LINGVOKULTÚRNY ASPEKT V PREKLADE ESEJE

PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE FILOZOFICKÁ FAKULTA

LINGVOKULTÚRNY ASPEKT V PREKLADE ESEJE Miroslava Gavurová

1

Názov:

Lingvokultúrny aspekt v preklade eseje

Autor:

PhDr. Miroslava Gavurová, PhD.

Recenzenti:

Prof. PhDr. D. Slančová, CSc. Doc. PhDr. Marián Andričík, PhD.

Vydanie:

prvé

Vydala:

© Prešovská univerzita v Prešove, 2012

Rozsah:

195 s.

ISBN:

978-80-555-0618-0

2

OBSAH I. Úvod .............................................................................................................................. 6 1 Esej – „esencia“ opozícií................................................................................................ 8 2 Lingvokulturologický obrat v translatológii: teoretické východiská ............................. 16 II. Poznámka prekladateľa ako predpoklad ekvivalencie prekladu a recepcie eseje v cieľovej kultúre (na preklade esejí Georgea Orwella v knihe Ako som strieľal slona a iné eseje) . .............................................................................................................................. 23 1 Lingvokulturémy: kultúrno-spoločenské, historické a intertextové odkazy ................. 26 1.1 Poznámka prekladateľa ako sprostredkovateľ intertextového odkazu ................. 27 1.2 Poznámka prekladateľa ako prostriedok zníženia percepčnej námahy................. 30 1.3 Poznámka prekladateľa ako predpoklad ekvivalentného prekladateľského riešenia ....................................................................................................................... 32 1.4 Poznámka prekladateľa ako prostriedok exotizácie ............................................. 35 1.5 Poznámka prekladateľa ako prostriedok spresnenia lingvokulturémy ................. 36 1.6 Preklad lingvokulturémy v básni........................................................................... 37 1.7 Prekladateľove korekcie esejistu........................................................................... 39 2

Lingvokulturémy: lingvistické špecifiká.................................................................... 41

3

Posuny v preklade Orwellových esejí......................................................................... 44

4

Humor a irónia ako interkultúrny fenomén v Orwellovej eseji ................................... 49

5

Záver ........................................................................................................................... 49

III. Odraz lingvokultúrnej špecifickosti eseje Georgea Orwella Politics and English Language v preklade ....................................................................................................... 50 1 Názov ............................................................................................................................. 51 2 Exotizácia verzus naturalizácia v slovenskom a českom preklade................................. 52 3 Terminologickosť prekladov.......................................................................................... 53 4 Preklad piatich moderných textov.................................................................................. 57 5 Kategórie moderného jazyka.......................................................................................... 61 5.1 Preklad tzv. „Ošúchaných metafor“...................................................................... 62 5.2 Preklad tzv. „Operátorov čiže slovných protéz“................................................... 66 5.3 Preklad tzv. „Pompézneho vyjadrovania“............................................................. 70 5.4 Preklad tzv. „Nič neznamenajúcich slov“............................................................. 78 6

Moderný jazyk očami G. Orwella ............................................................................... 80

7

Zmiešané metafory...................................................................................................... 83 3

8

Frázy tribúnov............................................................................................................. 83

9

„Zhumpľovaný jazyk“................................................................................................... 84

10 Pravidlá dobrého štýlu................................................................................................ 85 11 Záver........................................................................................................................... 87 IV. Ekvivalencia prekladu eseje Susan Sontagovej Against Interpretation (s prihliadnutím na lingvokulturémy) .......................................................................... 88 1 Lingvistické špecifiká eseje Against Interpretation a jej prekladov ............................. 89 1.1 Prevzaté lexémy .................................................................................................. 89 1.2 Interlingválne homonymá ................................................................................... 92 1.3 Polysémické lexémy ........................................................................................... 96 1.4 Syntaktická stavba eseje ako lingvistické špecifikum ........................................ 97 1.5 Hovorovosť ako lingvistické špecifikum eseje ................................................... 104 2

Negatívne prekladové posuny .................................................................................... 106

3

Intertextové odkazy ako lingvokultúrne špecifikum.................................................. 108

4

Záver........................................................................................................................... 109

V. K referenčnej relevancii, identifikácii a prekladovej transformácii lingvokulturém v eseji Virginie Woolfovej A Room of One's Own .........................................................110 1 Identifikácia lingvokulturémy ...................................................................................... 111 1.1 Kontext lingvokulturémy ..................................................................................... 112 1.2 Adekvátna prekladová transformácia kontextu lingvokulturémy ........................ 118 1.3 Referenčná relevancia lingvokulturémy vo vzťahu k sémantike textu ................ 121 2 Posuny pri preklade lingvokulturém v eseji A Room of One's Own ............................. 124 3 Posuny pri preklade lingvokultúrne špecifických antroponým .................................... 140 4 Parentézy a digresie s lingvokuturémou ....................................................................... 143 5 Negatívne posuny na lexikálnej úrovni ........................................................................ 146 5.1 Príznakové lexémy .............................................................................................. 146 5.2 Názvoslovná lexika ............................................................................................. 149 5.3 Polysémické lexémy ...........................................................................................

151

5.4 Faktické lapsusy..................................................................................................

154

5.5 Nedodržanie zásady úplnosti ..............................................................................

156

6 Negatívne posuny na úrovni syntaktickej stavby ........................................................

158

7 Hovorovosť slovenského prekladu eseje A Room of One's Own ................................

159

8 Humor a irónia ako kultúrne špecifiká ........................................................................

162

4

9 Záver ............................................................................................................................

165

VI. Prekladateľské „lámanie“ Srdca z kameňa (K prekladu lingvokulturém v eseji R. Welcha Hearts of Stone) ........................................................................................... 167 1 Lingvistické špecifiká pri preklade eseje Hearts of Stone ...........................................

169

2 Kultúrne špecifiká pri preklade eseje Hearts of Stone ................................................. 177 3 Záver ............................................................................................................................

181

VII. Esej est percipi (Namiesto ZÁVERU) .................................................................

183

Resumé ............................................................................................................................

186

Pramene............................................................................................................................

187

Zoznam bibliografických odkazov ..................................................................................

189

5

„Ak úvahy, ktoré tu načrtnem, dokážu niektorého z mojich čitateľov,‘hoci len jedného jediného’, podnietiť k novým myšlienkam, aj keby prebudili len jednu skromnú, ‘jednu jedinú’ v jeho mysli spiacu myšlienku, bude to väčšia odmena za moju prácu, ako je zintenzívnenie vlastného duchovného života.“ (Miguel de Unamumo)1

1

Cit. podľa Gómez-Martínez (1996, s. 68).

6

I. ÚVOD V translatologickej literatúre sa v posledných rokoch venuje zvýšená pozornosť otázke interkulturality a interdisciplinárnosti. Konštatuje sa, že „translatológia sa posunula vo svojom výskume k interdisciplinárnosti, keď prekladateľ i translatológ sa zaujímajú o text v jeho makrokontexte – situačnom i kultúrnom“ (Gromová, 2006, s. 53). Preklad sa vníma ako interkultúrny fenomén a za najvyššiu kompetenciu prekladateľa sa považuje „interkultúrna kompetencia ako schopnosť prijímať a interpretovať signály východiskovej kultúry a transferovať ich do signálnej sústavy cieľovej kultúry“ (Rakšányiová, 2006, s. 15).2 Interkultúrny obrat v translatológii aplikujeme v tejto práci na preklad eseje. Esejistický žáner sme si vybrali okrem iného preto, že jeho žánrová charakteristika naznačuje úzke prepojenie na kultúrny kontext. Podľa J. Hrabáka je esej „nedlouhá stať věnovaná některé otázce kulturní nebo filosofické, kterou traktuje vybroušenou jazykovou formou“ (Hrabák, 1973; cit. podľa Mistrík, 1974, s. 321; porov. aj Mistrík, 1997, s. 490). Kultúrny fenomén vystupuje do popredia aj v ďalšej definícii eseje – podľa G. von Wilperta je esej „krátka rozprava o vedeckom probléme, o aktuálnej otázke duchovného, kultúrneho alebo sociálneho života, ktorá sa realizuje prístupnou, pritom názornou umelecko-estetickou formou, umožňujúcou vyjadriť subjektívny postoj autora“ (von Wilpert, 1969; cit. ibid.). Spomínané žánrové charakteristiky nachádzame aj v slovenskej eseji. Tá do literárnej tradície vstupuje v 19. storočí s prácami Jozefa Miloslava Hurbana. A práve Hurbanovo Slovensko a jeho život literárny, takpovediac uholný kameň slovenskej eseje, je podľa R. Chmela „zviazané s literatúrou a cez ňu s celou spoločnosťou, národom a jeho dejinami“ (Chmel, 1981, s. 14). Táto kultúrno-národná spojnica vedie autora ku konštatovaniu, že sa slovenská esej nezaoberá „tzv. večnými, všeľudskými témami, ako sú láska, smrť, šťastie, detstvo, hrdinstvo, dejiny, umenie vo všeobecných polohách; v jej zornom poli je prevažne národ – v konkrétnych sociálno-politických, ale najmä kultúrno-ideových, predovšetkým literárnych súvislostiach“ (op. cit., s. 11). Takéto zadefinovanie určujúcich charakteristík esejistického textu vo všeobecnosti i v konkrétnej slovenskej esejistickej tradícii ukazuje, že esej je žánrom, ktorý si per definitionem vyžaduje lingvokulturologický výskum. To bola aj motivácia pre výber ťažiskového, lingvokulturologického uhla pohľadu na preklad eseje v našej práci. Ak tematika pôvodnej slovenskej eseje kladie na percipienta zvýšené nároky v poznaní historických, kultúrnych 2

Ak nie je uvedené inak, v citátoch z teoretických prác i v konkrétnych ukážkach esejí tučným písmom zvýraznila relevantné lexémy a časti autorka tejto práce.

7

či literárnych súvislostí, potom možno predpokladať, že percepčná náročnosť preloženej eseje sa ešte znásobuje. Percipient cieľovej kultúry má totiž pred sebou text, ktorý vznikol a je pevne ukotvený v odlišnom jazykovom a kultúrnom kontexte a ku ktorému pristupuje zvyčajne s časovým odstupom. Tu treba poznamenať, že pod vplyvom najmä anglofónnej a frankofónnej esejistickej tradície, ktorá na Slovensko preniká vo forme prekladov, popularita eseje v posledných desaťročiach na Slovensku rastie. Rizikom tohto trendu je však skutočnosť, že nie všetko, čo sa za esej vyhlasuje, esejou aj skutočne je.3 Aj napriek kvantitatívnemu (a do istej miery aj kvalitatívnemu) rastu domácej i prekladovej esejistickej produkcie ostáva esej paradoxne marginalizovaným žánrom. Len niekoľkých autorov vnímame ako esejistov, populárnejší sú skôr pre svoje neesejistické práce. Zo svetových esejistov možno na ilustráciu uviesť Virginiu Woolfovú, ktorá sa vníma často len ako prozaička, či Georgea Orwella, ktorého čitatelia poznajú najmä ako autora utopických románov, menej potom ako autora rovnako kvalitných esejí (Good, 1997, s. xx – xxi).4 Za slovenských autorov, ktorých esejistická tvorba je pri literárnych analýzach často opomínaná v prospech ich básnickej či prozaickej tvorby, spomeňme V. Mináča či M. Rúfusa. Príčinou menšej literárnokritickej i literárnohistorickej reflexie eseje môže byť skutočnosť, že „esejista sa v dejinách národnej literatúry zvyčajne objavuje ako posledný“ (Gómez-Martínez, 1996, s. 32), čo sa považuje za jednu z hlavných vlastností esejistickej tvorby (ibid.). Deje sa tak najmä preto, že „samotná existencia eseje závisí totiž nielen od ‘niečoho’ už vytvoreného, ale aj od toho, či toto ‘niečo’ bolo asimilované potenciálnymi čitateľmi. Eseje sú bohaté na odvolávky a náznaky, ktorým treba porozumieť, aby diela získali svoju skutočnú dimenziu.“ (op. cit., s. 32 – 33). Žánrové charakteristiky eseje sú pomerne variantné a každá z nich vystihuje iný aspekt eseje. Pokusov definovať esej a esejistický štýl bolo v dejinách štylistiky a literatúry nemálo. Väčšina prístupov sa paradoxne zhoduje na nemožnosti absolútnej definície žánru eseje. Poukazuje sa pritom na absenciu invariantných prvkov, ktoré by bolo možné nájsť vo všetkých esejach a ktoré by poskytli východiská žánrovej normy, akú je možné stanoviť pri ostatných typoch textov. Predsa však viacerí autori zhodne konštatujú, že niektoré črty, vlastnosti, charakteristiky možno pripísať takmer všetkým esejam.

3

Najmä školská prax nahradila kedysi populárnejšie pomenovanie úvaha „efektnejším“ a „prestížnejším“ pomenovaním esej, hoci veľmi často ide len o zmenu názvu, nie o zmenu žánru. 4 V tejto práci sa venujeme textom oboch esejistov.

8

Preto skôr, než pristúpime k analýze lingvokultúrnych špecifík v konkrétnych prekladoch esejí, v krátkosti sa dotkneme charakteristických čŕt eseje. Variantnosť, dynamickosť a entropickosť esejistického štýlu i eseje ako žánru sa pokúsime opísať prostredníctvom teórie binárnych opozícii, ktorú rozpracoval J. Sabol.5 Pravda, vzhľadom na odlišné ťažisko našej práce, len v základných kontúrach načrtneme, akým spôsobom sa binárne opozície stvárňujú v takom komplexnom žánri, akým esej je. Keďže kapitola žánrovej charakteristiky eseje nie je v štylistike ani zďaleka tabulou rasa, pri našich úvahách sa oprieme o zistenia viacerých popredných slovenských i zahraničných teoretikov eseje. 1 Esej – „esencia“ opozícií Podľa teórie binárnych opozícií sú jednotlivé členy protikladov jednak v kontradikcii, jednak v súčinnosti. Jeden člen opozície je dominantný, druhý sa môže objaviť komplementárne ako jeho subdominantný pendant (Sabol, 2009). Na ilustráciu zapojenia oboch pólov opozičného páru v esejistickom žánri uvádzame charakteristiku dvoch typov esejí podľa J. L. Gómeza-Martíneza (1996, s. 14). Ten stavia proti sebe eseje Michela de Montaignea Klamári a Francisa Bacona O pravde. Z tohto porovnania mu vychádzajú obidve eseje v ostrej opozícii. Baconova esej je založená na abstrakciách, Montaigneova na zážitkoch; Baconova je umelejšia, Montaigneova prirodzenejšia. Pre Montaignea je typická intenzívnosť, pre Bacona usporiadanosť; u Montaignea prevláda individuálne, u Bacona prototypové. Obidva póly dokumentujú individuálnosť štýlových charakteristík eseje v závislosti od osobnosti esejistu; napriek takýmto diferenciám sa obidva texty zhodne považujú za fundamenty esejistického žánru. 1.1 Téza o deterministickom chaose/fluktuácii a ich dialektickej jednote, ktorá je základom teórie binárnych opozícií, sa napĺňa pri definovaní i kreovaní eseje. Nazdávame sa, že v prípade eseje ide najmä o tendenciu k fluktuácii, k uvoľnenosti prvkov. Ako na margo štruktúry eseje píše J. L. Gómez-Martínez, „nechceme tvrdiť, že by v eseji absentovala akákoľvek usporiadanosť, ale len to, že jej usporiadanosť je iného druhu... Poriadok eseje je vnútorný, je to poriadok daný autorovým subjektívnym ‘ja’“ (op. cit., s. 61 – 62). Žáner eseje umožňuje autorovi vysokú variantnosť vyjadrovacích prostriedkov, takže miera pravdepodobnosti výskytu istej konkrétnej žánrovej charakteristiky (tak, ako je to typické pre ostatné žánre) je pomerne nízka. Zároveň však fluktuácia, znížená 5

Pri teórii binárnych opozícii vychádzame z téz J. Sabola, tak ako nám boli predstavené na prednáškach z predmetu Úvod do metodológie jazykovedy a ako sú spracované v jeho práci Všeobecnolingvistické a semiotické aspekty vzťahu symetrie a asymetrie textotvorných prvkov (Sabol, 2008, s. 6 – 23).

