôvere, ale nikdy nevydrží bez rituálu a symbolizmu. Vznikali masové ceremónie sprevádzané rôznymi prvkami. Nespočetné vlajky, nové symboly a masový chorál boli mocné kultové prostriedky. Vznikal kult padlých „martýrov“, ktoré mali po taliansku pomníky, ktoré boli súčasne propagandou režimu.2 Kultové znaky fašizmu boli mladosť, smrť, martýrstvo, agresivita a vodca. Je bežnou praxou každého totalitného režimu používať sociálne a kultúrne inštitúcie na vytváranie ideologického obrazu, formovanie verejnej mienky a mienky jednotlivcov. Propaganda je zbytočná ak ju nikto nevidí. Fašisti vynikali v organizovaní kultových stretnutí, ktoré zahŕňali širokú verejnosť.3 Kultúrny produkt, v tomto prípade architektúra musí rezonovať adekvátne s antickou tradíciou, pretože tradície sa v rámci totalitných režimov dajú použiť ako náhradné korene systému. „La nostra formula e questa: tutto nello Stato, niente al di fuori dello Stato, nulla contro lo Stato.“4 Piacentiniho architektúra fašisticky primeraným spôsobom 1

PAYNE, Stanley: A History of Fascism. Wisconsin 1995, s. 14. Typický je pomník Cesare Battistimu, ktorý sa nachádza v mnohých talianskych mestách. Každé Casa del Fascio bolo vybavené sacrariom, čo bola „svätyňa“, kde boli uctievaní martýri. 3 V roku 1983 sa udiala národná výstave la I Mostra del Dopolavoro, ktorá bola situovaná do Circa Maxima v Ríme. Aktivity boli rôznorodé, napr. folklórne tance, súťaže v písaní na stroji, tvarovanie účesov a to všetko v znamenení fašistických symbolov a sloganov. 4 Z prejavu v La Scala v Miláne 28. Októbra 1925: „Naše heslo je takéto: Všetko v štáte, nič mimo štátu a nič proti štátu.“ In: http://www.handtomouth.net/HSO/SabaudiaVolume1.pdf, 17. 4. 2015. 2

„reinkarnovala“ rímsku antiku, na ktorú sa napájalo nové politické posolstvo. Otázka štýlu sa v architektúre fašistického talianska pohybovala medzi racionalistami, novecentistami. Mussolini sa však nikdy nevyjadril, že len jeden štýl s vymedzenou zásobou znakov je adekvátny na reprezentáciu fašistického štátu. Pojem romanità začal bez predpísaného návodu, vizuálu či predpisu. Kult bol klasicizujúco - flexibilný. Povzbudzoval tradíciu, ale aj progres. Il Duce sa díval do budúcnosti s modernou technológiou, ale aj do minulosti s monumentálnou tradíciou. Stratégia

fungovala.

Počas

rokov

intenzívneho

budovateľského

úsilia

a mnohých

architektonických počinov sa vykryštalizoval v architektúre duch fašizmu. Stavitelia a architekti boli „zväzovaní“ v únii, resp. zväze. Tí čo odmietli členstvo si značne skomplikovali život tým, že boli vylúčení z potenciálnych partnerských zväzkov, nedostali objednávky. Členstvo v tejto únii malo aj výhodu podpore v čase nezamestnanosti a tiež bola partnerom zabezpečená sociálna starostlivosť. Týmto spôsobom fašistickí architekti mohli podporiť aj svoje rodiny. 5 Pomocou súťaží, bienále a výstav fašistický režim ponúkal lukratívne miesta na zviditeľnenie individuálnych výsledkov. Ideologické stanoviská fašistickej vlády boli zmiešaninou rôznych názorov. Hlavné ingrediencie fašistickej filozofie boli história, idol Gabrielle D´Annunzio in Fiume, technologický progres a rôzny mix filozofie 19. a 20. storočia (Georges Sorel, Gustave Le Bon, Oswald Spengler a i.). Mnohé z fašistickej ideológie sa odráža na zakladaní nových miest a urbanistických štruktúr. Città della Universitaria je jedným z vydarených príkladov. Historický koreň bol vo fašistickej architektúre zvyčajne dobre čitateľný a mnohí talentovaní fašistickí architekti vedeli veľmi efektívne zužitkovať dedičstvo minulosti v rétorike ich architektúry pre politickú funkciu. Nebola to len inšpirácia z rímskej republiky, ale aj stredovek a renesancia a 19. storočie. Fašistická architektúra sa tak stáva akýmsi „neorinascimentom“. Konotácie s rímskou ríšou sú jasne čitateľné: poriadok, kontrola, dominancia, centralizácia, expanzia, ale aj otroctvo, hierarchia a kult osobnosti. Silná vodcovská charizmatická postava, ktorej vládnutie sa vyznačuje masívnou stavebnou aktivitou je v dejinách európskej architektúry archetypálna. Vydarené výsledky architektúry tak odrážali aj národnú hrdosť, ktorej korene boli v tomto smere nefalšované.

