Nálezy mincí zo srbského Popovića neďaleko Senty Raško Ramadanski
Popović je veľký pahorok nachádzajúci sa približne 5 km západne od mesta Senta, ktoré leží na brehu rieky Tisa v severovýchodnej časti Bačky. Ide o oblasť nachádzajúcu sa v severnej časti Srbskej republiky. Kopec a jeho bezprostredné okolie sú významným archeologickým náleziskom, hoci v súčasnosti je celý priestor využívaný pre poľnohospodárske účely. Prvýkrát bol Popovič, tiež nazývaný Paphalom skúmaný koncom 19. storočia, teda v časoch keď región patril do Rakúsko-Uhorska. Výskumy vtedy viedol srbský šľachtic Teodor (Todor) Branovački, ktorý bol povolaním učiteľ zo Senty. Objavil tu nálezy najmä z neskorého staroveku, pričom vo väčšine prípadov išlo o nádoby.1 Teodor Branovački bol taktiež zberateľom mincí a jeho zbierka obsahovala aj razby, ktoré zhromaždil na rozličných archeologických náleziskách v oboch Bačkách a banátskom regióne.2 Jedna z polôh sa nachádza v Crkevni Breg v Kaloči, ktorá je vzdialená len niekoľko km južne od Popovići.3 Žiaľ, dodnes sa nezachovali žiadne informácie o tom, či v skutočnosti išlo o nálezy antických alebo stredovekých
Coin Finds From Popović Near Senta In Serbia
Raško Ramadanski
Popović is a large mound structure, roughly 5 km west of Senta, a town on the bank of the river Tisa in north-eastern Bačka, a northern part of the Republic of Serbia. The mound and it‘s immediate sorroundings are the place of an important archaeological site although the area today is almost entirely farmland. The first to investigate Popović, alternatively known as Paphalom, in the late XIX century, a time when the region was part of the Austro-Hungarian Empire, was Teodor (Todor) Branovački, a Serbian noble and a teacher by profession from Senta. There he discovered finds from the time of late antiquity, mostly ceramic vessels.1 Teodor Branovački was also a devoted coin collector and the parts of his collection consisted out of coin finds he had gathered from various nearby sites in both Bačka and Banat regions.2 One such location is for example Crkveni Breg in Kaloča valley just a few kilometers south of Popović.3 We have no data on whether he had actually found ancient or medieval coins at Popović though. After World War I, when the region became part
34 stredoveku.7 Materiál objavený v 50-tych rokoch, vrátane ôsmich mincí sa nachádzajú v múzeu v Sente. Antropológ Živojin Gavrilović analyzoval kostrové zvyšky z Popoviću spolu s podobným materiálom z ďalších nálezísk. Svoje výsledky publikoval medzi prvými s prihliadnutím na datovanie cintorína podľa nálezov mincí.8 Skoro o dve dekády neskôr bola publikovaná Vojislavom Filipovićom jedna minca z Popovića.9 Archeológ Nebojša Stanojev zverejnil väčšinu zo stredovekých nálezov z Popovića, ale nálezom mincí venoval len malú pozornosť.10 V spojitosti s priradením kostola a zvyškov osady ku konkrétnym usadlostiam alebo udalostiam známym z historických záznamov, niektorí autori spojili túto lokalitu s historickým Csecstó inak nazývaným aj Salamon.11 Pri tejto príležitosti budú vykonané dôkladnejšie numizmatické analýzy nálezov mincí, ktoré budú zakomponované do ich historického a archeologického kontextu. Ich kompletný prehľad je v priloženom katalógu. Pri analýze rímskej razby a stredovekých uhorských mincí totiž musíme vziať do úvahy ich archeologický kontext. Teodor Branovački objavil v Popovići antickú hlinenú nádobu a existencia vrstiev z 2.4. storočia bola potvrdená nálezmi terry sigillaty nachádzajúcimi sa v niekoľkých „sarmatských“ hroboch odkrytých v roku 1959. Rímska minca z Popovića však bola objavená v hrobe spolu s S-ovitými náušnicami, ktoré sú typické pre belobrdskú kultúru z 11. storočia.12 Podobne ošúchané a prederavené exempláre zo 4. storočia, najmä malé bronzové mince sú známe z ďalších lokalít z 10.-11. storočia ako sú napríklad Bogojevo a Sombor.13 Takéto