9

usporiadanosť a neorganizovanosť sú súčasťou definíciu žánru; v takýchto súradniciach možno uvažovať o istom determinizme, predvídateľnosti – pri eseji predvídame variantnosť, pravdepodobnosť výskytu variantnosti je veľmi vysoká. Aj tu sa potvrdzuje téza o vzájomnom prelínaní oboch členov protikladu, o dominancii a subdominancii jedného z nich (Sabol, 2009). V prospech nášho predpokladu hovorí aj Mistríkov názor, že „variabilnosť, ktorá je imanentnou vlastnosťou eseje, mohla by sa v iných štýloch hodnotiť ako istá nepresnosť vo výbere slov a vo vyjadrovaní“ (Mistrík, 1997, s. 495). Pri eseji je však súčasťou žánrovej normy. Rovnaký pohľad ponúka aj Encyklopédia eseje: „Esej sa často charakterizuje na základe svojej spontánnosti, svojej nepredvídateľnosti, absolútnej neprítomnosti systému v nej“6 (Good, 1997, s. xix). Variantnosť eseje je taká dominantná, že sa v závislosti od individuality esejistu dokonca uvažuje o „esejistických autorských štýloch“ (Mistrík, 1997, s. 492). Variantnosť žánru eseje znamená aj „vysoký stupeň entropie“ (op. cit., s. 498), a to jednak v lexike eseje, jednak v jej kompozícii. Variantnosť sa prejavuje aj v otázke rozsahu a tematiky. Pri eseji sa zvyčajne predpokladá rozsah 5 – 10 strán7, no zriedkavosťou nie sú ani kratšie (niekoľkoriadkové), ba i dlhšie eseje (knihy-eseje). Tematika eseje takisto môže varírovať: od literárnovednej, cez filozofickú, spoločenskú a historickú problematiku, až po staviteľstvo a ekonómiu (op. cit., s. 492). Synkretický charakter eseje tak umožňuje viesť styčné body medzi esejou a žánrami populárno-náučného štýlu, ale i publicistického (fejtón), rečníckeho a umeleckého štýlu (ibid.). Ako sme už naznačili, dialektická jednota determinizmu a fluktuácie sa prejavuje pri prvkoch zo všetkých jazykových rovín. Pokiaľ ide o lexiku esejistického štýlu, štylistika zdôrazňuje „vysoký stupeň jeho extenzity, výraznú štylistickú protipólovosť slov, pestrosť pomenovaní, diskrepanciu v rozsahu ich významov, slovom, maximálny stupeň entropie štýlovej vrstvy“ (op. cit., s. 496). Súčasne však platí, že „lexiku esejistického štýlu integrujú motivácie: hovoriť jednoducho, prístupne a názorne o zložitých veciach, ale zároveň vtipne, ozdobne, to značí nákladne a zložito o jednoduchých veciach“ (ibid.). Aj v tomto ohľade možno preto hovoriť o deterministickom chaose; o žánrovej fluktuácii, ktorú integruje, determinuje konečný cieľ – zachytiť obsah atraktívnou formou.

6

V orig.: „The essay is often characterized by its spontaneity, its unpredictability, its very lack of system.“ Takýto údaj uvádza J. Mistrík (1997, s. 499). Encyklopédia eseje hovorí o rozsahu 1 – 50 strán (Good, 1997, s. xix). 7

10

Vyjadrenie o variabilite eseje však neplatí len pre rovinu lexiky, kde sa na prvý pohľad demonštruje azda najvýraznejšie. Variabilitu zaznamenávame aj na úrovni syntaxe: variačný koeficient v dĺžke vety je v eseji omnoho vyšší ako v odbornom texte.8 V rovine syntaxe sa esej takisto vyznačuje neprediktabilitou: na jednej strane sú pre ňu typické príznakové syntaktické konštrukcie – parentézy, elipsy, vytýčené a osamostatnené vetné členy v podobe jednoslovných viet – na strane druhej komplexné súvetné konštrukcie s dominanciou nominálnych konštrukcií. 1.2 Variabilnosť eseje pôsobí v prospech ďalšej z binárnych opozícií – anomalickosti ako protikladu analogickosti. Anomalickosť z pólu arbitrárnosti súvisí s výrazovou a kompozičnou exkluzivitou a prispieva k dynamike konkrétneho esejistického textu i eseje ako žánru. Anomalickosť je v eseji taká výrazná, že podľa J. Mistríka „nemožno hovoriť o štýlovej hybridnosti, ale o stave sui generis“ (op. cit., s. 497). Anomalickosť má pritom viacero rozmerov, prejavuje sa vo viacerých rovinách a plánoch: „esej je totiž popri svojej vyhranenej podobe (patrí to podistým k jej vnútorným paradoxom) jav neobyčajne dynamický, jav na – rozhraní. Nielen medzi vedou a umením, lyricko-reflexívnym či epicko-kronikárskym spôsobom vyjadrovania, medzi systematickosťou a nesystematickosťou, komplexnosťou a parciálnosťou, lineárnosťou a nelineárnosťou rozprávania atď.“ (Chmel, 1981, s. 10).9 Absencia analogického sa podľa nášho názoru prejavuje aj v skutočnosti, že esej nesleduje vopred stanovenú metodológiu, „zaujíma ju skôr osobné a jednotlivé, ako profesionálne a systematické“10 (Good, 1997, s. xx). Anomalické sa tiež prejavuje vo varírovaní štýlovej charakteristiky eseje v závislosti od východiskového literárneho a kultúrneho kontextu – iná je esej francúzska, iná anglická, nemecká, španielska, atď.. Nazdávame sa, že anomalické v eseji veľmi úzko súvisí s originálnym. Podľa J. Bžocha sa má esej vyznačovať „originalitou poznaného“ a „originalitou autorovho prístupu“ (Bžoch, 1966; cit. podľa Slančová, 1996, s. 127). Napriek tomu je tu prítomný istý analogický invariant, súbor prvkov a čŕt, ktoré možno vystopovať takmer v každej eseji bez ohľadu na jej dobové a geografické súvislosti. 1.3 Okrem spomínanej základnej opozície determinizmu a fluktuácie možno v eseji nájsť aj ďalšie, súvisiace opozície. Esej sa vo všeobecnosti považuje za spoločenskovedný žáner, pre ktorý platí v porovnaní s ostatnými žánrami synergia opozície subjektívneho 8

Porov. Mistríkove analýzy oboch druhov textov zo syntaktického hľadiska (Mistrík, 1997, s. 492). Ku komplexnej analýze syntaktického stavby eseje porov. štúdiu D. Slančovej (1984). 9 K niektorým tu spomínaným aspektom sa vrátime pri analýze konkrétnych binárnych opozícií. 10 V orig. „Its concerns are personal and particular, more than professional and systematic.“

11

a objektívneho. Tento protiklad zaznamenávame už pri klasifikácii esejí na baconovské – objektívne, intelektuálne krídlo – a montaigneovské – subjektívne, emocionálne krídlo. Subjektívne v eseji predstavuje osobné, individuálne spracovanie, autorský postoj k faktu, odraz esejistovej osobnosti v autorskom štýle. Na dištinktívnosti autorského štýlu – viac ako na odbornej terminológii je potom založená aj presvedčivosť eseje. Podobne ako variabilita, aj subjektívnosť sa odráža vo viacerých rovinách – charakteristický pre esej je nielen subjektívny pohľad autora na už známe fakty, ale v rovine syntaxe a lexiky aj výrazný autorský idiolekt, sugestívne a exkluzívne vyjadrovacie prostriedky. Objektívne, samozrejme, reprezentuje spracovávaný fakt. Subjektívne sa v eseji prelína s objektívnym, vedeckým; predsa však zóna expedienta do istej miery dominuje nad zónou percipienta, individuálny názor autora sa povyšuje nad nový fakt. Aj preto sa esejistický prístup k téme charakterizuje ako „predbežný a prieskumný, skôr než systematický a definitívny. Esej sa môže dostať do protikladu s vedeckým článkom... esej má tendenciu byť vo svojom prístupe skôr osobná ako spolupracujúca“11 (Good, 1997, s. xix). Prelínanie zdanlivo nezlučiteľného, subjektívneho a objektívneho, je v eseji možné najmä tak, „že čisto racionálny postoj, ktorý patrí vede, sa tu rozširuje na celkový osobnostný vzťah autora k skúmanému predmetu. Je to vzťah, v ktorom sa autor takrečeno identifikuje so svojím predmetom.“ (Miko, 1975, s. 175). 1.4 Opozícia subjektívneho a objektívneho je veľmi blízka protikladu umeleckého a vedeckého. Subjektívne sa totiž v eseji demonštruje okrem iného aj cez prítomnosť umeleckého. Zrejme aj preto platí, že „esejistickým štýlom sa možno o umeleckom texte vyjadriť adekvátnejšie, primeranejšie, presnejšie než čisto vecným odborným štýlom“ (Mistrík, 1997, s. 493). Vzťah pólu umeleckého a vedeckého v eseji spresňuje aj F. Miko: „Esejistický štýl sa uvádza do súvislosti s vedeckým a umeleckým štýlom a pokladá sa za ich akýsi hybrid. Domnievame sa však, že pojem hybridnosti /kríženia, kontaminácie/ nevystihuje vec dobre. To by totiž znamenalo, že tento štýl má dve funkcie. V skutočnosti každý prejav môže plniť len jednu funkciu.“ (Miko, 1975, s. 174). Preto sa autor domnieva, že esej skôr „plní funkciu v rámci vedeckého poznania a dorozumievania. Je to vedecký žáner a jeho ciele sú náukové.“ (ibid.). Zároveň však F. Miko pripomína, že „cez vedecký jej základ markantne preráža

11

V angl. orig. „...approach to a topic, ... characterized as provisional and exploratory, rather than systematic and definitive. The essay can be contrasted with the academic article.... The essay tends to be personal rather than collaborative in its approach.“

12

zážitkové vyjadrovanie. Svedčí o tom bohatý inventár zážitkovej lexiky, prechádzajúcej do figuratívnosti, markantnosti a expresívnosti.“ (op. cit., s. 175). 1.5 Práve pre spomínanú zážitkovosť a markantnosť je ďalšou dominantnou opozíciou pri eseji opozícia estetického a vecného. Eejistický štýl a esej totiž „predstavujú taký spôsob komunikácie o vedeckých faktoch, ktorý možno charakterizovať pomocou poznávacej, estetickej a intencionálnej funkčnej konštanty.“ (Slančová, 1992, s. 33). Jadro eseje teda tvoria fakty a (vecné) údaje; nevyhnutnou nadstavbou je ich estetické stvárnenie. Príznakové syntaktické konštrukcie, expresívna lexika, pútavý a vtipný spôsob podania tematiky potom robia esej čitateľsky atraktívnou. Vecné v eseji predstavuje spojnicu s náučným štýlom; estetické spája esej s textami publicistického a umeleckého štýlu. Tak ako pri opozícii vedecké – umelecké dominuje pól vedeckosti, aj v opozícii vecné – estetické je dominantná vecnosť, „keďže v eseji sa sledujú predovšetkým poznávacie ciele. Aj keď esejista pristupuje k eseji s apriórnym cieľom orientovať svoj text aj esejisticky, jeho ctižiadosťou je dopracovať sa predovšetkým istých poznatkov.“ (Miko, 1970, s. 37). Citovaný autor však súčasne pripomína, že popri primárnej pojmovosti je „pri sile“ aj zážitkovosť, lebo „slúži ako konkretizujúce médium pojmovej roviny“ (op. cit., s. 39). 1.6 Ďalšia z centrálnych opozícií, opozícia asociatívnosti – lineárnosti, má v eseji špecifickú realizáciu. Hoci analogicky s dominanciou fluktuácie a arbitrárnosti by sme predpokladali ťažisko v lineárnosti, treba pripomenúť, že aj asociatívne sa v eseji demonštruje veľmi výrazne. Deje sa tak cez komplex asociácií autora textu, ktorý týmto spôsobom dokáže objektívny fakt dostať do rôznych kultúrno-spoločenských súvislostí, napr. prostredníctvom metafory, intertextových odkazov alebo alúzií. Asociatívnosť sa týka tiež fázy výberu tematických prvkov (Sabol, 2008, s. 11). Protiklad asociatívnosti a lineárnosti je pregnantným dôkazom, že členy jednotlivých opozícií nie sú izolované, ale každý z nich funguje ako pozadie pre svoj pendant, „pracuje jeden cez druhý“ (Sabol, 2009). Prelínanie oboch pólov tohto protikladu má svoje stvárnenie v kompozícii eseje. Preto je pre esej relevantná „vlastnosť myšlienkovej postupnosti. Aj keď sa myšlienky v eseji často k sebe radia asociatívne, fragmentárne, mozaikovite, bez explicitnej nadväznosti, línia myšlienkovej postupnosti, založená podľa našich zistení viac na dedukcii, a základný kompozičný oblúk sa zachovávajú (porov. stavbu odseku a kapitoly). Toto základné myšlienkové pozadie, ktoré sa vzhľadom na špecifickosť esejistickej kompozície neprejavuje v

13

priamej línii, ale v kontraste a návratnosti motívov a myšlienok, je zdrojom tzv. logickej dynamiky textu.“ (Slančová, 1985b, s. 96). 1.7 Keď hovoríme o póle asociatívnosti a metaforickosti, treba poznamenať, že umelecký obraz prítomný v eseji podporuje paradigmatickosť a priestorovosť esejistického textu v opozícii k syntagmatickosti a časovosti. Na ilustráciu tohto predpokladu uvedieme úryvok z eseje S. Heaneyho, ktorá vyšla aj v slovenskom preklade: „Do ľudskej povahy, tak ako ju chápali, urobila vojna možno takú istú obrovskú dieru ako bomby v mestách, ale poetická tradícia, v ktorej pracovali, stlmila tlakovú vlnu. Akoby Eliotovo posilnenie samotnej tradície pripravilo nejaký druh protileteckého krytu. Dúfam, že nikto nepovie, že som chrapúň alebo nevďačník, keď budem citovať známu pasáž z ‘Little Gidding’ ako ilustráciu toho, že krásy básnického dedičstva môžu účinne udržať v šachu skutočnú divokosť vojnovej skúsenosti. Tam, v danteovských kulisách ranných patrol, mohli poslať Hitlerovu Luftwaffe, ako keď temná holubica pod horizontom smeruje k cieľu; pokrikom ‘Vzduch čistý!’ po nálete môže ráno upokojiť a prosí o pomoc ranné prúdy, čo sa kedysi znášali z rosy z vysokého kopca na východe až smerom k bojiskám Elsinoru.“ (Heaney, 2008, s. 135).12 Citovaný príklad ukazuje, ako metaforickosť a asociatívnosť pôsobia v neprospech textovej koherencie a prinášajú riziko sémantickej presýtenosti a sťaženia percepcie. Samozrejme, do úvahy treba brať aj otázku neadekvátnosti prekladu, neprítomnosti ekvivalencie. Porozumenie textu cieľovým percipientom je totiž do značnej miery závislé od porozumenia textu prekladateľom.13 Metafora v eseji sa pritom často netýka len jedného motivického či tematického prvku, ale rozkladá sa na väčšej textovej ploche eseje, resp. na celej eseji. Metaforickosť je prítomná aj vo frekventovaných alúziách na iné, zväčša umelecké texty, ale aj na mimojazykovú skutočnosť (porov. cit. príklad z eseje S. Heaneyho).

12

Na porovnanie ponúkame aj originál textu: „The war may have made as great a gap in their sense of human nature as bombs made in cities, but the poetic tradition inside which they worked cushioned the blast. It was as if a kind of cultural air-raid shelter was prepared by Eliot's reinforcement of the idea of tradition itself. I hope I will not be considered a boor or an ingrate if I adduce the famous passage in ‘Little Gidding’ as an illustration of how effective the beauties of the poetic heritage could be in keeping at bay the actual savagery of the wartime experience. There, in the Dantesque set-piece of the dawn patrol, Hitler's Luftwaffe could be sent packing as a dark dove beneath the horizon of its homing, and the All Clear after an air raid could recompose the morning by recourse to matutinal airs which had once drifted from the dew of a high eastern hill towards the battlements of Elsinore.“ (Heaney, 1998, s. 43). Little Gidding je názov poslednej, štvrtej časti vrcholnej básnickej tetralógie T. S. Eliota nazvanej Štyri kvartetá (1943). 13 Sémantiku originálu sme konzultovali s rodeným hovoriacim, profesorom na University of Cambridge, no ani on nedokázal postihnúť presný význam obrazu.