5

NODIN, Eva: Estetisk pluralism och disciplinarende struktur: Om barnkolonier och arkitektur i Italien under fascismens tid. Gothenburg 1999, s.68.

Z hľadiska urbanizmu sa Mussoliniho režim ukázal ako výrazne zaťažený na plánovanie miest a urbanistických štruktúr a na úpravu už existujúcich štruktúr. Paradoxná bola výsledná neefektívnosť, stála preľudnenosť miest, ktoré chceli fašisti vyľudniť a neochota ľudí sťahovať sa na vidiek, kde bola pre nich údajne vystavaná lepšia budúcnosť. Rím bol prípadom preľudneného mesta. Veľké urbanistické zmeny sa tu diali už od roku 1870. V Júli 1871 sa Rím stal znova hlavným mestom Talianska po dlhom fungovaní ako hlavné mesto cirkvi. Jednou zo stratégií fašistického budovania bolo sventramento - „abstraktná urbanistická chirurgia“, ktorá znamenala demoláciu mestských častí, aby mohli byť postavené ex novo. Piacentini ponímal sventramento ako totálnu urbanistickú remodeláciu. Fašistickí architekti sa inšpirovali antickými rímskymi vzormi a ich rétorikou, aby vytvorili z minulosti niečo do budúcnosti. Univerzitné mesto disponuje črtami racionalistickej architektúry. Ešte pred fašistickou érou bola La Sapienza pri Piazza Navona jedinou univerzitou v meste. Plány na budovanie novej univerzity pri Termini a hlavnej nemocnici začali okolo roku 1900. Fašistický režim prebral zodpovednosť za uvedenie projektu do života a stavba začala rokom 1932. Dňa 28. Októbra 1935 boli priestory inaugurované. Profesori, ktorí chceli naďalej vyučovať na univerzitách museli zložiť prísahu lojálnosti fašistickej strane.6 Inaugurácia bola monumentálnou masovou fašistickou slávnosťou. Archívne zábery ukazujú prítomnosť tisícok civilných občanov a vojakov, pochody so symbolom fasces a vavrínovými vencami v životnej veľkosti a slávnostné salvy z pušiek nastúpených vojakoch priamo na exteriérových schodoch rektorátu.7 Hlavná pozornosť bola venovaná predovšetkým Mussolinimu vchádzajúcemu do niekoľkých inštitútov. Marcello Piacentini bol vedúcim architektom návrhu a zodpovedným za zostavenie skupiny talentovaných talianskych architektov. Piacentini sám navrhol hlavnú budovu rektorátu. Ostatnými architektmi boli Arnaldo Foschini (Propylaje), Pietro Aschieri (fakulta chémie), Giuseppe Pagano (Inštitút fyziky), Giuseppe Capponi (Inštitút Botaniky a Farmakológie), Gaetano Rapisardi (Fakulta Práva), Gio Ponti (Inštitút matematiky) a Giovanni Michelucci (Inštitút mineralógie a geológie). Stavba novej univerzity mala široký vplyv na verejnosť aj kvôli „hlučnej“ propagande, efektivite práce a pôsobivej rýchlosti vystavania. V tlači sa objavujú 6