early medieval period were discovered.7 Today, the material that was discovered in the late 50s, including a total of eight coins, is stored in the City Museum in Senta. Physical anthropologist Živojin Gavrilović conducted studies on human ostheological remains from Popović, among other similar sites, and published his results first, taking into consideration the dating of the cemetery according to coin finds.8 Almost two decades later a brief reference was made to just one coin find from Popović by Vojislav Filipović.9 Archeologist Nebojša Stanojev later published most of the medieval finds from Popović yet once again with only limited regard to numismatics.10 Regarding the connection of the church and the settlement remains with some name or landmark from the historic records, authors were prone to identify this site with historic Csecstó or alternatively Salamon.11 On this occasion, a more thorough numismatic analysis of the coin finds from Popović which are stored in the Serbian museums, concerning also their archaeological and historic context, will be provided for the first time. For a complete technical overview of the coins see the included catalogue. When discussing the historic context of both the Roman and medieval Hungarian coins we must take the avaliable archaeological data into serious considertaion. Teodor Branovački discovered ceramic vessels from the time of antiquity at Popović and the existence of a layer dating to the II-IV centuries AD indeed was confirmed by findings of terra sigillata in several “Sarmatian” graves discovered in 1959. However, the Roman coin found at Popović was discovered in a grave containing also two -S- type ear rings, typical for the “Belo brdo” culture during the XI century.12 Such examples
35 mince mohli slúžiť najskôr ako prívesky, amulety či dokonca ako neoficiálne platidlo používané súbežne s aktuálnym stredovekým obeživom. Až ďalší výskum ukáže prípadnú monetárnu úlohu týchto mincí, čiže ich sekundárne použitie po dlhšom čase od ich razby. Vrátane špekulácií o tom, ako mohli prísť stredovekí ľudia k rímskym minciam. Čo sa týka uhorských mincí z 11.-12. storočia z Popovića môžeme z nich vyvodiť nasledujúce výsledky. Výskyt stredovekých razieb z 11. storočia, najmä uhorskej proveniencie nie je v tejto dobe prekvapením. Môžeme na ne naraziť na iných pohrebiskách tohto regiónu. Zrejme ide o ľudí, ktorí boli nositeľmi kultúry „Belo brdo“, pre ktorú sú typické prvky starej slovanskej kultúry premiešanej s novými a mladšími uhorskými zložkami. Jej súčasťou je aj zvýšený výskyt byzantských importov, vrátane regulárnej meny. A to aj napriek tomu, že prví uhorskí králi začali s razbou vlastných mincí. Sporadické nálezy najmä byzantských, islamských a franských zlatých mincí z 8.-10. storočia z juho-centrálnej Európy a severného Balkánu naznačujú predpoklad, že tento širší región predsa len nebol prázdny bez akéhokoľvek používania mincí. Je pravdou, že úplná absencia medených mincí poukazuje na to, že v tejto dobe nebol rozšírený obchod a ani používanie mincí. Z obdobia 8.-10. storočia pochádza niekoľko archeologických nálezísk s mincami ako napríklad Senta, Futog, Bogatić, Belehrad, Ram a Mačvanská Mitrovica v Srbsku, tiež Nin v Dalmácii, Mala Vrata v Istrii, Kunagota v Maďarsku a Svätý Jur na Slovensku.14 Z toho dôvodu mohlo intenzívne používanie mincí
of worn and usually pierced IV century coins, mainly small bronzes (AE3), are known from other X-XI century sites aswell, for example Bogojevo near Sombor.13 At that point, such coins could have been used as pendants, amulets or even as an unofficial denomination of money alongside the regular medieval money of the time. A future study that would determine the possible monetary role of such coins, secondary used in a time long after they were minted, including speculations on how medieval people could have come by Roman coins in the first place, would be very interesting and useful. Regarding the XI-XII century Hungarian coins from Popović we may conclude the following. Firstly, medieval coins as early as the XI century and particularly of Hungarian provenance are not surprisingly encountered in cemeteries of that date and region. Obviously, the people that harbored the “Belo brdo” culture, with striking elements of old Slavic culture that would receive new and younger Hungarian elements also augmented with certain Byzantine imports, adopted regular coinage almost as soon as the first Hungarian kings started to issue their own money. Sporadic finds of older VIII-X century, mainly Byzantine but also Islamic or Frankish gold and silver coins in South-central Europe and the Northern Balkans imply that the wider region was not completely void of monetary commerce after all. Of course, the all but complete absence of copper alloy coins reveals that monetary commerce and the use of coins was still not that conventional at that time. Some of the sites where VIII-X coins were discovered are Senta, Futog, Bogatić, Belgrade, Ram and Mačvanska Mitrovica in Serbia, also Nin in Dalmatia, Mala Vrata in Istra, Kunagota in