14

1.8 Dominantný subjektívny prvok v eseji teda predstavuje metafora; pre ňu je charakteristická asociatívnosť a ikonicko-symbolickosť. Popri asociatívnosti sa však v eseji uplatňuje aj arbitrárnosť, ktorá pôsobí v prospech fluktuácie žánru eseje. Arbitrárnosť sa demonštruje okrem iného na vzťahu formy a obsahu – pre esej je typická asymetria oboch rovín, keď sa forma osamostatňuje od obsahu. Táto nemotivovanosť, „relatívna nezávislosť znakovej formy od obsahu“ (Krupa, 1980, s. 28; cit. podľa Sabol, 2008, s. 11) je potvrdením premisy, že esej má tendenciu smerovať k maximálnej uvoľnenosti prvkov. Podľa J. Mistríka „esejistický štýl je svedectvom toho, že v jazykovom prejave možno odtŕhať formu od obsahu“ a že kým „pri umeleckom štýle je forma od obsahu prakticky neodlučiteľná, pri esejistickom štýle sa tieto dve zložky môžu vnímať aj celkom oddelene“ (Mistrík, 1997, s. 492 – 493). J. Mistrík zároveň tvrdí, že „subjektívnosť eseje prekáža tomu, aby sa všeobecnejšie mohla určiť jej forma“ (ibid.). 1.9 S protikladom asociatívnosti – lineárnosti súvisí opozícia spontánne vz. prototypové. Esej je typická svojou spontánnosťou, provizórnosťou; esejista nezachytáva vopred pripravené koncepty, ale svoje myšlienky rozvíja v procese tvorby eseje. Esejistovi síce chýba systematickosť, no vyvažuje ju komplexnosťou zachytenia problému (Slančová, 1996, s. 126 – 127), ktorá je výsledkom spolupráce spontánnosti a asociatívnosti. K spontánnemu charakteru eseje navyše prispieva aj čitateľ, ktorý na eseji aktívne spolupracuje. 1.10 So spoluprácou čitateľa súvisí aj opozícia, ktorá zachytáva podiel expedienta (esejistu) a percipienta (čitateľa) na výslednej podobe eseje. Ide o opozíciu monologického a dialogického. Esej by sa na prvý pohľad mohla zdať – vďaka svojej subjektívnosti a individuálnosti – výlučne monologická; k takémuto hodnoteniu navádza suverénny prejav esejistu i jeho originálne uchopenie témy. Za jednu z charakteristických čŕt eseje sa však považuje jej dialogickosť, jej konverzačný ráz (Gómez-Martínez, 1996, s. 46 – 50). Dialogickosť sa pritom nerealizuje tradične, prostredníctvom replík, ale skôr ako implicitný dialóg esejistu a čitateľa, rovnako ako dialóg esejistu so sebou samým a analogicky aj dialóg čitateľa so sebou samým (Tomáš, 2009, s. 372). Dialogickosť sa pretavuje aj do hovorových výrazov, ktoré sa spontánne a prirodzene objavujú ako dôsledok individuálneho spracovania témy. V súvislosti s dialogickosťou treba pripomenúť aj implicitnú adresnosť esejistického štýlu (Mistrík, 1997, s. 497). Tradičná konverzačná a dialogická 2. os. singuláru či plurálu je v eseji len výnimočná. Dialogickosť sa realizuje prostredníctvom rečníckych otázok 15

a exklamácií. Esejista sa pýta svojho čitateľa a predstiera jeho odpovede. Esejista „vyjadruje to, čo cíti, a tak, ako to cíti“, a tým „nás robí účastnými samotného procesu myslenia“ (Gómez-Martínez, 1996, s. 19). Expedient tu očakáva aktívny vklad čitateľa, jeho zamyslenie sa nad podnetmi z eseje, vyzýva ho k tomu apelatívnymi a kontaktovými konštrukciami. Takýto kontakt je nevyhnutný, aby sa čitateľ nestal pasívny a nestratil záujem o text, ktorý môže byť vďaka asociačnému prúdu myšlienok niekedy zdĺhavý. 1.11 Opozícia medzi expedientom a percipientom sa teda v eseji rieši špecifickým spôsobom: popri výraznej subjektívnej tonalite textu, ktorá je prejavom pólu expedienta, sa do značnej miery ráta s vkladom percipienta. Dochádza pritom k neustálemu vzájomnému prelínaniu, alternovaniu v dominancii a subdominancii oboch pólov v eseji, v závislosti od zámeru jej autora a od kompozície. Na margo pólov expedienta a percipienta pripomíname, že esej sa niekedy vníma až ako akási forma metatextu: medzi spisovateľom, kritikom a bežným čitateľom (Mistrík, 1997, s. 493). Azda aj preto je esej v porovnaní so žánrami (populárnoi vedecko-) náučného štýlu čitateľsky príťažlivejšia, prijateľnejšia. 1.12 V nadväznosti na pól expedienta a pól percipienta možno v eseji vystopovať ešte ďalší, azda menej tradičný protiklad zložitého a príťažlivého, na ktorý upozorňuje J. Mistrík.14 Kým problematika eseje je zväčša zložitá a spôsob jej spracovania je náročnejší (zóna expedienta), zároveň musí byť esej čitateľsky atraktívna (v prospech zóny percipienta): „Zložitosť problematiky žiada náročnú terminológiu a náročný slovník, no snaha o príťažlivosť textu ide proti tejto tendencii. Príťažlivosť stojí obyčajne proti zložitosti.“ (op. cit., s. 494). Tieto kontradiktórne tendencie nachádzajú svoje stvárnenie a súčasne zjednotenie aj v rovine výrazu, keď „si esej zachováva nocionálny charakter a v oblasti usporiadania prejavuje výraznú tendenciu k expresivizácii, exkluzívnosti a variabilite so zreteľným úsilím po pútavosti“ (Slančová, 1981, s. 156).15 1.13 Ako vidno, s opozíciou príťažlivého a zložitého súvisí aj protiklad exkluzívneho, expresívneho na jednej strane a nocionálneho, nepríznakového na strane druhej. K pólu exkluzívnosti a expresívnosti sa esej prikláňa štylistickou variantnosťou slovníka (neologizmy i archaizmy, popri nocionálnych aj expresívne slová, melioratíva aj pejoratíva). V súvislosti s exkluzívnosťou sa hovorí o vysokej variantnosti, „neočakávanosti, nedisciplinovanosti výrazu, jeho zámernej voľnosti a rozmarnosti“ (Mistrík, 1997, s. 496). Exkluzivita výrazu sa dosahuje aj výraznejšou redundanciou a synonymiou, ktoré stoja proti ekonomickosti 14 15

J. Sabol takúto opozíciu vo svojej teórii nespomína. K tejto opozícii porov. tu aj podkapitolu 1.1, časť venovanú lexike eseje.

16

výrazu, jednoznačnosti, terminologickej jednotnosti, aké nachádzame napr. v náučnom štýle. 1.14 V eseji možno vystopovať aj prvky protikladu statickosti a dynamickosti. Hoci v esejistickom texte dominuje nominálnosť, ktorá pôsobí v prospech statickosti, esej nemožno považovať za statický žáner. Dynamickosť je viazaná jednak na adjektívne atribúty, ktoré vyjadrujú autorský postoj, jednak je dynamickosť dôsledkom variantnosti a neprediktability eseje. Statickosť sa vyvažuje aj relatívnymi a približnými údajmi, ktorými sa v eseji suplujú faktografické a exaktné údaje typické pre náučný štýl. 1.15 Posledná analyzovaná opozícia, opozícia aktuálneho a gnómického, sa v eseji týka protikladu aktuálnosti obsahu a gnómickosti formy jeho zachytenia. Platnosť eseje je síce „časovo obmedzená“ (Tomáš, 2009, s. 364), no gnómický, nadčasový charakter má jej „dramatická a zmyslová hodnota“ (ibid.). Iní autori zdôrazňujú gnómickosť eseje oproti aktualizovanosti hovorového štýlu (Mistrík, 1997, s. 497). Naproti tomu podľa J. L. Gómeza-Martíneza je pre esej charakteristická aktuálnosť, ktorá spočíva v synergii všetkých časových rovín: „Esejista vo svojom dialógu s čitateľom alebo so sebou samým uvažuje vždy o prítomnosti, opierajúc sa pritom o solídnu bázu minulosti, s implicitným želaním anticipácie budúcnosti cez porozumenie súčasnosti.“ (Gómez-Martínez, 1996, s. 25). Aktuálnosť sa považuje za nevyhnutný predpoklad dialogickosti eseje, za predpoklad implikovanej konverzácie medzi esejistom a čitateľom. Naša analýza prítomnosti a stvárnenia binárnych opozícií v eseji teda potvrdzuje, že v každom jave sa jednotlivé členy protikladov z ikonicko-symbolického i arbitrárneho pólu uplatňujú v dialektickej jednote. V niektorých opozíciách dominuje arbitrárna strana, v iných do popredia vystupuje člen z pólu ikonicko-symbolickosti. V práci sme uviedli aj menej tradičné protiklady, ktoré však kooperujú s dominantnými binárnymi opozíciami a podporujú celkovú subjektívno-objektívnu tonalitu esejistického textu. Tézu o deterministickej fluktuácii/chaose možno teda aplikovať aj na žáner, ktorý si pre svoju výraznú variabilitu ťažšie hľadá exaktné žánrové definície. Nazdávame sa, že teória binárnych opozícií potvrdzuje už postulované, často kontradiktórne žánrové charakteristiky eseje a dialekticky ich zjednocuje a usúvsťažňuje. 2 Lingvokulturologický obrat v translatológii: teoretické východiská Po tom, čo sme si zadefinovali charakteristické vlastnosti eseje z pohľadu teórie binárnych opozícií, presunieme sa k ťažisku našej práce, lingvokultúrnemu aspektu v preklade 17

eseje. Vychádzame pritom z translatologických prác, ktoré preklad vnímajú ako stret dvoch kultúr – východiskovej a cieľovej. Prepojenosť jazyka a kultúry nie je v lingvistike a translatológii novou témou. Aj Edward Sapir vyhlasoval, že „jazyk je príručkou k spoločenskej skutočnosti“ a „žiadne dva jazyky sa nepodobajú tak, aby rovnako reprezentovali skutočnosť. Svety, v ktorých žijú dve odlišné spoločnosti, sú dva odlišné svety, nie jeden svet s rôznymi nálepkami.“ (Sapir, 1956, s. 69; cit. podľa Bassnett, 2007, s. 21).16 Kulturologický pohľad na preklad má aj v slovenskej translatológii bohatú tradíciu; už A. Popovič „rozšíril catfordovské vnímanie posunov o kulturologický a interpretačný aspekt“ (Biloveský – Šramková, 2007, s. 84; porov. Popovič, 1983, s. 195 – 217). Na Popovičove názory nadväzujú ďalší slovenskí translatológovia, ktorí sa prekladom zaoberajú z kulturologického či interdisciplinárneho hľadiska (E. Gromová, M. Kusá, J. Rakšányiová, J. Sipko, J. Vilikovský). Prvky lingvokulturologického prístupu v translatológii možno badať aj v známej

Vilikovského

klasifikácii

príznakov

cudzieho

prostredia

a kultúry

vo

východiskovom texte, podľa ktorej sa rozlišuje: 1. materiálna špecifika – napr. reálie, názvy úradov a inštitúcií atď. 2. jazyková špecifika – propriá, frazeológia, parémie, nárečie, slang, atď. 3. kultúrno-kontextová špecifika – „vlastnosti textu podmienené príslušnosťou k istej kultúre a literárnej tradícii“, literárne a kultúrne alúzie (Vilikovský, 1984, s. 130). V práci

ako

strešný

názov

pre

uvedené

„špecifiky“17

používame

termín

lingvokulturéma, ktorý podľa ruskej lingvokulturologickej školy „v sebe zahŕňa, akumuluje nielen samotnú jazykovú reprezentáciu, ‘formu myšlienky’, ale aj tesne a nepretržite s ňou spojené ‘mimojazykové, kultúrne prostredie’ (situáciu, reáliu), – ustálenú sieť asociácií, hranica ktorej je labilná a pohyblivá“ (Vorobjov, 1997, s. 48; cit. podľa Blaho, 2006, s. 2). Lingvokulturému možno charakterizovať aj ako „jednotu jazykového a mimojazykového, je to jednota formy jazykového znaku, jeho obsahu a etnokultúrneho zmyslu, prostredníctvom ktorého odhaľujeme hlboký význam, konkrétne etnokultúrne súvislosti a konotácie skúmaných jazykových jednotiek“ (Sipko, 2011, s. 16).18 16

Preklad angl. „No two languages are ever sufficiently similar to be considered as representing the same social reality. The worlds in which different societies live are distinct worlds, not merely the same world with the different labels attached.“ 17 V práci ďalej alternujeme termín lingvokulturéma s termínom (lingvokultúrne) špecifikum, ktoré na rozdiel od J. Vilikovského používame ako neutrum, s významom „špeciálnosť, osobitosť“ (porov. KSSJ, 2003, s. 745). 18 V súvislosti s lingvokulturémami sa niekedy hovorí aj o textových či literárnych reminiscenciách (Virostková, 2008, s. 258), logoepistémach (Šebesta – Šebestová, 2005), o precedentných fenoménoch (Sipko, 2005, 2011). Termín lingvokulturéma sme si zvolili pre jeho prehľadnosť a ilustratívnosť vo vzťahu k prepojenosti lingvistického špecifika na širší kultúrny kontext.

18

Za zdroj lingvokulturém v textoch sa považuje ľudová tvorba, „artefakty na úrovni histórie, spoločenského vývoja“, umelecké a literárne diela, publicistika, osobnosti kultúry, prvky masmediálnej produkcie, kinematografia, populárna hudba (Vorobjov, 1997, s. 48; cit. podľa Blaho, 2006, s. 2). Iní autori hodnotia ako lingvokulturémy bezekvivalentnú lexiku, lakúny (chýbajúce ekvivalenty špecifických výrazov v cieľovej kultúre), jednotky mytológie, obrady a povery, rituály, obyčaje, parémie, frazémy, symboly, stereotypy, metafory, prirovnania, štylistické špecifiká východiskového jazyka a rečovej etikety (Maslova, 2004, s. 34; cit. podľa Blaho, 2006, s. 4). Viaceré zo spomínaných lingvokulturém nachádzame aj v esejach analyzovaných v tejto práci. Z interkultúrneho pohľadu sa v translatologickej literatúre rozlišujú tri typy prekladov: 1. exotizujúci preklad – cudzie prvky prevažujú nad domácimi, dôraz je na vzťahu k originálu a k východiskovej kultúre; 2. naturalizujúci preklad – domáce prvky prevažujú nad cudzími, prekladateľ zohľadňuje najmä čitateľa a kontext cieľovej kultúry; 3. kreolizujúci preklad – domáce a cudzie prvky sú v rovnováhe (Vilikovský, 1984, s. 131). Pri exotizujúcom preklade prekladateľ využíva transferenčné postupy, pri naturalizujúcom nahrádzaní cudzích prvkov zasa postupy substitučné (Gromová, 2009, s. 74). Predmetom translatologickej analýzy v tejto práci je preklad lingvokulturém v esejach Georgea Orwella, Susan Sontagovej, Virginie Woolfovej a Roberta Welcha. Konkrétne prekladateľské riešenia hodnotíme okrem iného z pohľadu uvedenej Vilikovského typológie prekladu. Pri jednotlivých lingvokulturémach skúmame nielen prekladateľské riešenia, ale aj prekladateľovu schopnosť lingvokulturému identifikovať a tlmočiť jej sémantiku čitateľom cieľovej kultúry. Prekladateľské riešenie pritom chápeme ako výsledok vplyvu viacerých faktorov, najmä „typu textu, predpokladaného informačného pozadia príjemcu, časopriestorového rozdielu medzi prostrediami vysielajúcej a prijímajúcej kultúry, dôležitú úlohu hrajú aj literárne tradície a normy“ (Gromová, 2009, s. 74). Ak si tieto faktory, ovplyvňujúce prekladateľské riešenie, premietneme na náš výskumný materiál – východiskové anglické eseje a ich slovenský a český preklad – môžeme skonštatovať viaceré skutočnosti. 1.