To však bolo ešte v novembri 1931. Archívne zábery dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=JyUBMFqkj0A 17. 4. 2015. ; https://www.youtube.com/watch?v=JC22i-ajVDQ 17. 4. 2015. 7

prívlastky ako il miràcolo.8 Autor údajne hovorí o tom, aký bol zo začiatku skeptický, ale potom videl ako stavba „zázračne“ vykvitla pod rukami geniálneho architekta Piacentiniho a jeho zostavy mladých architektov. Propaganda bola aj v tomto smere dôsledná. Tí čo mali televízor si mohli pozrieť nahrávku Intenso fervore di Opere nella Città Universitaria. Zápal pre prácu bol zachytený vierohodne. Kamerou bola zachytená celá veduta rozostavaného mesta, žeriavy v pohybe, lejúca sa malta, udierajúce kladivá a dokončené budovy ako konkrétne výsledky budovania a usilovná práca robotníkov.9 Na stavbu univerzity bolo vyčlenených 90 mil. lír. Pokrýva 215 000 metrov štvorcových a 40 000 pokrývajú budovy. Boli použité materiály ako betón, sklo, tehla, travertín a hliník. Fašistickí architekti museli postaviť univerzitu naozaj na mieste, kde predtým nebolo nič, len prázdna kamenistá spúšť. Piacentini vytvoril urbanistickú kompozíciu podľa vzoru rímskeho fóra. Rýchlej výstavbe pomohol aj rovinatý terén. Ďalšia recenzia v tlači hovorí o nejasnosti štýlového vyhranenia projektu. Údajne presadzovanie tradicionalizmu pred racionalistické princípy smerovalo k nejasnému výsledku. Architekti tak dúfali, že nájdu vhodný kompromis medzi uspokojením „obecenstva“ a ich originalitou.10 Hlavný vstup do univerzity bol na strane nemocnice a viedlo ku vstupu do rektorátu. Táto pôsobivá hlavná budova obsahovala bibliotecu a aulu magna. Travertínová fasáda a socha Minervy rovnako ako basreliéfy dodávali budove jej symboliku. Hlavná fronta tejto budovy, jej mierky, reminiscencie na antiku, latinské nápisy sú všetko znaky, ktorými disponovala fašistická architektúra. Pocit malosti človeka a ohromenie pred monumentálnou architektúrou vytvára na diváka dojem, ktorý bol z hľadiska propagandy veľmi dôležitý. Budova rektorátu je z hľadiska vzťahu k politike najdôležitejšia: „L´edificio domina la città materialmente e moralmente“11 Je aj najkomentovanejšou časťou budovy v tlači. Hlavne aula magna je komentovaná ako „piu

8

Opere Ciclopiche a Roma, La Città Universitaria. In: Almanacco Enciclopedico del Popolo d´Italia. Milano 1937, s. 379, nepodpísané. Podľa: TURRO, Katherine: Aesthetics under Mussolini: Public Art and Architecture 1922 – 1940. Connecticut 2012. Dostupné na: http://digitalcommons.conncoll.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1016&context=histhp 17. 4. 2015. 9 Archívne zábery dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=VGYyfUBoXj4 18. 4. 2015; https://www.youtube.com/watch?v=AP2rGkgx3mM 18. 4. 2015. https://www.youtube.com/watch?v=OxrLZZL2irE 18. 4. 2015. 10 PACINI, R.: Il Grandioso Progetto della Citta Universitaria. In: Emporium. Bergamo 1933, s. 177-178. Podľa: Cit. v pozn. č. 8. 11 Budova dominuje mestu materiálne a morálne: Ibidem.