36 v 11.-12. storočí v ekonomike stredovekého Uhorska dokladať narastajúci počet ich nálezov. Zároveň by sme ho mohli považovať ako výsledok pokračovania ekonomického vývoja a to bez ohľadu na to, ktorého štátu alebo politickej reprezentácie sa to týkalo. Za rozhodujúce vo vývoji feudálnej spoločnosti môžu byť považované organizácia vyberania daní a s ňou spojená nová byrokracia. Dve mladšie uhorské mince, čiže denár Žigmunda Luxemburského (1387-1437) a razba z Interregna (14441446) nájdené v Popovići odrážajú obeh mincí v tomto priestore aj na konci 14., prípadne počas 1. polovice 15. storočia. V tomto kontexte je zaujímavá relatívne väčšia prítomnosť starších mincí z 13. až 14. storočia a rovnako nízky, ale stály prísun mladších razieb. Takúto situáciu môžeme spojiť s obdobím po mongolskej invázii v roku 1241, ktoré je spojené s úsilím o ozdravenie vidieka. Nález aquilejského denára Antonia Pancieru (1402-1412) alebo iného aquilejského patriarchu môže byť považovaný za výnimočný, ale nie je až tak prekvapivý. Neďaleko od Popovića sa totiž nachádza dedina nazývaná Kevi, kde sa našiel obrovský poklad strieborných mincí z 15.-16. storočia. Okrem iného sa v ňom nachádzali aj dva aquilejské denáre Lodovica di Teck (1412-1439).15 Ďalšie ojedinelé nálezy aquilejských mincí zo Srbska datované do prvej štvrtiny 15. storočia boli nájdené v Arači, Novej Polanke, Rakovaci, Banatskej Dobrovici, Banatskej Dubovici a Belehrade.16 Ak zoberieme do úvahy všetky lokality, vrátane Popovića, tak z každej pochádzajú najviac 1-2 aquilejské mince. Z toho dôvodu môžeme predpokladať, že ich razby sa tu síce
Hungary and Svätý Jur in Slovakia.14 Hence, the intensive monetization of XI-XII century economy in the Hungarian medieval state, testified by numerous coin finds, could in fact be regarded as the result of a continued economic development, regardless of which state or faction is concerned. The crucial criteria in those terms can be considered the extent of the development of feudal order and the imposing of organized tax collecting, augmented with new bureaucracy. The two younger specimens of XV century Hungarian coins found at Popović, namely the denar of king Sigismund of Luxemburg (1387-1437) and an Interregnum denar (1444-1446), simply reveal that money had circulation in the area at the end of the XIV and during the first half of the XV century. In this case, what‘s more indicative is the absence of earlier XIV and XIII century coins in comparison to the realitevly intesive presence of earlier coins as well as a modest but coherent presence of later coins. Such a situation we can assossiacte with the time and effort the countryside needed to recover after the Mongol invasion in 1241. The exceptional find of an Aquilean coin of Antonio Panciera (1402-1412) or any other Aquilean patriarch can be considered rare in some terms but not that surprising. Not very far from Popović, to the west there is a village called Kevi where a vast hoard of XV-XVI century silver coins was discovered, including two fine specimens of Aquilean denars issued under Ludovico di Teck (14121439).15 Other than that, similair finds of Aquilean coins in Serbia, dating to the first quarter of the XV century, were discovered in Arača, Nova Palanka, Rakovac, Banatska Dobrica, Banatska Dubica and Belgrade.16 Taking into consideration that all the places,
37 vyskytovali v malom množstve, ale sú stále prítomné. To znamená, že v juho-centrálnej Európe boli rešpektovanou mincou obiehajúcou v stálej hodnote počas neskorého stredoveku.