Typ textu

19

V úvode práce sme už spomenuli, že esej možno z pohľadu lingvokulturológie považovať za špecifický žáner. Frekvencia literárnych alúzií, spoločensko-historických odkazov je v nej veľmi vysoká, pričom spôsob ich zakomponovania do esejistického textu je zvyčajne tesný, bez osobitného zvýrazňovania ich intertextovej či aluzívnej povahy. 2.

Predpokladané informačné pozadie príjemcu

Primárnymi percipientmi analyzovaných esejí boli doboví po anglicky hovoriaci čitatelia.19 Poznali históriu, spoločenskú situáciu a kultúrny kontext v Británii a Spojených štátoch amerických, rovnako ako širšiu britskú či americkú literárnu tradíciu. Informačné pozadie slovenského a českého percipienta prekladov esejí je výrazné odlišné, pre jeho príslušnosť k inej kultúre, esejistickej tradícii a spoločenskému zázemiu. 3.

Časopriestorové súradnice východiskového a cieľového textu

Skúmané preklady analyzovaných esejí vznikli na sklonku 20. storočia (S. Sontagová, V. Woolfová), alebo už v 21. storočí (G. Orwell, R. Welch),20 teda s menším či väčším časovým posunom oproti východiskovému textu a v geograficky odlišnom priestore (ostrovná Británia, USA vz. Slovensko/Česko ako súčasť strednej Európy). Čitatelia prekladov nedisponujú rovnakými vedomosťami o súdobej spoločensko-politickej a kultúrnej situácii ako súčasníci esejistov, resp. ako dnešní anglickí či americkí čitatelia, ktorí majú prinajmenšom výhodu rovnakého geografického priestoru a spoločensko-historického rámca. 4.

Literárne tradície a normy

Pri tomto faktore treba brať do úvahy objektívne rozvinutejšiu esejistickú tradíciu literatúry písanej po anglicky (F. Bacon, J. Locke, A. Pope, S. T. Coleridge, T. S. Eliot, V. Woolfová, G. Orwell, S. Sontagová a i.) a neporovnateľne kratšiu tradíciu eseje v slovenskom kultúrnom kontexte (hoci za zmienku určite stojí viacero slovenských esejistov: Š. Krčméry, A. Mráz, A. Matuška, V. Mináč, M. Rúfus, D. Hevier, E. Farkašová a i.). Česká literatúra nadväzuje na tradíciu takých esejistov ako F. X. Šalda či O. Březina. Variantne s termínom prekladateľské riešenie v práci používame termín prekladový ekvivalent, ktorý v zhode s J. Vilikovským chápeme ako „prostriedok, alebo súbor prostriedkov, ktoré v inom jazyku funkčne reprodukuje kontextovo relevantnú informáciu, obsiahnutú v pôvodnom texte, pričom zachováva jej invariantnosť“ (Vilikovský, 1984, s. 39).

19

Až na novšiu esej R. Welcha (porov. v tejto práci kap. VI) boli všetky skúmané eseje napísané v 20. storočí. Podľa našich informácií vznikali preklady Orwellových esejí ešte v 90. rokoch 20. storočia, no vyšli až v roku 2003. 20

20

Naše

hodnotenie

prekladateľských

riešení,

či

prekladových

ekvivalentov

lingvokulturém v analyzovaných prácach vychádza z koncepcie posunov v preklade (Popovič, 1983, s. 197 – 20421; porov. aj Gromová, 2009, s. 57 – 64): 1. Konštitutívny posun – objektívny posun, možný na všetkých jazykových rovinách; nevyhnutný dôsledok odlišnej jazykovej a štylistickej normy východiskového a cieľového jazyka; 2. Individuálny posun – subjektívny posun, prejav prekladateľovej poetiky, interpretácie, idiolektu; 2.

A:

Simplifikácia

v preklade

–

implicitnosť,

stereotypnosť

a neadekvátnosť

prekladateľských riešení, zjednodušovanie textu; 2. B: Explikácia v preklade – viacslovné vyjadrenia, explicitnosť kvôli uľahčeniu percepcie; 3. Retardačný posun – nadmerná archaizácia pri preklade; 4. Tematický posun – napr. náhrada cudzieho textového prvku domácim (porov. odlišné oslovenie v administratívnom štýle v origináli a v preklade); 5. Druhový posun – posun vo forme diela; 6. Rytmický posun – odlišná rytmická skladba originálu a prekladu; 7. Negatívny posun – neadekvátne prekladateľské riešenie ako dôsledok a) jazykového nepochopenia; b) nepochopenia autorskej interpretácie skutočnosti; c) zanedbania celistvosti procesu translácie. Rovnako sa pri hodnotení jednotlivých prekladateľských riešení opierame o typológiu výrazových zmien v preklade (Popovič, 1983, s. 204 – 215), predovšetkým v mikroštylistickej rovine diela, teda v rovine jazykovej výstavby. Ide o nasledujúce termíny: 1. výrazové zosilňovanie a) výrazová typizácia – prílišné zdôrazňovanie charakteristických výrazových vlastností východiskového textu; b) výrazová individualizácia – stupňovanie charakteristických výrazových vlastností východiskového textu nad skutočný stav; 2. výrazová zhoda a) výrazová substitúcia – nahradenie nepreložiteľných výrazov (napr. frazeologizmov); 21

Prvýkrát o posunoch A. Popovič uvažuje ešte v štúdii The Concept 'Shift of Expression' in Translation Analysis (1970). Až neskôr ich nazýva posunmi v preklade a podrobne ich definuje v knihe Originál/preklad (1983).

21

b) výrazová inverzia – premiestnenie výrazových prvkov prekladu na iné miesto v texte; 3. výrazové zoslabovanie a) výrazová nivelizácia – odstránenie špecifických výrazových vlastností z originálu; b) výrazová strata – ochudobnenie prekladu o špecifické výrazové prvky (expresívnosť, figuratívnosť). Pri hodnotení prekladov esejí sme sa tiež zamerali na otázku prekladateľských postupov, ktoré sa uplatnili pri zmenách v cieľových textoch. Vychádzali sme pritom z nasledujúcej klasifikácie základných prekladateľských postupov (Gromová, 2009, s. 53): 1. Gramatické prekladateľské postupy: zmeny na úrovni gramatických kategórií, vetných členov, a pod.; 2. Sémantické prekladateľské postupy: zmeny na úrovni paradigmatických vzťahov (synonymia, hyperonymia, atď.); 3. Pragmatické prekladateľské postupy: pohyb na osi naturalizácia – exotizácia, implicitnosť – explicitnosť, vynechanie – pridanie informácie, poznámky prekladateľa, atď. Ako vyplýva z tejto klasifikácie, medzi pragmatické prekladateľské postupy sa zaraďujú aj poznámky prekladateľa. Tie takisto súvisia s faktormi ovplyvňujúcimi prekladateľské riešenie (porov. vyššie) a sú predmetom našej analýzy. Ak prijmeme predpoklad, že „v každom texte existujú určité nevyjasnené obsahové komponenty, pričom odosielateľ predpokladá, že si ich prijímateľ na základe svojich vlastných znalostí a skúseností doplní“ (Biloveský, 2005, s. 60), potom takéto doplnenie je nevyhnutné v eseji oveľa častejšie, ako pri iných, štýlovo i žánrovo odlišných textoch. Podľa V. Biloveského percipient v procese vnímania textu nepristupuje len k prirodzenej interpretácii, ktorá je neintenčná, ale zapája aj tzv. reflexívnu interpretáciu. Tá je zámerná a umožňuje percipientovi spájať „predošlú skúsenosť s novou, zároveň ju dokresľuje a umožňuje pochopenie toho, čo nie je v texte explicitne vyjadrené“ (op. cit., s. 61). Procesu čitateľovej interpretácie predchádza fáza prekladateľovej reflexívnej interpretácie, keď prekladateľ aktívne hodnotí, „interpretuje jemu neznáme výrazové prostriedky, termíny, javy súvisiace s problematikou popisovanou v texte, prípadne mimotextové skutočnosti“ (op. cit., s. 63). V súvislosti s reflexívnou interpretáciou pracuje V. Biloveský aj so Steinmetzovou teóriou referenčných rámcov, pričom pripomína, že „prekladateľov referenčný rámec vzniká ako kontaktný bod, v ktorom sa reflektuje jeho osobná skúsenosť, osobné poznanie, vlastné chápanie sveta, vlastné prekladateľské skúsenosti“ (ibid.). Fáza reflexívnej interpretácie prekladateľa by mala byť intenzívnejšia 22

práve v prospech zníženia percepčnej námahy cieľového čitateľa a súčasne, podľa nášho názoru, by mali byť jej výsledky dostupné čitateľovi, a to v podobe poznámok prekladateľa, prípadne relevantného doslovu. Pri hodnotení významu prekladateľových poznámok pre percipienta sa uvažuje o dvoch typoch čitateľov: nediferencovanom čitateľovi, ktorý pozná len preklad, a diferencovanom čitateľovi, ktorý je schopný čítať text aj vo východiskovom jazyku a môže porovnávať prekladateľské riešenia (Popovič, 1983, s. 248; porov. aj Gromová, 2009, s. 48). Vynára sa pritom otázka, do akej miery je preložený esejistický text funkčný, ak nediferencovaný čitateľ viaceré mimotextové odkazy nevie dekódovať. Keďže v eseji sú lingvokulturémy veľmi produktívne, prekladateľ eseje by mal zvážiť, či nediferencovanému čitateľovi cieľovej kultúry poskytne potrebný kultúrny a historický exkurz v podobe komentujúcich poznámok, aby takýto čitateľ dokázal naplno „oceniť“ jednotlivé intertextové a mimojazykové referencie eseje. Miera porozumenia eseji závisí do značnej miery od poznania kultúrneho kontextu, v ktorom esej vznikla alebo na ktorý odkazuje. Ponechaním kultúrnych referencií bez komentára prekladateľ riskuje, že sa cieľovému čitateľovi niektoré esejistove vyjadrenia nepodarí dekódovať správne alebo vôbec. Keďže v práci nebolo možné pristaviť sa pri všetkých prekladateľských riešeniach, zamerali sme sa pri analýzach najmä na tie, ktoré boli relevantné z hľadiska lingvokulturologického a z pohľadu prekladateľových poznámok. Naše skúmanie eseje a jej prekladov je preto prirodzene parciálne, ale uskutočnené s vedomím, že kompletný obraz eseje je možné zložiť iba z analýz jednotlivých aspektov a charakteristík takého komplexného žánru, akým esej je. Máme totiž na pamäti slová Albína Bagina, ktorý vo svojej štúdii o slovenskej eseji píše: „Hranice tohto žánru sú dané práve jeho ‘vágnosťou’, ‘hybridnosťou’, či ‘pohyblivosťou’ a pripúšťajú nanajvýš aproximatívne vymedzenie.“ (Bagin, 1979, s. 166). Preto sa aj vedec Baginovho formátu skláňa pred žánrom eseje, keď na záver svojho textu poznamenáva: „Naše úvahy vari dostatočne jasne ukázali, prečo sme nemohli napísať esej o eseji. Na to by sme potrebovali vedieť o tomto žánri oveľa viac.“ (op. cit., s. 178). Aj nasledujúce strany preto ponúkame ako individuálny pohľad na esej, ktorá síce vznikla v inom kultúrnom prostredí, v kvalitnom preklade sa však môže znovuzrodiť pre nový lingvokultúrny makrokontext.

23

II.

POZNÁMKA PREKLADATEĽA AKO PREDPOKLAD EKVIVALENCIE PREKLADU ESEJE A JEJ RECEPCIE V CIEĽOVEJ KULTÚRE (Na preklade esejí Georgea Orwella v knihe Ako som strieľal slona a iné eseje) Materiálovým podkladom pre výskum v tejto štúdii boli eseje britského prozaika,

publicistu a esejistu Georgea Orwella (1903 – 1950) a ich preklad do slovenčiny, s prihliadnutím aj na ich český prekladový variant. Výber konkrétneho esejistu bol podmienený našou jazykovou orientáciou, ale aj bohatou tradíciou anglickej esejistiky (za jedného zo zakladateľov esejistického žánru sa považuje Angličan F. Bacon), na ktorú G. Orwell nadväzuje. Orwellove eseje však majú v anglickej esejistike osobitné postavenie. Ako konštatuje ich slovenský prekladateľ Ján Vilikovský, „sú kritici, ktorí tvrdia, že Orwell obrodil modernú anglickú esej. To je vážne tvrdenie v literatúre, ktorá – spolu s francúzskou – doviedla tento žáner k vrcholnej dokonalosti a v ktorej bola esej po celé osemnáste storočie dominantným prozaickým útvarom.“ (Vilikovský, 2003c, s. 216 – 217). Esejistické novátorstvo Georgea Orwella spočíva v tom, že na rozdiel od svojich predchodcov – esejistov, ktorí sa zameriavali na vznešenú literárnu či filozofickú problematiku, sa Orwell nevyhýba ani menej vznešeným témam. Hoci aj u neho nájdeme eseje o literatúre (Swiftove Gulliverove cesty, Shakespearov Kráľ Lear), svoj záujem esejista obracia na témy z bežného života. Pri Orwellovi sa tak naplno potvrdzuje, že „sekundárne sa obsahom eseje môže stať aj aktuálny spoločenský problém, ktorý sa však podáva v širších, zovšeobecnených,

napr.

filozofických,

historických

a

sociologicko-psychologických

súvislostiach“ (Slančová, 1987, s. 76). G. Orwell pritom nepíše len o závažných spoločenských otázkach, ale aj o zdanlivo triviálnych záležitostiach: o špecialitách anglickej kuchyne, o populárnych žartovných pohľadniciach, o kriminalite v Británii, o živote tulákov či imperialistických praktikách britských kolonizátorov. Práve pre atraktívnosť tematiky sú Orwellove eseje pútavým čítaním, ktoré zaujme slovenského čitateľa aj napriek časovej a geografickej vzdialenosti medzi východiskovým a cieľovým textom. Orwellova esejistika však popri pútavosti témy spĺňa tie najvyššie kritériá kladené na esej ako na percepčne náročný žáner, vyžadujúci si intelektuálne pripraveného príjemcu. G. Orwell spracúva vybranú problematiku s intelektuálnym rozhľadom, fundovanosťou a „dávno pred nástupom štrukturalistických a semiologických metód dospieva k záverom, ktoré majú širšiu všeobecnú platnosť“ (Vilikovský, 2003c, s. 217). 24

Ďalším motívom pre výber esejistu Orwella bol charakter jeho jazyka. G. Orwell sa v esejach vyhýba zdanlivej sofistikovanosti výrazu a manierizmu, dôraz kladie na prirodzenosť a zrozumiteľnosť vyjadrovania. To v azda najkoncentrovanejšej podobe dokazuje jeho esej Politics and English Language, ktorej preklady analyzujeme v osobitnej štúdii (porov. kap. III). G. Orwell veril, že jazyk môže fungovať nielen ako vyjadrovací prostriedok, ale aj ako nástroj ideologickej manipulácie. Z tejto všednosti a každodennosti tematiky, ako aj zo spätosti jazyka s politikou a kultúrou vyplýva lingvokultúrna špecifickosť Orwellovej esejistiky. Orwellove esejistické texty vyšli v slovenskom preklade pod názvom Ako som strieľal slona a iné eseje (2003),22 s rozsiahlym poznámkovým aparátom prekladateľa J. Vilikovského v závere knihy. Budeme preto uvažovať nad tým, aký význam majú Vilikovského poznámky pre cieľového čitateľa, aby lingvokulturému v Orwellovej eseji identifikoval. Takisto chceme zistiť, do akej miery sú prekladateľove poznámky nevyhnutné pre porozumenie Orwellovmu textu

a či

sa

bez

poznania

denotátov

lingvokulturém

výrazne

modifikuje

sémantika Orwellovej eseje. Ako totiž poznamenáva J. L. Gómez-Martínez, „hodnota eseje v každom okamihu závisí od čitateľa a od podnetov, ktoré je schopná

v ňom vyvolať“

(Gómez-Martínez, 1996, s. 73). Niektoré

Vilikovského

prekladateľské

riešenia

lingvokulturém

porovnáme

s ekvivalentmi v českých prekladových verziách, ktoré ako súbor esejí vyšli pod názvom Uvnitř velryby a jiné eseje (1997) v preklade Kateřiny Hilskej. Český prekladová mutácia komentujúce poznámky čitateľovi neponúka v takom rozsahu ako slovenský preklad, preto budeme sledovať, či identifikácia lingvokulturémy prekladateľom ovplyvňuje ekvivalentnosť prekladu a adekvátnosť prekladateľských riešení. Ak teda hodnotíme význam poznámok prekladateľa, vychádzame primárne z poznámkového bloku J. Vilikovského. Poznámkový aparát prekladateľa sa môže realizovať viacerými spôsobmi; E. Gromová uvádza tri: 1. explikovanie textu vnútornou vysvetlivkou (vo forme prívlastku, informácie v zátvorke); 2. poznámkami pod čiarou; 3. poznámkami za textom (Gromová, 2009, s. 76). V prípade prekladu esejí G. Orwella od J. Vilikovského sa poznámky realizujú cez poznámkový blok za Orwellovými esejami; u K. Hilskej je to prostredníctvom sporadických 22

Peter Valček preložil pre potreby svojej monografie len jednu Orwellovu esej, Politika a reč, ktorej sa venujeme v III. kapitole tejto práce.