vaste che esistano oggi“12 Má 900 metrov štvorcových a kapacitu 3000 ľudí. Je poňatá ako zhromaždisko za ktorým sa skrýva kultový, teatrálny a spirituálny účel. Knižnica bola tiež postavená v megalomanských rozmeroch. Po stranách rektorátu je fakulta humanitných vied a práv. Nová univerzita je priestorovo nezvyčajne veľkorysá. Inštitút fyziky s 237 miestnosťami, inštitút mineralógie a geológie s 200 miestnosťami. Na voľno časové aktivity je v komplexe zahrnuté divadlo, resp. kino, športoviská a tenisový kurt. Caso dello Studente je internát pre (iba) 300 študentov. Urbanistický komplex ako celok je označovaný ako rigidne symetrický: „Queste vaste composizione architettoniche sono basate o sul sistema della rigida simmetria.“13 Fašistický režim týmito prostriedkami ukazoval uplatnenie racionalizmu v praxi. Symetria je jedna zo základných kvalít rímskej architektúry, môžeme ju vidieť v chrámových aj profánnych budovách. Pri skúmaní pôdorysu univerzitného mesta môžeme vidieť množstvo doplnkových budov, ktoré dotvárajú kompozíciu. Jedná sa hlavne o múzeá. Mesto nie je navrhnuté úplne symetricky, pri skúmaní pôdorysu to jasne vidno. Je zovreté dvoma ťahmi – Via Cesare De Lollis a Viale dell´Universitá. V ideálnom prípade návšteva mesta vyzerá nasledovne: Návštevník prichádza od Piazzale Aldo Moro cez propylaje. Ešte pred monumentálnym vstupom do mesta sa v diaľke rysuje dominantná budova rektorátu. Je dôležité si uvedomiť, že budova rektorátu bola navrhnutá ako horizont pre oko návštevníka. Pôvodne mala byť niekoľkopodlažná a tvoriť monolitický útvar s portikom.14 Návštevník prichádza po poriadkovej urbanistickej línii „masírovaný“ symetriou k monumentálnej bielej budove. Táto línia má dôležitý psychologický efekt. Účinok netvorí len symetria, ale aj horizonty, monumentálnosť, veľkorysosť, materiály budov, ich farba, čistota okolia, členitosť, veľké plochy a i. Teatrálne a scénografické stratégie s účelom spracovania diváka boli typické pre barokový urbanizmus. Ako paralela k urbanistickej osovosti a teatrálnosti by sa dal uviesť Berniniho návrh na kolonády San Pietro vo Vatikáne. Dlhá urbanistická os je korunovaná kultovou stavbou. Zaujímavosťou je, že Berniniho pôvodný zámer bolo kolonády uzavrieť krátkou kolonádou, ktorá by fungovala ako propylaje, podobne ako je to v prípade univerzitného mesta. Po prechode cez univerzitné propylaje sa návštevník ocitá v symetrickej 12

Najohromnejšia architektúra svojho času. In: Cit. v pozn. č. 10. Ohromná, resp. rozľahlá kompozícia architektúry je postavená na systéme rigidnej symetrie. In: Ibidem. 14 Ilustrované v obrazovej prílohe. 13

kompozícii medzi inštitútom hygieny (zľava) a ortopédie (sprava), ďalej fyziky (zľava) a chémie (sprava) a po prechode reprezentatívneho korza stojí v hlavnom bode architektonického účinku na Piazzale della Minerva. Námestie je náručím univerzitného mesta na ktorom jasne dominuje Rektorát ako hlavný chrám vzdelania v tomto „okrsku“. Chrámový dojem posilňujú aj latinské nápisy nad vchodmi všetkých stavieb, čo bolo pre fašistickú architektúru vždy typické. Inštitúty matematiky, geológie a mineralógie sú posunuté dozadu, aby budova rektorátu dominantne rezonovala. Pri pohľade z vtáčej perspektívy vidíme, že symetria je zdanlivá a sofistikovane vykonštruovaná. Tento princíp v zmenšenej mierke môžeme sledovať pri Palladiových vilách, kde sú interiéry členené symetricky z pohľadu diváka, v pôdorysoch môžeme čítať drobné zmeny. Kompozícia a rozčlenenie ulíc univerzitného mesta môže evokovať členenie rímskeho castra s priečnym rozdelením hlavných ulíc cardo – decumanus. Zakladanie nových miest so sofistikovanejšou urbanistickou štruktúrou bolo v Taliansku praxou hlavne v období renesancie. Typickým tvarom v Európe bolo využitie hviezdicového plánu za účelom fortifikácie, napríklad mestá Palmanova a Sabbioneta. Nápadne podobným urbanistickým projektom, kde stál na čele opäť Piacentini bol rezidenčný a obchodný distrikt EUR v Ríme. Projekt sa pôvodne volal E42 a bol pôvodne zamýšľalný ako 20. výročie fašistickej éry v Ríme, ale medzinárodná výstava sa nikdy nekonala kvôli druhej svetovej vojne. S Piacentinim na tomto projekte spolupracovali najlukratívnejší talianski architekti toho obdobia ako Adalberto Libera, Enrico Del Debbio, Giuseppe Terragni, Giovanni Michelucci, Eugenio Montuori a giovanni Muzio. Finálny projekt bol prezentovaný v roku 1939. Výstavba tejto mestskej časti sa skomplikovala, pretože počas vojny boli nedostavané časti zničené a finálne dokončená bola až v roku 1960. Stratégia urbanistického budovania je blízko príbuzná projektu univerzitného mesta. Výsledným architektonickým produktom

bol

racionalistický

komplex

s prvkami

neoklasicizmu.