including Popović, mostly yielded only one to two Aquilean coins per site, we may conclude that Aquilean coinage, although scarce, enjoyed limited but stable circulation and good, respected value in south-central Europe during the late medieval period.
KATALÓG/CATALOGUE Mestské muzeum v Sente/City Museum in Senta
1. Rome, Constantine I (306-337), mint unknown, Ae – AE3. Obverse: Emperor‘s wreathed portrait turning left; inscription illegible. Reverse: Two soldiers holding spears with a standard between them; inscription illegible. 18.2 mm; 2.28 g; perforated; worn. Lit.: similarity with type RIC Antioch 108. 17 Grave VII (1958); Inv. No. A804.
2. Hungary, Ladislaus I (1077-1095), mint unknown, denar. Obverse: A cross with four smaller crosses in its corners – tetrastavros, within a dotted ring, surrounded with an inscription within another dotted ring; LAD ISL AVS REX. Reverse: Bracteat – incusum. 20.8 mm; 0.74 g. Lit.: CNH, I 32, MU 26, ME 21, MEK A 38. 18 Trench II – Grave 18 (1959); Inv. No. A763.
38
3. Hungary, Ladislaus I (1077-1095), mint unknown, denar. Obverse: Three crosses representing the Calvary within a dotted ring, surrounded with an inscription and four crescents within another dotted ring; (LAD) (ISL) A(VS) (REX). Reverse: A cross with four small triangles in its corners, within a circle, surrounded with dots and crescents within a larger circle. 18.0 mm; 0.37 g; fragmented. Lit.: CNH I 33, MU 27, ME 22, MEK A 39. Grave II(?) (1957); Inv. No. A771.
4. Hungary, Ladislaus I (1077-1095), mint unknown, denar. Obverse: Three crosses representing the Calvary within a dotted ring, surrounded with an inscription and four crescents within another dotted ring; L(A)D I(S)L (A)V(S) (REX). Reverse: A cross with four small triangles in its corners, within a circle, surrounded with dots and crescents within a larger circle. 19.0 mm; 0.34 g; fragmented. Lit.: CNH I 33, MU 27, ME 22, MEK A 39. Grave II(?) (1957); Inv. No. A774.
39
5. Hungary, Ladislaus I (1077-1095), mint unknown, denar. Obverse: Three crosses representing the Calvary within a dotted ring, surrounded with an inscription and four crescents within another dotted ring; LA(D) (ISL) (A)V(S) REX. Reverse: A cross with four small triangles in its corners, within a circle, surrounded with dots and crescents within a larger circle. 20.0 mm; 0.45 g; fragmented. Lit.: CNH I 33, MU 27, ME 22, MEK A 39. Trench III – Grave 15 (1959); Inv. No. A799.
6. Hungary, Ladislaus I (1077-1095), mint unknown, denar. Obverse: Parts and traces of two dotted rings, the inscription and one crescent; LA(…) Reverse: Parts and traces of two circles and some dots. 0.06 g; fragment. Lit.: CNH I 33, MU 27, ME 22, MEK A 39. Context unknown; no number.
40
7. Hungary, Ladislaus I (1077-1095), mint unknown, Bi – Debased denar or a forgery. Obverse: A crowned portrait en face within a dotted ring, surrounded with an inscription within a decorated circle; (LADIS) LAV(S) (RE+). Reverse: A smaller cross with four triangles in its corners, within a circle, surrounded with small dots and rectangles within a circle. 7.0 mm; 0.10 g; fragmented. Lit.: CNH I 27, MU 23, ME 19, MEK A 34. Trench II – Grave 18 (1959); Inv. No. A806.