25

poznámok pod čiarou. Uvádzanie poznámok prekladateľky pod čiarou je do istej miery limitujúce, keďže tento postup využíva aj samotný esejista, takže existuje riziko nežiaducej zámeny pásma esejistu a pásma prekladateľa. Absencia poznámok pri lingvokulturémach v českom preklade naznačuje, že prekladateľka buď ráta s poznaním lingvokulturém u svojho čitateľa, alebo ich poznaniu nepripisuje taký význam vo vzťahu k pochopeniu sémantiky textu. Samozrejme, istú rolu tu môže zohrávať aj kvantitatívny prvok – české vydanie Orwellových esejí je rozsahovo väčšie ako slovenský výber. Zvolená prekladateľská stratégia J. Vilikovského a zrejme i jeho vlastný záujem o reálie a kultúrno-historické odkazy spôsobili, že jeho poznámkový blok v závere knihy je netypicky rozsiahly. Preto je pochopiteľné, že fragmentácia bloku do poznámok pod čiarou by pre objem a frekvenciu prekladateľových komentárov mohla narúšať percepciu Orwellových esejí. Nevýhodou uvádzania poznámok až na konci knihy však môže byť to, že čitateľ ich pri čítaní eseje prehliadne. V prípade Vilikovského poznámok môže takisto čitateľa zmiasť, že poznámky nie sú rozdeľované podľa príslušnosti k jednotlivým esejam, ale chronologicky podľa strán, na ktorých sa jednotlivé lingvokulturémy v knihe objavujú. Pri čítaní konkrétnej eseje tak čitateľ musí skontrolovať, či k stranám, na ktorých sa táto esej nachádza, nepridal prekladateľ poznámku. Esejista pritom nie vždy explicitne naznačí, že sa v texte vyskytuje lingvokulturéma (keďže on tento prvok nepovažuje za lingvokultúrne špecifický). Na druhej strane treba priznať, že prekladateľove komentáre sú podrobné a sprevádzajú takmer všetky lingvokulturémy, prítomné v Orwellovej eseji, vrátane tých, ktorých špecifickosť či intertextovosť nie je explicitná a čitateľ ich pre tesnú inkorporovanosť do textu nemusí odhaliť. Svoj poznámkový aparát k Orwellovým esejam rozdeľuje J. Vilikovský na tri časti. K jednotlivým kultúrno-historickým a intertextovým odkazom sa vyjadruje v pomerne obsiahlej jedenásťstranovej časti Poznámky (Vilikovský, 2003a, s. 199 – 209). K tomuto bloku J. Vilikovský osobitne pripája neveľkú Poznámku prekladateľa, v ktorej približuje niektoré svoje prekladateľské riešenia jazykovo špecifických lingvokulturém (Vilikovský, 2003b, s. 210 – 211). A napokon, osobu a esejistickú časť diela G. Orwella spracúva v záverečnej kapitole Orwell esejista (Vilikovský, 2003c, s. 212 – 221).23 Nazdávame sa, že Vilikovského poznámkový blok napĺňa predpoklad V. N. Komisarova, ktorý na margo nevyhnutnosti spolupráce jazyka a kultúry pri preklade 23

V podobnom duchu ako posledná časť Orwell esejista sa nesie stať Tvář za stránkou: Eseje George Orwella, ktorá sa nachádza v závere českého vydania Orwellových esejí a jej autorom je Martin Hilský.

26

poznamenáva: „Rozdiely v kultúre východiskového a cieľového jazyka si môžu vyžadovať doplňujúcu informáciu v cieľovom jazyku, ktorá by príjemcom vysvetľovala neznáme fakty alebo myšlienky. V iných prípadoch môžu zase viesť k vynechaniu nepodstatných detailov.“ (Komisarov, 1991, s. 47).24 Ján Vilikovský vo svojich poznámkach prekladateľa dopĺňa to, čo očakáva G. Orwell od svojho čitateľa: znalosť dobového i historického kontextu a jednotlivých kultúrnospoločenských referencií, teda čo slovenskému čitateľovi Orwella mnohokrát chýba. G. Orwell sprostredkúva pohľad na časovo i kultúrne vzdialenú spoločenskú klímu v Británii prvej polovice 20. storočia, na súdobé typické fenomény britskej ale aj európskej kultúry, či na imperialistické praktiky, ktorých bol svedkom. Túto sumu vedomostí, ktorou časovo i geograficky vzdialený slovenský percipient nemusí disponovať, supluje poznámkový blok prekladateľa.

V prípade

absencie

poznámok

by

boli

totiž

mnohé

argumentácie

a exemplifikácie esejistu, no aj bežné konštatovania v texte percepčne omnoho náročnejšie. Keď hovoríme o význame poznámok prekladateľa pri čítaní esejí G. Orwella, máme na mysli nielen nediferencovaného čitateľa, ktorý pozná len prekladový variant, ale aj diferencovaného čitateľa, ktorý je schopný čítať text aj vo východiskovom jazyku. Prekladateľove

poznámky

môžu

diferencovaného

čitateľa

upozorniť

na

niektoré

prekladateľské riešenia a na potrebu konfrontácie s východiskovým textom, a to najmä pri lingvokulturéme, ktorej ekvivalenty nemusia byť vždy jednotné. Pozrieme sa teda bližšie na jednotlivé lingvokulturémy a intertextové odkazy v Orwellovej eseji z hľadiska významu Vilikovského poznámkového aparátu pre slovenského čitateľa i pre ekvivalenciu samotného prekladu. 1 Lingvokulturémy: kultúrno-spoločenské, historické a intertextové odkazy Pri identifikácii lingvokulturém v esejistickom texte vychádzame z predpokladu, že „v istom zmysle každý jazykový jav, či jazyková jednotka predstavuje vlastnú kultúru, vlastnosti národa, ktorými sa odlišuje od iných etník a iné, často neopakovateľné vlastnosti, ktoré sú v jazyku predstavené neraz bezekvivalentnými jednotkami“ (Sipko, 2010, s. 1). Aj preto sa v práci zaoberáme viacerými typmi lexém a pozornosť venujeme aj relatívne nepríznakovým lexémam, ktoré však denotujú lingvokultúrne špecifické obrazy a situácie.

24

v angl.: „The differencies in the source language and target language cultures may necessitate additional information in the target text explaining unfamiliar facts and ideas to the receptors. In other cases they may result in ommision of irrelevant details.“

27

V súvislosti s intertextovými a extrajazykovými prvkami a referenciami v esejach G. Orwella však treba zároveň dodať, že spôsob spracovania tém G. Orwellom má aj napriek ich kultúrnym a dobovým ukotveniam až univerzálnu platnosť. Ako píše prekladateľ J. Vilikovský na margo eseje O úpadku vraždenia v Anglicku, „z hľadiska slovenského čitateľa je jediným nedostatkom eseje, že nepozná zločiny, o ktoré sa autor pri argumentácii opiera a ktoré boli jeho súčasníkom dôverne známe“ (Vilikovský, 2003c, s. 217). Hoci už súčasní anglickí čitatelia nemusia poznať niektoré kultúrne alúzie a historické odkazy, suverénnosť, s akou ich esejista bez bližšieho vysvetlenia v texte používa, naznačuje, že predpokladá u svojho čitateľa znalosť týchto faktov, napr.: „ale počet jednoznačne zradných boháčov, typov ako Laval a Quisling, je pravdepodobne veľmi malý“ (Orwell, 2003, s. 16); alebo: „až prišiel čas, keď sa pompézne nuly ako Eden alebo Halifax mohli vydávať za výnimočné talenty. A pokiaľ ide o Baldwina, tomu ani nemožno lichotiť tým, že by sme ho nazvali pompéznou nulou. Bola to jednoducho diera do vzduchu.“ (op. cit., s. 21). Prekladateľ však našťastie takéto historické postavy čitateľovi približuje vo svojich poznámkach.25 Prekladateľove

poznámky

k textu

sa

považujú

za

jeden

z pragmatických

prekladateľských postupov, ktoré „vychádzajú z mimojazykovej situácie“ (Gromová, 2009, s. 54). Podľa E. Gromovej k pragmatickým prekladateľským postupom zaraďujeme aj pohyb na osi naturalizácia – exotizácia, ďalej otázku explicitnosti a implicitnosti prenášaných informácií, teda aj otázku vynechania i pridania informácie pri prenose do cieľovej kultúry. Okrem toho tu autorka radí „zmeny v stupni formálnosti, emotívnosti, odbornosti“, ako aj „zmeny na základe jazykovej normy, zmeny formálnej úpravy textu (layout), či výber slangu alebo dialektu v preklade literárnych textov“ (ibid.). V nasledujúcom texte ukážeme, že všetky spomínané charakteristiky sa vo väčšej či menšej miere týkajú aj analyzovaných prekladov esejí G. Orwella. 1.1 Poznámka prekladateľa ako sprostredkovateľ intertextového odkazu Z pragmatickej povahy poznámok prekladateľa vyplýva, že pridávanie informácie v poznámkach zvyšuje komunikatívnosť esejistického textu. Ten je charakteristický vyššou nasýtenosťou intertextových odkazov a zároveň ich nepríznakovým, tesným začlenením do textu. Podľa J. L. Gómez-Martíneza „citácie, ktoré sú v esejach veľmi početné, majú hodnotu samy osebe v rámci toho, čo esejista vypovedá. Treba uviesť, že niekto bol autorom myšlienky 25

V prvej citácii ide o francúzskeho a nórskeho politika, ktorí boli popravení ako kolaboranti; pri druhej citácii komentoval J. Vilikovský len osobu lorda Halifaxa a politika Stanleyho Baldwina, keďže komentár k Anthonymu Edenovi podal už v predchádzajúcej poznámke.

28

obsiahnutej v citáte, ale ‘kto to bol’ a ‘kde to napísal’, to v skutočnosti nemá význam. Citáty nie sú dôležité preto, že to povedal X alebo Y, ale pre samotný ich účinok. A skutočnosť, že sa uvádzajú ako citáty, má len naznačiť, že nie sú z esejistovej úrody, ale že sú súčasťou kultúrneho fondu, ktorý chce autor prehodnotiť.“ (Gómez-Martínez, 1996, s. 36). Na margo prekladu explicitných citátov M. Andričík poznamenáva, že prekladateľ musí zvážiť viacero faktov: odhadnúť, či slovenský čitateľ bude citát poznať, či mu má o ňom podať dodatočnú informáciu, prípadne „vyhľadať a použiť kanonizovaný preklad“, alebo ak takýto preklad nejestvuje, citát preložiť (Andričík, 2005, s. 89). Z postupu J. Vilikovského pri preklade citátov v Orwellových esejach vyplýva, že prekladateľ u slovenského čitateľa nepredpokladá znalosť použitých citátových prvkov, a preto považuje za potrebné poskytnúť mu dodatočnú informáciu v poznámke prekladateľa. Ak teda esejista čitateľovi nejakým spôsobom naznačí (napr. úvodzovkami, kurzívou, lexikálnymi prostriedkami apod.), že v texte sa nachádza intertextový odkaz, čitateľa nepriamo naviguje na záverečný poznámkový blok prekladateľa (ak si je čitateľ vedomý jeho existencie). Iná situácia nastáva, ak sa na intertextovosť v eseji neupozorňuje. Vtedy sa čitateľ môže dostať k sprostredkujúcej informácii až ex post, po prečítaní eseje. 1.1.1 Príkladom takéhoto intertextového prvku, na ktorý esejista osobitne neupozorňuje, je aj názov prvej eseje Anglicko, tvoje Anglicko26 (Orwell, 2003, s. 5), ktorý je citátovým odkazom. Jeho intertextualitu však dokážu slovenskí čitatelia identifikovať len vďaka Vilikovského Poznámkam; J. Vilikovský uvádza, že ide o alúziu na verš z básne W. E. Henleyho s názvom Pre Anglicko: „Čo som pre teba vykonal, / Anglicko, moje Anglicko? Čo by som pre teba nevykonal, / Anglicko moje najdrahšie“ (Vilikovský, 2003a, s. 199). Zvolený názov eseje je dokladom Orwellovho patriotizmu, ktorý je azda najvýraznejšie prítomný práve v tejto eseji (Hilský, 1999, s. 496), a Vilikovského komentár na patriotický aspekt Orwellovej eseje upozorňuje a zvýrazňuje ho. Príklad eseje Anglicko, tvoje Anglicko navyše dokumentuje, že pre esejistické texty sú príznakové názvy charakteristické; príznakovosť totiž vytvára napätie na osi „názov – text (– percipient)“, ktoré „vyvoláva istý druh očakávania a pri ďalšej percepcii konfrontáciou textu a už vnímaného názvu aj istý druh estetického zážitku“ (Slančová,1985a, s. 35). Nazdávame sa, že takúto možnosť konfrontácie a vytvárania asociácií dostáva cieľový čitateľ až vďaka explicitnému Vilikovského komentáru; bez neho by si len málo slovenských čitateľov 26

V preklade K. Hilskej táto esej vychádza, pôvodne ako vo východiskovej angličtine, ako 1. časť eseje Lev a jednorožec: Socialismus a génius Anglie (Orwell, 1997, s. 147).