Podobne

ako

aj

v univerzitnom meste nájdeme skrížené urbanistické osi, tak aj v projekte EUR je prítomný tento prvok.

Záver Cieľom textu bolo vykreslenie fašistickej politiky, jej vzťahu k architektúre v priamych súvislostiach s príkladom Univerzitného mesta v Ríme. Fašistický režim bol charakteristický propagandou, ktorá sa odrážala v architektúre a glorifikovala režimovú ideológiu. Archívne zábery dokumentujú priebeh, masovosť a slávnostnosť rituálu spájajúceho sa s architektúrou. La Città Universitaria je priamym prípadom urbanistického plánovania, ktoré malo vo fašistickom režime dôležitú úlohu. Architektúra sa charakterovo vykryštalizovala ako racionalistická s jasnými odkazmi na antickú tradíciu. Architektonické dedičstvo minulosti sledujeme v konkrétnych prvkoch urbanistickej stratégie, ktorou je mesto komponované: osovosť, symetria, štýl a i. Dojmy účastníka architektúry univerzitného mesta môžu priamo poukazovať na historické príklady s podobným mechanizmom. Pre ilustráciu poukazujem na paralely antického, renesančného a barokového urbanistického plánovania.

Bibliografia: EDWARDS, Catherine (Ed.): Roman Presences: Receptions of Rome in European Culture 1789 - 1945. Cambridge 1999. LAZARO, C., CRUM, R. (Ed.): Donatello among the Blackshirts: History and Modernity in the visual culture of fascist Italy. New York 2005. NODIN, Eva: Estetisk pluralism och disciplinarende struktur: Om barnkolonier och arkitektur i Italien under fascismens tid. Gothenburg 1999. PAYNE, Stanley: A History of Fascism. Wisconsin 1995.

Periodiká: Opere Ciclopiche a Roma, La Città Universitaria. In: Almanacco Enciclopedico del Popolo d´Italia. Milano 1937, s. 379. PACINI, R.: Il Grandioso Progetto della Citta Universitaria. In: Emporium. Bergamo 1933, s. 177-178.

Internetové zdroje: OFTELAND, Hanne: Saudabia 1934: Materializing the fascist corporate town. Oslo 2002. Diplomová práca dostupná v PDF: http://www.handtomouth.net/HSO/SabaudiaVolume1.pdf 17. 4. 2015. TURRO, Katherine: Aesthetics under Mussolini: Public Art and Architecture 1922 – 1940. Connecticut 2012. Diplomová práca dostupná v PDF: http://digitalcommons.conncoll.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1016&context=histhp 17. 4. 2015. Archívne dokumentárne zábery: Inaugurácia Città Universitaria: Il Rettore della città universitaria di Roma, De Francisci, inaugura l´anno accademico 18. 11. 1936. Video dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=JyUBMFqkj0A 17. 4. 2015. Mussolini inaugura la città universitara. Una compagnia di studenti volontari per l´Africa. Video dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=JC22i-ajVDQ 17. 4. 2015. Výstavba univerzitného mesta: Roma. Intenso fervore di opere nella città Universitaria. Video dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=VGYyfUBoXj4 18. 4. 2015.

Roma Sparita – Construzione città universitaria. Video dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=AP2rGkgx3mM 18. 4. 2015. Panoramiche della città universitaria. Video dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=OxrLZZL2irE 18. 4. 2015.

Obrazová príloha

Plán Città della Universitaria Rím. Zdroj: http://www.newworldencyclopedia.org/entry/File:Citt%C3%A0_Universitaria.png 18. 4. 2015.

Model Città Universitaria Rím. Zdroj: http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=1007779&page=16 18. 4. 2015.