8. Hungary, Bela II (1131-1141), mint unknown, denar. Obverse: A crowned portrait en face with an inscription on both sides; . M B RE . Reverse: A smaller cross with four triangles in its corners, within a circle, surrounded with an inscription within a circle; LADLAVS RE+. 11.0 mm; 0.22 g. Lit.: CNH I 57, MU 49, ME 44, MEK A 84. Trench III – Grave 14 (1959); Inv. No. A800.
41 Mestské múzeum v Sombori/City Museum in Sombor
9. Hungary, Coloman (1095-1116), mint unknown, Ae – Debased denar or a forgery. Obverse: Four crescents pointing inward and containing an arrangement of five dots and two lines, surrounded with small dots and crescents within a ragged ring. Reverse: A small cross with four dots in its corners, within a circle, surrounded with four dots within a larger circle. 9.5 mm; 0.14 g; damaged. Lit.: CNH I 50, MU 42, ME 50, MEK A 58. Grave 106 (1943); Inv. No. 4193.
10. Hungary, Sigismund of Luxemburg (1387-1437), Smolnik (?) mint, denar. Obverse: Patriarchal cross – labarum, in the middle with sigils -S- and very likely -u- in a circle, surrounded with an inscription within a dotted ring; mOn . SIG ISmVnDI. Reverse: An escutcheon shield with four bars, the old crest of Hungary, in a circle, surrounded with an inscription within a dotted ring; + . REGIS VnGARIE . ET . C. 15.9 mm; 0.74 g. Lit.: CNH III 124A, MU 578, ME 450. Grave 171(1943); Inv. No. 4220.
42
11. Aquilea, Antonio Panciera (1402-1412), Aquilea mint, denar. Obverse: An eagle with its wings open, turning left and within a dotted ring surrounded with an inscription within another dotted ring; (AQ)V * (ILE) (*) (GER) (*) (SIS). Reverse: An escutcheon shield with a bend consisting of five small crosses and with a star in the bottom, within a dotted ring surrounded with an inscription within another dotted ring; + AnTOnIV(S) (*) (PATRIAR)CA. 17.5 mm; 0.36 g; damaged. Lit.: CNI III 26, MPA 67, MMI 191. 19 Grave 46 (1943); Inv. No. 4145.
12. Hungary, Interegnum (1444-1446), mint unknown, Ag (Bi), denar. Obverse: Patriarchal cross – labarum, in the middle with sigils -K-(?) and -E- in a circle, surrounded with an inscription within a dotted ring; * DALmATIE . (CRO)ACIE . ET . C. Reverse: An escutcheon shield with four bars, the old crest of Hungary, in a circle, surrounded with an inscription within a dotted ring; + mOnETA . REGnI . VnGA(R)IE. 18.5 mm; 0.96 g; perforated. Lit.: CNH III 152, MU 613, ME 480. Grave 89 (1943); Inv. No. 4181.