29

uvedomovalo intertextovú povahu názvu eseje a nevnímalo by ho na pozadí sémantiky veršov. Aj v tomto prípade sa ukazuje potreba explicitnosti prekladu v porovnaní s implicitnosťou predlohy, hoci len na úrovni pridania informácie za textom, teda v poznámke prekladateľa. Podobnú opodstatnenosť vo vzťahu k optimálnemu množstvu informácií podaných čitateľovi nachádzame takmer pri všetkých prekladateľských poznámkach J. Vilikovského. 1.1.2 To, ako prekladateľova poznámka tlmočí esejistov komunikačný zámer pri intertextovom odkaze, ukazuje aj nasledujúci príklad. Analyzujúc Gulliverove cesty v eseji Politika versus literatúra, G. Orwell cituje ich autora Jonathana Swifta, ktorý spomína postavy z histórie: „...že som sa veľa zhováral s Brutom, a dozvedel som sa, že jeho predok Junius, Sokrates, Epaminondas, Cato mladší, sir Thomas More a on sám ustavične prebývajú spolu“ (Orwell, 2003, s. 140). G. Orwell týmto citátom ilustruje, ako J. Swift „k niektorým popredným postavám antiky prechováva takmer iracionálny obdiv“ (op. cit., s. 139). Ján Vilikovský svojim čitateľom v poznámke sprostredkúva dôležité informácie o spomenutých historických postavách a pomáha im pochopiť Orwellove názory. Napr. osobu Junia z predchádzajúceho citátu približuje J. Vilikovský takto: „Junius – Lucius Iunius Brutus, podľa rímskej tradície jeden zo zakladateľov republiky; odsúdil na smrť vlastných synov, keď sa pridali k sprisahancom usilujúcim sa o znovunastolenie kráľovstva“ (Vilikovský, 2003a, s. 206). Prekladateľ takýmto historickým exkurzom kladie Swiftov obdiv k rímskym občanom do výrazne odlišnej perspektívy a naznačuje, že Orwell sa so Swiftovým postojom nestotožňoval, ale ironizoval ho. 1.1.3 Na ďalší intertextový odkaz v eseji Poznámky o nacionalizme upozorňuje G. Orwell čitateľa odlišným typom písma: „Byron kdesi používa francúzsky výraz longueur a mimochodom pritom poznamenáva, že toto slovo nám síce v Anglicku chýba, zato vecou samou oplývame viac ako hojne. Obdobne existuje istý duševný postoj, ktorý je dnes taký rozšírený, že ovplyvňuje naše myslenie pri takmer každej téme, ale napriek tomu ešte nedostal meno. Ako najbližší dostupný ekvivalent som zvolil výraz ‘nacionalizmus’“ (Orwell, 2003, s. 169). Pre slovenského čitateľa J. Vilikovský vysvetľuje, že v prípade lexémy longueur „ide o narážku na Dona Juana, III. spev, sloha 97“ s významom „zdĺhavosť, nuda“ (Vilikovský, 2003a, s. 207). Bez poznania sémantiky francúzskeho slova longueur by totiž čitateľovi nebol zrejmý vzťah nacionalizmu a lexémy longueur a nebolo by celkom jasné, čo pre Orwella

30

nacionalizmus znamená. Autor, na rozdiel od prekladateľa, takúto sémantickú spojnicu medzi spomínanými lexémami neponúka ani v citovanom úryvku, ani v ďalšom texte. 1.1.4 Napokon spomenieme ešte jeden prípad, keď G. Orwell explicitne naznačuje intertextovú povahu prvku: „Máloktorý schopný človek odchádzal ‘na východ od Suezu’, ak sa tomu dalo čo len trochu vyhnúť“ (Orwell, 2003, s. 26). Čitateľ na základe indikátora, úvodzoviek, hľadá (a nachádza) v Poznámkach prekladateľovo vysvetlenie intertextového prvku: „na východ od Suezu“ je odkazom „na známy verš z Kiplingovej básne ‘Mandalaj’; obrazné označenie koloniálnych území.“ (Vilikovský, 2003a, s. 201). Diferencovanosť citovaných kontextov s intertextovým odkazom v Orwellových esejach potvrdzuje predpoklad o polyfunkčnosti citátového prvku, ktorý „plní v esejistickom texte dokladovú, konkretizačnú a ilustračnú funkciu, no vo väčšine prípadov ako organická súčasť celého textu ho posúva dopredu a stáva sa východiskom na ďalšie rozvíjanie myšlienky“ (Slančová, 1985b, s. 94). 1.2 Poznámka prekladateľa ako prostriedok zníženia percepčnej námahy J. L. Gómez-Martínez vo svojej monografii o žánri eseje, v kapitole pod názvom Čitateľ eseje musí byť aktívnym účastníkom, píše: „Ukázali sme, že jednou z hlavných funkcií eseje jej podnecovať čitateľa. Predpokladá to však čitateľa schopného premietnuť do vlastného vnútorného sveta to, do čoho ho zasväcuje esej.“ (Gómez-Martínez, 1996, s. 72). Esejista aktívnu účasť percipienta očakáva, pripomína mu ju. Preto je čítanie eseje „nevyhnutne pomalé a plné prerušení, motivovaných zamyslením sa čitateľa nad myšlienkami, rozvíjanými v texte“ (op. cit., s. 73). Ak žánrová charakteristika pomalého a aktívneho čítania platí vo vzťahu k čitateľovi východiskovej kultúry, o to viac platí pre čitateľa cieľovej kultúry, keďže pri preklade vystupuje do popredia aj otázka lingvokultúrnych diferencií medzi východiskovým a cieľovým textom. Prekladateľ, ktorý si je vedomý tohto žánrového špecifika eseje, uľahčuje čitateľovi v cieľovej kultúre percepciu esejistického textu práve poznámkovým aparátom. 1.2.1 Aktívna účasť percipienta pri čítaní eseje je základom dialogickosti, imanentnej črty esejistického žánru. Dialogickosť sa realizuje okrem iného prostredníctvom kontaktových prvkov. Napr. v eseji Ako prekaziť literatúru sa to deje použitím inkluzívneho plurálu: „Asi pred rokom som sa zúčastnil na zasadaní PEN-klubu usporiadanom na počesť trojstoročnice Miltonovej Areopagitiky – čo je traktát obhajujúci slobodu tlače, ako všetci dobre vieme. Na

31

rozoslaných pozvánkach s oznámením o zasadaní bola vytlačená slávna Miltonova veta o tom, že ‘zabiť’ knihu je hriech.“ (Orwell, 2003, s. 154). Okrem kontaktového prvku („ako všetci dobre vieme“) tu Orwell naznačuje prítomnosť intertextového prvku („‘zabiť’ knihu je hriech“), ktorý J. Vilikovský nahrádza explicitným citovaním metafory v Poznámkach: „Zabiť knihu je takmer to isté ako zabiť človeka; kto zabije človeka, vraždí rozumnú bytosť, obraz Boží; kto však zabije dobrú knihu, vraždí sám rozum, takpovediac obraz Boží v oku.“ (Vilikovský, 2003a, s. 207). Prekladateľ totiž nepokladá za samozrejmé, že vzhľadom na geografickú a kultúrnu vzdialenosť východiskového

a cieľového

textu

slovenský

čitateľ

spomínanú

metaforu

pozná.

Prostredníctvom poznámky tak jeho predpokladanú percepčnú námahu znižuje. Porovnanie pôvodnej a prekladových verzií uvedeného citátu naznačuje, že sa okrem pragmatického prekladateľského postupu (prekladateľovej poznámky) pri preklade kontaktového dialogického prvku uplatnil aj gramatický prekladateľský postup. Kým v predlohe sa použila neutrálna pasívna konštrukcia „it may be remembered“27, J. Vilikovský prekladá aktívnou konštrukciou, inkluzívnou 1. osobou plurálu „ako všetci dobre vieme“. V Hilskej preklade sa naproti tomu použila neinkluzívna 2. osoba plurálu: „jak si možná vzpomenete“ (Orwell, 1997, s. 341). Zmena na úrovni gramatických kategórií slovných druhov ukazuje, že aj spôsob nadväzovania kontaktu s čitateľom môže byť vo východiskovej a cieľovej kultúre odlišný. 1.2.2 Percepčnú námahu čitateľa znižuje prekladateľova poznámka aj pri nasledujúcom intertextovom odkaze. Keď G. Orwell do textu zakomponuje vetu: „Najvzletnejšia bojová báseň v angličtine je o jazdeckej brigáde, ktorá zaútočila nesprávnym smerom.“ (Orwell, 2003, s. 11), predpokladá, že jeho čitateľ dokáže určiť denotát tohto odkazu. Vzhľadom na kultúrnu i jazykovú vzdialenosť východiskového i cieľového textu však J. Vilikovský pomáha slovenskému percipientovi identifikovať túto báseň i udalosť, ku ktorej sa viaže. V Poznámkach uvádza, že je to „narážka na Tennysonov ‘Útok ľahkej brigády’, napísaný na počesť pomýleného útoku pod vedením lorda Cardigana v bitke pri Balaklave v Krymskej vojne r. 1854“ (Vilikovský, 2003a, s. 199). 1.2.3 Ďalšou poznámkou, ktorou J. Vilikovský jednoznačne uľahčuje čitateľovi percepciu textu, je komentár k jeho prekladu východiskovej lexémy buchmanite v podobe buchmanovec. „Nemožno si však predstaviť, že by dobrú knihu napísal špiritista, buchmanovec alebo člen Ku-klux-klanu,“ píše G. Orwell v eseji Politika versus literatúra 27

Túto esej porov. na http://gutenberg.net.au/ebooks03/0300011h.html#part46 (19. 3. 2012).

32

(Orwell, 2003, s. 152). V Poznámkach prekladateľ vysvetľuje, že išlo o „prívrženca amerického evanjelistu Franka Buchmana (1878 – 1961), ktorý od r. 1921 z Oxfordu hlásal ‘zmenu sveta cez zmenu života’ a založil hnutie za ‘Morálne znovuvyzbrojenie’.“ (Vilikovský, 2003a, s. 207). Táto poznámka sa ukazuje ako nanajvýš potrebná, keďže postava Franka Buchmana, fenomén buchmanizmu či buchmanovca nie je na Slovensku taký frekventovaný, ako vo východiskovej kultúre a histórii. Ako vidno, J. Vilikovský pri jednotlivých kultúrnych a intertextových odkazoch zvažuje, do akej miery je jeho komentár nevyhnutný, a pridáva ho vtedy, keď podľa neho konkrétna lingvokulturéma nie je väčšine slovenských čitateľov dostatočne známa. Nekomentuje potom také lingvokulturémy, o ktorých predpokladá, že ich slovenský čitateľ pozná (o. i. literárne postavy Sherlocka Holmesa a Dr. Watsona). 1.2.4 Tak prekladateľ postupuje aj pri Orwellovej metafore na Anglicko, ktorá je účinná aj bez poznania konkrétnych denotátov, hoci pri jej tvorení esejista pravdepodobne odkazoval na konkrétnych ľudí či inštitúcie. Orwellovi Anglicko „oveľa väčšmi pripomína rodinu – dosť upätú viktoriánsku rodinu, ktorá síce nemá veľa čiernych oviec, ale pod pokrievkou sa to len tak hmýri rodinnými tajomstvami. Má bohatých príbuzných, ktorým sa treba podlizovať, a chudobných príbuzných, s ktorými možno strašne zametať, a zdroje rodinného bohatstva zahaľuje sprisahanecký pláštik prísneho mlčania. Mladých v tejto rodine obyčajne držia veľmi nakrátko a väčšina moci leží v rukách nezodpovedných strýkov a tiet upútaných na lôžko.“ (Orwell, 2003, s. 19 – 20). 1.3 Poznámka prekladateľa ako predpoklad ekvivalentného prekladateľského riešenia Pri analýze poznámok prekladateľa sa ukázalo, že identifikovanie lingvokulturémy prekladateľom a jeho snaha o jej vysvetlenie čitateľovi ovplyvňuje aj nájdenie adekvátneho prekladateľského riešenia. Potvrdilo sa tak tvrdenie Jiřího Levého, ktorý na margo správnej interpretácie východiskového textu poznamenáva: „Častý je případ, že mateřský jazyk není schopen významově tak širokého nebo mnohoznačného výrazu, jaký je v origináli; překladatel pak musí význam specifikovat, rozhodnout se pro jeden z užších významů, a k tomu potřebuje znát skutečnost, která se za textem skrývá.“ (Levý, 1963, s. 30). 1.3.1 Dokladom takejto komunikačnej situácie je v eseji Poznámky o nacionalizme charakteristika literáta G. K. Chestertona; G. Orwell o ňom píše: „V domácej politike bol prívržencom ‘malého Anglicka’, zo srdca nenávidel hurášovinizmus a imperializmus.“ (Orwell, 2003, s. 174). J. Vilikovský vo svojich Poznámkach vysvetľuje, že spojenie 33

„prívrženec malého Anglicka“ označuje odporcu kolonialistickej imperiálnej politiky (Vilikovský, 2003a, s. 207). K. Hilská na tomto mieste prekladá inak: „V domácí politice byl nenápadný angličánek, který skutečne nenáviděl šovinizmus a imperialismus.“ (Hilská, 1999, s. 315). V origináli však G. Orwell použil ustálené slovné spojenie Little Englander: „In home politics he was a Little Englander, a true hater of jingoism and imperialism, and according to his lights a true friend of democracy.“ (Orwell).28 Spojenie Little Englander sa definuje ako vyznávač „protiimperialistického politického postoja, ktorý sa datuje od čias druhej búrskej vojny (1899 – 1901). Termín vtedy označoval ľudí, ktorí boli proti Britskému impériu a za ‘Anglicko’, ktoré by nepresahovalo hranice Spojeného kráľovstva.“29 Definícia termínu Little Englander ukazuje, že Vilikovského preklad je adekvátny, zatiaľ čo pri Hilskej variante badať negatívny posun v sémantike pôvodného spojenia, ktorý mohol vzniknúť buď z nepochopenia jazykového materiálu alebo z nepochopenia autorovej interpretácie skutočnosti. Vilikovského variant vznikol ako výsledok identifikácie a správnej interpretácie lingvokulturémy (aj v procese objasňovania lingvokulturém cieľovému percipientovi). 1.3.2 Už sme spomínali (porov. tu kap. 1.1), že esejista sa zvyčajne sústreďuje na obsah intertextového odkazu a nepomenuje expressis verbis jej autora či pôvodné dielo. Citát vstupuje do esejistovej výpovednej línie ako prvok inej komunikačnej roviny, a to tak, „že sa vzdialenosť medzi komunikačnými rovinami skracuje a citát sa organicky včleňuje do ostatného textu, napr. aj širšie rozvitý citát tvorí súčasť jednej textovej jednotky“ (Slančová, 1985b, s. 93). Prekladateľ eseje preto musí byť vnímavý nielen k explicitne zvýrazneným, ale aj k zdanlivo nepríznakovým prvkom eseje, ktoré bývajú do eseje zakomponované nepríznakovo, majú však intertextovú povahu. Predpokladom je, samozrejme, prekladateľova interkultúrna kompetencia, keďže ako mediátor dvoch kultúr by mal poznať východiskový lingvokultúrny makrokontext tak, aby ho dokázal adekvátne transformovať do cieľového textu. Prekladateľ sa preto na mnohých miestach v eseji stáva akýmsi „detektívom“, ktorého úlohou je vystopovať a správne interpretovať jednotlivé lingvokulturémy, ktoré esejita do textu vložil. Takéto východisko podporuje aj vyhlásenie samotného J. Vilikovského, podľa ktorého „prekladateľ sa teda líši od pôvodného čitateľa vyššou mierou intelektualizovaného vnímania 28

Ak nie je uvedené inak, odkazy na Orwellove eseje v angličtine boli prevzaté zo stránky http://www.georgeorwell.org/l_orwell-essay.html (2010). 29 K spojeniu Little Englander porov. napr. http://en.wikipedia.org/wiki/Little_Englander (9. 3. 2010).

34

a oveľa menšou spontánnosťou“ (Vilikovský, 1984, s. 92).

Prekladateľov komentár

lingvokultúrne špecifických prvkov potom upozorní čitateľa na to, aby ich neprehliadol. Dôsledné prekladateľovo komentovanie lingvokulturém opodstatňuje simultánnosť čítania Orwellových esejí a poznámkového bloku prekladateľa. Dokumentuje to aj nasledujúci úryvok z eseje Útulok venovanej téme tuláctva, v ktorej G. Orwell charakterizuje tulákov takto: „Nepoznajú nič také, čo by sa dalo nazvať konverzáciou, pretože prázdne brucho nedovolí duši vzletné úvahy. Priveľmi na nich dolieha svet. Nikdy nevedia, odkiaľ vezmú najbližšie jedlo, a tak nemyslia na iné ako na najbližšie jedlo.“ (Orwell, 2003, s. 50). Veta „Priveľmi na nich dolieha svet“, v origináli „The world is too much with them“, je zdanlivo nepríznaková, nocionálna, do východiskového i cieľového textu je včlenená bez osobitných indikátorov, esejista nezdôrazňuje jej intertextový charakter. J. Vilikovský ju však identifikuje ako lingvokulturému; je to podľa neho „narážka na známy sonet Williama Wordswortha (1770 – 1850): moderný človek v zhone za materiálnymi statkami zabúda na prírodu – azda by mu bolo lepšie narodiť sa kedysi ako pohan, ktorý ešte vedel vidieť Tritónov či Protea vynárajúceho sa z mora.“ (Vilikovský, 2003a, s. 202). Ako vidno, J. Vilikovský svoj pragmatický prekladateľský postup realizoval nielen uvedením pôvodu intertextovej alúzie, ale takisto aj jej interpretáciou, čím pomohol čitateľovi pochopiť funkciu alúzie v eseji. Nazdávame sa, že bez Vilikovského komentára by sa pri tomto citáte nemohla naplniť v preklade jedna z funkcií intertextových prvkov, „často humorne a ironicky podfarbených, ktoré zvyšujú mieru markantnosti celého textu“ (Slančová, 1985b, s. 94). Cieľový čitateľ by ho ako intertextový prvok pravdepodobne neidentifikoval; resp. by ho neinterpretoval v zhode s esejistovým komunikačným zámerom – čo sa podľa nášho názoru potvrdzuje v českom preklade. K. Hilská totiž prekladá citovanú pasáž takto: „Nemají nic, o čem by mohli slušne konverzovat, protože prázdné břicho nezanecháva v jejich duši místo pro úvahy. Svět je pro ně příliš velký. Další jídlo nikdy není dost jisté a na nic jiného myslet nedokážou.“ (Orwell, 1997, s. 15). Nemožno spoľahlivo odpovedať na to, či prekladateľka túto lingvokulturému zaregistrovala, keďže poznámka k tomuto intertextovému odkazu v českom preklade chýba. Hilskej sémanticky neurčitý prekladový variant však podľa nášho názoru možno hodnotiť ako negatívny posun, ktorý vznikol z nepochopenia Orwellovej alúzie a jeho interpretácie skutočnosti. Slovenský poetickejší a figuratívnejší preklad východiskovej syntagmy svedčí o opodstatnenosti poznania mimotextovej skutočnosti prekladateľom, ktoré môže získať aj pri tvorbe prekladateľských poznámok. 35

1.4 Poznámka prekladateľa ako prostriedok exotizácie Keď pri preklade terminologicky nemotivovanej lexémy postupuje prekladateľ v prospech exotizácie,30 na ozrejmenie svojej motivácie v niektorých

prípadoch používa

prekladateľskú poznámku. Takúto stratégiu uplatňuje pri preklade termínov, keď mu explikácia v poznámke umožňuje použiť menej známy termín namiesto jeho naturalizujúceho slovenského synonyma. Potvrdzuje sa tak, že „poznámkami prekladateľ rieši napätie medzi požiadavkou zachovania cudzieho v preklade a požiadavkou komunikatívnosti prekladu, teda bezproblémového čitateľského príjmu“ (Gromová, 2009, s. 76). 1.4.1 Napr. vetu „Nevertheless there is a tinge of quislingism in his attitude“ (Orwell) z eseje Politika versus literatúra prekladá J. Vilikovský takto: „Napriek tomu však na jeho postoji badať istú dávku quislingovstva“ (Orwell, 2003, s. 134). Termín quislingovstvo J. Vilikovský nekomentuje priamo, odkazuje len na svoju predchádzajúcu poznámku k osobe Vidkuna Quislinga, ktorý bol „vodca nórskych fašistov, premiér 1940 a 1942-45; popravený ako kolaborant“ (Vilikovský, 2003a, s. 200). Čitateľ, ktorý prevzatý termín quislingovstvo nepozná, tak môže k nemu analogicky na základe tejto poznámky priradiť jeho denotát – zradcovstvo, kolaborantstvo. Na margo Vilikovského variantu treba poznamenať, že pri preklade mohol byť použitý už transortografizovaný termín kvislingovstvo, ktorý je odvodený od termínu kvisling. Ten sa v slovenčine používa na označenie politického zapredanca, zradcu31 (Šaling et al., 1997, s. 687). K. Hilská východiskovú lexému nahrádza naturalizujúcim českým ekvivalentom prevzatého slova: „Nicméně je jeho postoj zabarven zrádcovstvím“ (Orwell, 1997, s. 388). 1.4.2 To, že poznámkový blok funguje ako zázemie pre exotizujúci preklad, dokazuje aj Vilikovského preklad spojenia in the Georgian style v eseji Prečo píšem. J. Vilikovský tu totiž použil substitučný postup a opisné kompozitum „v dekadentno-symbolistickom štýle“ (Orwell, 2003, s. 192). Naturalizujúci preklad už potom nedopĺňa vysvetľujúcou poznámkou o charaktere tohto štýlu.32 V českom exotizujúcom variante v georgiánskej stylu (Orwell, 1997, s. 5) sa uplatnil transferenčný postup.

30

Porov. v tejto štúdii kapitolu 2 Lingvokulturémy: lingvistické špecifiká Lexéma kvisling sa v rôznych morfologických tvaroch nachádzala v čase písania štúdie v Slovenskom národnom korpuse 4-krát (verzia Prim-4.0-public-all). V súčasnej verzii Prim-5.0-public-all sa vyskytuje len 2krát. 32 Otázkou zostáva, prečo si prekladateľ vybral práve spojenie dekadentno-symbolistický, na čo však nedokážeme spoľahlivo zodpovedať, keďže esejista spomínanú báseň neuvádza. Sémantickú spojnicu medzi georgiánskym a dekadentno-symbolistickým štýlom v literatúre sa nám nepodarilo nájsť. 31

36

1.5 Poznámka prekladateľa ako prostriedok spresnenia lingvokulturémy 1.5.1 V niektorých prípadoch J. Vilikovský svojou poznámkou upresňuje identifikáciu lingvokulturémy spoločensko-historického charakteru. Napr. v prípade spojenia vojna proti Francúzsku z eseje Politika verzus literatúra: „Prvý diel Gulliverových ciest, na povrchu satira na ľudskú veľkosť, sa pri bližšom pohľade ukáže jednoducho ako útok na Anglicko, na vládnucu whigovskú stranu a na vojnu proti Francúzsku, ktorá – nech už boli motívy spojencov akékoľvek zlé – predsa len zachránila Európu pred tyraniou reakčnej veľmoci.“ (Orwell, 2003, s. 134). J. Vilikovský poznámkou vysvetľuje toto pomerne vágne vyjadrenie, keďže vojnových stretov medzi oboma krajinami bolo v histórii niekoľko. Podľa prekladateľa je to „tzv. vojna o španielske dedičstvo v r. 1701 – 13 medzi Anglickom, Rakúskom a Holandskom na jednej a Francúzskom, Bavorskom a Portugalskom na druhej strane“ (Vilikovský, 2003a, s. 206). S Vilikovského prekladateľskou poznámkou navyše dostávajú jasnejšie kontúry aj zvýraznení „spojenci“. Takáto explikácia v podobe poznámky kompenzuje implicitnosť východiskového textu, ktorá by bez existencie prekladateľovho komentára mohla vytvárať priestor pre variantné interpretácie. 1.5.2 Snaha o explicitnosť v preklade je hlavnou líniou Vilikovského poznámok prekladateľa a realizuje sa pri viacerých Orwellových implikáciách, ktoré mohli u dobového čitateľa zarezonovať; s časovým a priestorovým posunom cieľového textu však potrebné asociácie u slovenského čitateľa nevyvolávajú. Napr. v eseji O úpadku vraždenia v Anglicku uvádza G. Orwell zoznam „vrahov, ktorých reputácia obstála v skúške času“ (Orwell, 2003, s. 67). V Poznámkach nájdeme ku každej historickej postave objasnenie jej prípadu a navyše prekladateľ pre čitateľa identifikuje prípad, ktorý samotný autor nechcel pomenovať. Keď teda G. Orwell píše: „Okrem toho sa približne v roku 1919 odohral ešte jeden veľmi slávny prípad, ktorý zapadá do tejto všeobecnej schémy, ale nemôžem ho uviesť menovite, pretože obžalovaného oslobodili.“ (ibid.), J. Vilikovský ponúka možnú interpretáciu tejto narážky: „zrejme ide o štyridsaťpäťročného waleského právnika Harolda Greenwooda“, ktorý bol obvinený z otrávenia manželky, ale obvinenia ho zbavili pre výpoveď najstaršej dcéry (Vilikovský, 2003, s. 203). 1.5.3 Tvorba prekladateľových poznámok má, ako vidno, v prípade J. Vilikovského až detektívny charakter, čo naznačuje aj ďalší Vilikovského komentár historickej postavy zločinca Eugena Arama v básni z eseje Prečo píšem (Orwell, 2003, s. 196):

37

„Ja eunuch som bez háremu, v tmách ako červ sa zmáram: od komisára ku kňazovi blúdim sťa Eugen Aram.“ V „detektívnom zápale“ prekladateľ spresňuje historické súvislosti: „Eugene Aram (1704 – 59) – učiteľ, ktorý sa po nociach dával na cesty zločinu; keď dospel až k vražde, ušiel a štrnásť rokov sa skrýval v Londýne a v zapadnutej dedine, kde ho spoznali, vydali súdu a na základe priznania spoluvinníka odsúdili na smrť. Jeho životný príbeh poslúžil za námet pre román Edwarda Bulwera Lyttona (1803 – 73) i báseň Thomasa Hooda (1799 – 1845), ktorú pri hudobných večierkoch často prednášal viktoriánsky zločinec a vrah Charley Peace (p. pozn. k s. 73).“ (Vilikovský, 2003a, s. 209). Citované Vilikovského prekladateľské poznámky okrem iného naznačujú nielen jeho snahu sprostredkovať informáciu čitateľovi, ale aj prekladateľov vlastný záujem o jednotlivé historické a kultúrne odkazy, keďže pri niektorých z nich ide prekladateľ takpovediac až nad rámec svojich prekladateľských „povinností“33. Rovnako tento citát ukazuje, že Vilikovského poznámky vytvárajú sieť vzájomne prepojených komentárov (porov. aj poznámku k termínu quislingovstvo v časti 1.4.1). 1.6 Preklad lingvokulturémy v básni Osobitné postavenie má preklad lingvokulturém v básni, pretože tu na prekladateľské riešenia vplývajú aj ďalšie faktory, ako je dodržanie rytmického pôdorysu, či rýmovej štruktúry. 1.6.1 Z lingvokulturologického hľadiska preto zaujmú v eseji Prečo píšem verše z Miltonovho Strateného raja. G. Orwell ich uvádza bez toho, aby spomenul meno ich autora Johna Miltona; pomenúva ich len ako „The lines from Paradise lost“. Rovnako postupuje aj K. Hilská, ktorá zachováva znenie z originálu: „Při čtení veršů ze Ztraceného ráje“ (Orwell, 1997, s. 6).

Naproti tomu J. Vilikovský považuje za potrebné slovenskému čitateľovi

pripomenúť identitu autora veršov, preto ho v preklade explicitne pomenuje: „pri veršoch z Miltonovho Strateného raja“ (Orwell, 2003, s. 193). Možno to považovať za jeden zo

33

Ako však ukáže analýza jednotlivých prekladov esejí v tejto práci, na rozdiel od ostatných prekladateľov v prekladoch Jána Vilikovského zriedka nachádzame nepresnosti a posuny významu oproti východiskovému textu. Preto sa nazdávame, že tento na prvý pohľad nadštandardný záujem prekladateľa o lingvokultúrne špecifické prvky by mal sa mal stať štandardom pre všetkých prekladateľov, aby dosiahli ekvivalenciu svojich prekladov.

38

spôsobov realizácie poznámky prekladateľa – a to explikovanie tzv. vnútornou vysvetlivkou, keď prekladateľ v záujme čitateľa substituuje esejistovu implicitnosť explicitným vyjadrením. Pri porovnaní oboch prekladov a východiskového textu však zaujme najmä to, ako obaja prekladatelia Miltonove verše preložili. J. Vilikovský neuvádza, že by báseň prebral od iného prekladateľa, možno teda predpokladať, že ide o jeho vlastný preklad, navyše podľa našich informácií Miltonov Stratený raj v slovenčine doposiaľ nebol publikovaný. Naproti tomu v češtine vyšli dva preklady Miltonových veršov,34 takže nie je jasný ani zdroj verzie použitej K. Hilskou. Táto otázka je dôležitá preto, že J. Vilikovský do prekladu básne zakomponoval funkčný ekvivalent k východiskovej lingvokulturéme. V jeho slovenskom preklade čítame: „Pri veršoch z Miltonovho Strateného raja – Tak s trudom on a znojnou lopotou Konal svôj čin, on s lopotou a trudom – ktoré sa mi teraz nezdajú až také úžasné, behal mi po chrbte mráz; a písanie ‘svôj’ namiesto ‘svoj’ bolo dodatočným pôžitkom.“ (Orwell, 2003, s. 193). K. Hilská toto lingvistické špecifikum nezohľadňuje a prekladá bezpríznakovo: „Při čtení veršů ze Ztraceného ráje: Tu obtížně a s velkou námahou Šel dál: tu obtížně a s námahou které mi dnes nepřipadají tak úžasné, jsem dostával příjemné mrazení v zádech a zastaralý pravopis mou rozkoš jen umocňoval.“ (Orwell, 1997, s. 6). Ako ukazuje zvýraznený text, K. Hilská používa generalizujúce spojenie zastaralý pravopis namiesto konkrétneho lingvistického špecifika, aké sa vyskytuje v slovenskom preklade a vo východiskovej anglickej verzii: „The lines from PARADISE LOST, So hee with difficulty and labour hard Moved on: with difficulty and labour hee. which do not now seem to me so very wonderful, sent shivers down my backbone; and the spelling ‘hee’ for ‘he’ was an added pleasure.“ (Orwell) Nazdávame sa, že J. Vilikovský modifikovaním tvaru privlastňovacieho zámena primerane nahradil lingvistické špecifikum z originálu, na rozdiel od českej prekladateľky, ktorá ho nezohľadnila ani pri preklade veršov, ani v komentujúcom texte. V českom preklade 34

Preklad Josefa Jakuba Jungmanna a preklad Josefa Julia Davida.