43
Poznámky/ENdnotes: 1 ИАСЕ Ф:381 Колекција Јоце Вујића – Хроника Андора Дудаша II/1903-1905. 2 ИАСЕ Ф:381.6/3 – Dudás Gyula, Zentan talált érmek (Branovacsky Tódor gyüjteménye); ИАСЕ Ф:381.6/3 – Dudás Gyula, Egy római érem. 3 ИАСЕ Ф:381.3/1918 – Dudás Gyula, A régi Zenta (A kalocsa-pusztai “Templomhely”). 4 FOLTINY, István and KOREK, József. A csecstói középkori templom és temetők. In Az Alföldi tudományos intézet évkönyve 19441945 I, 1946, p. 149-190. 5 I would like to thank archaeologist Dragan Radojević, senior curator and head of the numismatic cabinet and medieval collection in the City Museum in Sombor, for providing the data regarding these coins and allowing me to photograph them. 6 According to the data in the log entry for the archaeological investigations at Popović in August 1957 and July 1958. This journal fragment is kept with among other documentation in the City Museum in Senta, Serbia. Some of the information regarding the
finds discovered in 1958 can also be found in the Inventory book of the Archaeological collection of the Museum in Senta. 7 ИАСЕ Ф:597.59 – Дневник рада археолошког ископавања Сента-Папхалом 14.09.1959. 8 ГАВРИЛОВИЋ, Живојин. Проучавање лобања од VII до XVI века са разних локалитета у Војводини помоћу Wanke-ове методе. In Рад војвођанских музеја, 1960, č. 9, p. 272-274. 9 FILIPOVIĆ, Vojislav. Prilozi hronologiji srednjovekovnih nekropola Jugoslavije i Bugarske (I). In Balcanoslavica, 1977, č. 6, p. 155. 10 СТАНОЈЕВ, Небојша. Некрополе X-XV века у Војводини. Нови Сад: Археолошко друштво Војводине, 1989, p. 105-114; Reference to one coin can be found on p. 106. 11 SZEKERES, László. Középkori települések északkelet Bácskában. Novi Sad: Forum könyvkiadó, A magyar nyelv, irodalom és hungarológiai kutatások intézete, 1983, p. 22, 48. 12 Ref. 6 13 СТАНОЈЕВ, ref. 10, p. 24-26.
44 14 SZEKERES, László. Zenta és környéke története a régészeti leletek fényében (Građa za monografiju Sente). Senta, 1971, p. 93; СТАНОЈЕВИЋ, Небојша. Насеља VIII-IX века у Војводини. In Рад војвођанских музеја 30, 1987, p. 130-131; RADIĆ, Vesna. The circulation of Byzantine gold and silver coinage in the Central Balkans at the end of the 10th and during the 11th century. In Нумизматичар 28, 2010, p. 210-211; BUOVAC, Marin. Staropoganski običaj prilaganja franačkog novca/ obola u inhumirane grobove na području istočnojadranske obale. In Proceedings of the 7th international numismatic congress in Croatia, Opatija, 2013, p. 25-26; YOTOV, Valery. The Kunágota sword-guard and two bronze matrices for sword-hilt manufacture from Iran. In Avars, Bulgars and Magyars on the Middle and Lower Danube, СофияSzeged, 2011, p. 113; HUNKA, Ján – BUDAJ, Marek. Výnimočný nález zlatej byzantskej mince zo Svätého Jura. In Zborník Slovenského Národného múzea 99. Archaeológia 15, 2005, p. 63-64. 15 РАМАДАНСКИ, Рашко. Остава новца из Кевија. In Нумизматичар, 2012, č. 30, p. 234-235. 16 СТАНОЈЕВ, Небојша. Арача. Нови Сад: Музеј Војводине, 2004, p. 124; ЈАМУШАКОВ, Ђорђе. Новац мађарскохрватских краљева Матије Корвина и Владислава II Јагеловића из налаза код Нове Паланке. In Билтен аматерске музеолошке секције југозападне Бачке,1975, č. 2, p. 6; MIRNIK, Ivan. Novac akvilejskih patrijarha iz Vukovara i opticaj akvilejskih denara u našim krajevima. Zagreb: Hrvatsko arheološko društvo, 1984, p. 225; ИВАНИШЕВИЋ, Вујадин. Новчарство средњовековне Србије. Београд: Стубови културе, 2001, p. 303; ИВАНИШЕВИЋ, Вујадин. Налази новца у комплексу Митрополије. In ПОПОВИЋ, Марко and БИКИЋ, Весна. Комплекс средњовековне митрополијске цркве у Београду. Београд: Археолошки институт, 2004, p. 262.
17 BRUUN, M. Patrick. The Roman Imperial Coinage Vol. VII. London: Spink and Son Ltd., 1966. 18 CNH = RÉTHY, Ladislaus. Corpus Nummorum Hungariae. Graz: Akademische Druck-u. Verlagsanstalt, 1958; MU = HUSZÁR, Lajos. Münzkatalog Ungarn. Von 1000 bis Heute. München: Corvina, 1979; ME = UNGER, Emil. Magyar Éremhatározó I. Budapest: Ajtósi Dürer Könyvkiadó, 1997; MEK = ADAMOVSZKY, István. Magyar érme katalógus 997-1307. Budapest: Magyar Numizmatikai Társulat és Adamo, 2011. 19 CNI = EMANUELE DI SAVOIA, Vittorio III. Corpus Numorum Italicorum Vol. VI. Roma: Tipografia della r. accademia nazionale dei lincei, 1922; MPA = BERNARDI, Giulio. Monetazione del patriarcato di Aquileia. Trieste: Lint, 1975; MMI = BIAGGI, Elio. Monete e Zecche medievali Italiane dal Sec VIII al Sec XV. Torino: Montenegro, 1992.
LITERATÚRA/BIBLIOGRAPHY ADAMOVSZKY, István. Magyar érme katalógus 997-1307. Budapest: Magyar Numizmatikai Társulat és Adamo, 2011. BERNARDI, Giulio. Monetazione del patriarcato di Aquileia. Trieste: Lint, 1975. BIAGGI, Elio. Monete e Zecche medievali Italiane dal Sec VIII al Sec XV. Torino: Montenegro, 1992. BRUUN, M. Patrick. The Roman Imperial Coinage Vol. VII. London: Spink and Son Ltd., 1966. BUOVAC, Marin. Staropoganski običaj prilaganja franačkog novca/obola u inhumirane grobove na području istočnojadranske obale. In Proceedings of the 7th international numismatic congress in Croatia, Opatija, 2013, p. 25-31. EMANUELE DI SAVOIA, Vittorio III. Corpus Numorum Italicorum Vol. VI. Roma: Tipografia della r. accademia nazionale dei lincei, 1922. FILIPOVIĆ, Vojislav. Prilozi hronologiji srednjovekovnih nekropola Jugoslavije i Bugarske (I). In Balcanoslavica, 1977, č. 6.
45 FOLTINY, István – KOREK, József. A csecstói középkori templom és temetők. In Az Alföldi tudományos intézet évkönyve 1944-1945 I, 1946, p. 149-190. HUNKA, Ján – BUDAJ, Marek. Výnimočný nález zlatej byzantskej mince zo Svätého Jura. In Zborník Slovenského Národného múzea 99. Archaeológia 15, 2005, p. 63-72. HUSZÁR, Lajos. Münzkatalog Ungarn. Von 1000 bis Heute. München: Corvina, 1979. MIRNIK, Ivan. Novac akvilejskih patrijarha iz Vukovara i opticaj akvilejskih denara u našim krajevima. Zagreb: Hrvatsko arheološko društvo, 1984. POHL, Arthur. Münzzeichen und Meisterzeichen auf ungarischen Münzen des Mittelalters 1300-1540. Budapest: Akademiai Kiadó, 1982. RADIĆ, Vesna. The circulation of Byzantine gold and silver coinage in the Central Balkans at the end of the 10th and during the 11th century. In Нумизматичар, 2010, č. 28, p. 203-214. RÉTHY, Ladislaus. Corpus Nummorum Hungariae. Graz: Akademische Druck-u. Verlagsanstalt, 1958. SZEKERES, László. Zenta és környéke törtenete a régészeti leletek fényében (Građa za monografiju Sente). Senta, 1971. SZEKERES, László. Középkori települések északkelet Bácskában. Novi Sad: Forum könyvkiadó, A magyar nyelv, irodalom és hungarológiai kutatások intézete, 1983. UNGER, Emil. Magyar Éremhatározó I. Budapest: Ajtósi Dürer Könyvkiadó, 1997. YOTOV, Valery. The Kunágota sword-guard and two bronze matrices for sword-hilt manufacture from Iran. In Avars, Bulgars and Magyars on the Middle and Lower Danube, София-Szeged, 2011, p. 113-119. ГАВРИЛОВИЋ, Живојин. Проучавање лобања од VII до XVI века са разних локалитета у Војводини помоћу Wanke-ове методе. In Рад војвођанских музеја, 1960, č. 9, p. 272-274. ИВАНИШЕВИЋ, Вујадин. Новчарство средњовековне Србије. Београд: Стубови културе, 2001.
ИВАНИШЕВИЋ, Вујадин. Налази новца у комплексу Митрополије. In ПОПОВИЋ, Марко and БИКИЋ, Весна. Комплекс средњовековне митрополијске цркве у Београду. Београд: Археолошки институт, 2004, p. 255-270. ЈАМУШАКОВ, Ђорђе. Новац мађарскохрватских краљева Матије Корвина и Владислава II Јагеловића из налаза код Нове Паланке. In Билтен аматерске музеолошке секције југозападне Бачке, 1975, č. 2, p. 1-8. . РАМАДАНСКИ, Рашко. Остава новца из Кевија. In Нумизматичар, 2012, č. 30, p. 229-251. СТАНОЈЕВИЋ, Небојша. Насеља VIII-IX века у Војводини. In Рад војвођанских музеја, 1987, č. 30, p. 119-146. СТАНОЈЕВ, Небојша. Некрополе X-XV века у Војводини. Нови Сад: Археолошко друштво Војводине, 1989. СТАНОЈЕВ, Небојша. Арача. Нови Сад: Музеј Војводине, 2004.
OBSAH
ČAMBAL, R.: Keltská minca z Plaveckého Podhradia-Pohanskej
1
SOJÁK, M. – STRUHÁR, V.: Pozoruhodné nálezy antických mincí z prostredia jaskýň
5
RUDD, Ch.: Ďalší falšovateľ v severnom Hampshiri?/Another forger in north Hampshire? 10 RUDD, Ch.: Unikátna minca kráľa Britov, ktorý utiekol do Germánie/Unique coin of British king who fled to Germany 21 SKALSKÝ, M.: Aureolus – neznámý, úspěšný, ale přesto brzy mrtvý
27
BAZOVSKÝ, I. – BUDAJ, M.: Nové nálezy mincí z Bratislavy – Rusoviec
29
Slovenské národné múzeum – Historické múzeum
RAMADANSKI, R.: Nálezy mincí zo srbského Popovića neďaleko Senty/Coin finds from Popović near Senta in Serbia 32 BUDAJ, M. – RICHTERA, L. – JANKOVIČ, P. – ZMRZLÝ, M. – MÁSILKO, J.: Dobové falzum uhorského anonymného denára typu Huszár 167 46 BUDAJ, M. – ŠVEC, A.: Vzácny pražský groš Václava II. z nálezu Melčíc‑Zemianskeho Lieskového
59
BUDAJ, M.: Pražský groš Václava II. z Obišoviec
61
HUNKA, J.: Význam mincí z hradu Uhrovec
67
ŠVEC, A.: Nález drobných mincí z obdobia vlády Žigmunda Luxemburského z Hlohovca 72 CYCOŇOVÁ, L.: Pražské groše Vladislava II., 3 varianty typu Hásková XXIII. 77 MARCIŠ, P.: Mincová reforma v Tirolsku v rokoch 1477-1486 79 FURMAN, M.: Stratený poklad mincí z Čičmian
84
SOLTÉSZ, F. G.: Vyznamenanie kremnických rytcov z roku 1897/ Körmöcbányai vésnökök kitüntetése 1897-ben 87 D e narius , Numizmatický časopis. Zostavovateľ a redakčná úprava: Marek Budaj. Vydavateľ: Slovenské národné múzeum – Historické múzeum. Recenzoval: Ján Hunka. Tlač: xxx Bratislava 2014. Grafická úprava: Bumbayo Font Fabrik (
[email protected]). Autori kresieb a fotografií: archív autorov. © Marek Budaj, Július Gál, Ján Hunka neprešlo jazykovou úpravou.
ISBN 978-80-8060-351-9 EAN 9788080603519
SLOVENSKÉ NÁRODNÉ MÚZEUM
n u m i z m at i c k ý Č a s o pi s - 4. č í s lo - 2014