39

tak došlo k simplifikácii výrazových vlastností, keď sa nepríznakovým prekladateľským riešením oslabila estetická kvalita východiskového textu. 1.6.2 Druhým príkladom toho, ako sa prekladateľ vyrovnáva s prekladom básne v eseji, je Orwellova báseň z eseje Prečo píšem, ktorá sa, ako pripomína česká prekladateľka v poznámke pod čiarou (Orwell, 1997, s. 9), objavila v decembri 1936 v časopise Adelphi. J. Vilikovský aj K. Hilská v prekladoch básne zachovali pôvodný rýmový vzorec abcb. Okrem historického odkazu na Eugena Arama, ktorému sme sa už venovali (porov. kap. 1.5.3), sa v poslednom dvojverší básne vyskytuje ďalšia lingvokulturéma: Orwell: I dreamt I dwelt in marble halls, And woke to find it true; wasn't born for an age like this; Was Smith? Was Jones? Were you? J. Vilikovský: „Vo sne žil som v sieňach z mramoru – Pravdou bol sen ten zlý. Nehodím sa pre tento vek. A blížny môj? A ty?“ (Orwell, 2003, s. 196) Hilská: „O síních mramorových snil jsem A ten sen ukázal se pravdivým; že naše doba mi nesvědčí – Svědčí snad vám či Smithovi?“ (Orwell, 1997, s. 9) Lingvokultúrne špecifické sú v básni antroponymá Smith a Jones, ktoré v anglickom kontexte konotujú veľmi frekventované priezviská, podobne ako napr. slovenské antroponymum Novák. Preto J. Vilikovský podľa nás vhodne použil substitúciu slovenskými apelatívami blížny, ty, ktoré majú v tomto kontexte rovnako všeobecný charakter ako spomínané anglické antroponymá. Naproti tomu K. Hilská ponechala pôvodné proprium Smith, hoci ním len asonančne naplnila rýmový vzorec, ktorý (až na jednu výnimku) dôsledne dodržiavala v predchádzajúcich ôsmich strofách. 1.7 Prekladateľove korekcie esejistu Otázka roly prekladateľa pri korekcii zjavne chybných údajov uvedených vo východiskovom texte bola už v translatologickej literatúre nastolená viackrát (Andričík, 2004, s. 50 – 54; tam porov. aj príklady a odkazy na ďalšie práce). Ku korekcii pristupuje Ján

40

Vilikovský aj pri Orwellovej eseji, no opäť len v časti Poznámky, teda bez toho, aby zasiahol do pôvodnej podoby eseje. 1.7.1 V eseji Lear, Tolstoj a Šašo totiž G. Orwell píše: „A hoci to Tolstoj nemohol predvídať, keď písal esej o Shakespearovi, ešte aj koniec jeho života – náhly, neplánovaný útek krajinou, iba v sprievode vernej dcéry, smrť v chalupe v cudzej dedine – je akoby prízračnou spomienkou na Leara.“ (Orwell, 2003, s. 98). J. Vilikovský ho v tomto odkaze na literárnu históriu „opravuje“: „ide o (pravdepodobne prevzatý) omyl; Tolstoj odišiel z domu len v sprievode svojho lekára Dr. Dušana Makovického. Dcéru prizvali až neskôr, keď sa spisovateľov zdravotný stav zhoršil.“ (Vilikovský, 2003a, s. 204). 1.7.2 Podobnú korekciu uvádza J. Vilikovský k Orwellovmu výroku v eseji O úpadku vraždenia v Anglicku, a to že „Jonesová s Hultenom spáchali svoj zločin za zvukov V1 a odsúdili ich za zvukov V2.“ (Orwell, 2003, s. 70). V poznámkach J. Vilikovský nielen vysvetľuje označenia V1 a V2 (bezpilotné lietadlo, resp. raketová bomba), ale na základe historických súvislostí upresňuje, že v čase zločinu dopadali na Londýn obe zbrane, a teda to, čo tvrdí Orwell, „nie je celkom pravda“ (Vilikovský, 2003a, s. 203). 1.7.3 Korekciu textu prekladateľom nachádzame aj pri lingvokulturéme v štvrtej časti eseje Anglicko, tvoje Anglicko, ktorú G. Orwell otvára konštatovaním: „bitku pri Waterloo možno naozaj vyhrali na etonských ihriskách, ako sa hovorieva“ (Orwell, 2003, s. 20). J. Vilikovský v Poznámkach vysvetľuje, že ide o „výrok, ktorý (pravdepodobne mylne) pripisuje Wellingtonovi Montalembert; má byť vyjadrením významu, aký majú šport a hry vo výchove budúcich vládnucich vrstiev v súkromných školách“ (Vilikovský, 2003a, s. 201). J. Vilikovský uvádza nielen tradovaného autora tohto výroku, ale zároveň tradíciu koriguje a vysvetľuje súvislosť s Etonom, súkromnou školou pre vyššie spoločenské vrstvy. Takéto korekcie možno považovať za pragmatický prekladateľský postup, keďže ide o pridávanie informácie potrebnej pre príjemcu v cieľovej kultúre (Gromová, 2009, s. 54). Vo všetkých uvedených prípadoch korigujúci komentár opodstatňuje poznámkový blok prekladateľa za textom, aj keď v rôznej miere. V úryvku o Learovi Orwellova paralela vedená medzi životom a smrťou Leara a Tolstého stojí na nesprávnom predpoklade a Vilikovského korekcia ju relativizuje. V druhom prípade je autorov lapsus len kulisou metafory, takže jeho korigovanie prekladateľom nemá až taký závažný vplyv na sémantiku textu. Podobne marginálna vo vzťahu k sémantike eseje je aj tretia korekcia údajného výroku Wellingtona.

41

2 Lingvokulturémy: lingvistické špecifiká Orwellov prekladateľ Ján Vilikovský pripomína vo svojom portréte Orwella-esejistu špecifickosť jeho jazyka; je to jazyk „maximálne vecný, triezvy, vyhýbajúci sa ako kvetnatému vzletu ‘literátov’, tak frázovitosti či lacnému pátosu, aké zvyčajne spájame so žurnalizmom. Je to jazyk objektivizovaný, priam klinicky presný, vecný, miestami dokonca tak trochu didaktický – chvíľami máme dojem, že čítame populárno-náučný text.“ (Vilikovský, 2003c, s. 217 – 218). Takéto charakteristiky originálu determinujú prekladateľovu metódu; názory, ktoré mal G. Orwell na jazyk a ktoré sa snažil uplatňovať aj na svoje texty, musel prekladateľ aplikovať aj na svoju prácu. Ak sa teda G. Orwell snaží byť vo vyjadrovaní „maximálne vecný“, podobný prístup musel zvoliť aj prekladateľ. Svoju prekladateľskú metódu J. Vilikovský charakterizuje implicitne, keď píše o svojom „silnom pokušení uvádzané preklady zaktualizovať a priblížiť... a tak nepriamo zaútočiť na všetky ‘zmysluplnosti’, ‘filozofie’, ‘negociácie’, ‘excelentnosti’ a iné klenoty z pokladnice

chudobných

jazykom

(i duchom)“

(Vilikovský,

2003b,

s.

211).

Od

naturalizujúcej prekladateľskej stratégie však prekladateľa odradilo to, že by sa ňou porušila Orwellova zásada autentickosti jazyka. Naturalizačným postupom by sa síce preklad priblížil slovenskému čitateľovi, zároveň by sa však Orwellovi pripisovali slová, ktoré nemohol poznať. J. Vilikovský preto v závere dodáva: „považovali sme za správne, aby výsledný text nezastieral vzdialenosť od nás v priestore a čase“ (ibid.). Na základe prekladateľových autocharakteristík by bolo možné predpokladať, že Vilikovského

prekladateľský

postup

je

exotizujúci

s ojedinelými

aktualizačnými/

naturalizačnými prvkami. Pozrieme sa preto bližšie na niektoré Vilikovského prekladateľské riešenia, aby sme zistili, či je náš predpoklad o jeho prekladateľskej metóde správny. Aj v tejto časti štúdie zhodnotíme jednotlivé prekladové ekvivalenty z hľadiska posunov v preklade a z pohľadu typológie výrazových zmien predovšetkým v rovine lexikálnej výbavy textu. 2.1 J. Vilikovský sa vo svojich Poznámkach vyjadruje k lingvistickým špecifikám Orwellových esejí len zriedka, a to vtedy, ak by nenáležitá interpretácia slova čitateľom modifikovala sémantiku textu. Napr. pri slove humanistický, ktoré je bezpríznakovo zakomponované do textu eseje Lear, Tolstoj a Šašo, J. Vilikovský uvádza, že v uvedenom kontexte je toto slovo „v osobitnom anglickom význame: racionalistický, vyjadrujúci presvedčenie,

že

svet

a život

možno

vysvetliť

42

bez

toho,

aby

sme

sa

utiekali

k nadprirodzenému.“ (Vilikovský, 2003a, s. 204).35 Komentuje tým Orwellov výrok, ktorý dáva do kontrastu náboženské a humanistické: „Je to spor medzi náboženským a humanistickým postojom k životu“ (Orwell, 2003, s. 96).36 Potvrdzuje sa tak, že exotizujúci preklad si častejšie vyžaduje doplnenie poznámkou prekladateľa, ktorá je explikáciou odlišnej sémantiky slova vo východiskovej a cieľovej kultúre. 2.2 Lingvistických špecifík v Orwellowých esejach sa týka aj Vilikovského stať Poznámka prekladateľa (Vilikovský, 2003b, s. 210 – 211), v ktorej komentuje motivácie svojich prekladateľských riešení. Napr. pri slovách Russia a Russian považuje „za vhodné nepridŕžať sa otrocky originálu a prikloniť sa k úzu vžitému u nás“ (op. cit., s. 210), takže tieto lexémy v závislosti od kontextu prekladá v súlade s dobovými konvenciami naturalizačne ako Sovietsky zväz alebo Rusko. Prekladateľ používa substitučný postup a v prospech zníženia percepčnej námahy čitateľa diferencuje medzi pomenovaniami dobovo odlišných reálií. Hodnotíme to ako individuálny posun, explikáciu „za účelom zvýšenej komunikatívnosti príjmu“ (Gromová, 2009, s. 61). 2.3. Na druhej strane na tom istom mieste J. Vilikovský priznáva, že pri niektorých lingvokulturémach37 zachoval ich doslovný preklad, hoci si uvedomoval jeho nežiaduce konotácie. Išlo konkrétne o lexému svetonázor, ktorá však podľa J. Vilikovského vo východiskovej anglickej podobe world outlook nevyvoláva také negatívne asociácie vo svojom lingvokultúrnom priestore ako jej slovenský ekvivalent. Lingvokultúrnu špecifickosť tejto lexémy bol prekladateľ nútený doplniť o vysvetľujúcu poznámku. Aby J. Vilikovský navigoval čitateľa k správnej interpretácii lingvokulturémy svetonázor, explicitne pripomína, že toto slovné spojenie znamená v angličtine „videnie sveta“, „nazeranie na svet“ (Vilikovský, 2003b, s. 210). 2.4. Osobitným problémom pre prekladateľa bol podľa jeho vlastných slov terminologický aparát marxistickej ideológie medzivojnového Anglicka, ktorý je napriek prvoplánovej podobnosti s dobovou slovenskou terminológiou sémanticky i konotačne výrazne odlišný. J. Vilikovský uvádza ako príklad lexému class, ktorej slovenský ekvivalent trieda má v slovenčine nežiaduce konotácie, a preto prekladateľ namiesto neho volí substantívum vrstva, v zhode s konotatívnym významom anglickej lexémy class. Spojenie 35

Substantívum humanism, od ktorého je odvodená lexéma humanist, sa v v angličtine definuje ako „a system of beliefs that concentrates on common human needs and seeks rational (rather than divine) ways of solving human problems“ (Oxford Advanced Learner's Dictionary , 1994, s. 608). V slovenčine sa táto séma pri adjektíve humanistický nevyskytuje (porov. Slovník súčasného slovenského jazyka (ďalej SSSJ), 2011, s. 211). 36 V orig. „It is the quarrel between the religious and the humanist attitudes towards life.“ 37 J. Vilikovský, samozrejme, nepoužíva tento termín.

43

working classes potom prekladá nie ako príznakové a konotačne zaťažené pracujúci, resp. robotnícka trieda, ale ako pracujúce vrstvy (Orwell, 2003, s. 195, porov. aj Vilikovský, 2003b, s. 211), čím sa substitučným postupom prispôsobuje cieľovej slovenčine. Aj v tomto prípade uvažujeme o individuálnom posune, keďže poznámka k tomuto spojeniu je jeho explikáciou. Rovnako naturalizačne ako J. Vilikovský postupovala aj K. Hilská, ktorá preložila uvedenú konštrukciu analogickým českým spojením pracující vrstvy (Orwell, 1999, s. 8). Samozrejme, do hľadania prekladateľského riešenia zasahuje aj otázka kolokability, keďže potenciálne prekladateľské riešenia (štylistické konkretizácie) nie sú v cieľovej slovenčine frekvenčne rovnocenné a prekladateľ si intuitívne vyberá kolokabilné spojenie s primeranou frekvenciou.38 2.5 Analogický postup sa uplatnil pri preklade anglického „a feeling of partisanship“, a to jednak vo vzťahu k originálu i pri vzájomnom porovnaní. J. Vilikovský v tejto súvislosti otvorene priznáva, že „v jednom prípade sa bolo treba od autorových slov cielene odkloniť, aby sa nefalšovala jeho myšlienka. V stati Prečo píšem hovorí Orwell: ‘Mojím východiskom je vždy a feeling of partisanship, vedomie nespravodlivosti.’ Partisan, ako nás poučí slovník, je vášnivý prívrženec, človek niečomu zápalisto strániaci, takže najvernejším prekladom uvedeného miesta by bol pocit straníckosti. Vkladať však Orwellovi do úst tento termín v súvislosti s literatúrou by v našich podmienkach znamenalo pripisovať mu čosi, čo mu bolo nielen cudzie, ale proti čomu celý živo bojoval. A tak výsledná verzia znie: pocit, že sa za čosi vášnivo zasadzujem.“ (Vilikovský, 2003b, s. 211; zvýraznil J. V.). J. Vilikovský tak prispôsobil konotačne zaťažený prvok cieľovému lingvokultúrnemu prostrediu, aby nevyvolával nežiaduce asociácie a vystihol esejistov zámer. Namiesto pocitu straníckosti, ktorý by bol ekvivalentom tohto spojenia, sa prekladateľ prikláňa k opisnej hypotaktickej konštrukcii. Postupuje tak v prospech naturalizácie – v klasifikácii posunov ide opäť o individuálny posun, konkrétne o explikáciu, keď prekladateľ uprednostní viacslovné vyjadrenie pred jednoslovným. Naproti tomu K. Hilská konotácie tohto spojenia nezohľadňuje a prekladá spomínanú časť exotizačne: „Začínám vždycky pocitem stranickosti, pocitem nespravedlnosti“ (Orwell, 1997, s. 9).

38

V Slovenskom národnom korpuse (verzia prim-4.0-public-all) sa spojenie robotnícka trieda (a jeho pádové varianty) vyskytovalo 972-krát; pracujúca vrstva – 24-krát, spojenie robotnícka vrstva – 16-krát. V súčasnej verzii Korpusu, prim-5.0-public-all, je to v uvedenom poradí: 1256-krát, 24-krát a 19-krát, teda v porovnateľnom pomere.

44

Hoci tieto príklady sú len fragmentárnym pohľadom na Vilikovského prekladateľskú stratégiu, ukazujú, že naše počiatočné predpoklady sa nepotvrdili úplne. V preklade Jána Vilikovského sa objavujú aj naturalizujúce riešenia; pri exotizujúcom prekladovom variante prekladateľ zväčša siaha po poznámkovom bloku na konci knihy, aby svoj transferenčný postup odôvodnil. 3 Posuny v preklade Orwellových esejí 3.1 Aj keď Ján Vilikovský zväčša znižuje percepčnú námahu slovenského čitateľa, pri niektorých prekladateľských riešeniach predsa len nie je taký dôsledný. Vo vete „V Anglicku sa ešte vždy vešia a bičuje ‘deväťchvostovými mačkami’“ (Orwell, 2003, s. 12) prekladateľ exotizujúco prevzal spojenie „the cat o’ nine tails“. Toto ustálené spojenie z námorníckeho slangu označovalo bič, upletený z deviatich menších bičov, ktorým na palube trestali námorníkov. Nazdávame sa, že túto lingvokulturému dokáže identifikovať len málo slovenských čitateľov. Preto by v Poznámkach prekladateľa na konci knihy nemalo chýbať vysvetlenie jej sémantiky a kontextu použitia, resp. by prekladateľ mohol opäť použiť metódu explikácie a nahradiť doslovný preklad opisnou komplexnejšou syntagmou, napr. „*...vešia a trestá bičom z deviatich remienkov.“ K. Hilská v tomto prípade použila substitučný postup a naturalizujúcu konštrukciu „dostávají výprask důtkami“ (Orwell, 1997, s. 153). 3.2 Prekladový posun zaznamenávame aj pri lingvokulturéme chorus of raspberries v eseji Umenie Donalda McGilla. Východiskové spojenie obsahuje lingvistické špecifikum – slangový výraz raspberry, ktorý súvisí s atributívnou syntagmou raspberry tart. Tá v sociálnej variete angličtiny, v tzv. rhyming slang, nahrádza lexému fart39 a označuje zvuk, vytvorený jazykom a perami na vyjadrenie opovrhnutia, nesúhlasu. Spojenie „to blow a raspberry“ znamená „vložiť jazyk medzi zovreté pery a silno vyfúknuť“ a týmto neslušným zvukom vyjadriť výsmech a neúctu. Východiskové chorus of raspberries preložil J. Vilikovský nocionálnou syntagmou protestný zbor (Orwell, 2003, s. 115), ktoré síce kóduje rovnaký význam ako anglické chorus of raspberries, podľa nášho názoru však nezachováva štylistickú príznakovosť a expresívnosť východiskového spojenia. Toto výrazové zoslabenie, stratu možno vysvetliť príslušnosťou jednej z lexém viacslovného spojenia k špecifickej sociálnej variete východiskového jazyka, ktorá nemá paralelu v slovenskom jazykovom kontexte, takže sa funkčný ekvivalent nehľadá ľahko. Riešením by podľa nášho názoru mohla byť kompenzácia expresivizáciou inej časti 39

fart – angl. slang, vulg; vypustiť plyny z konečníka

45

atributívnej syntagmy protestný zbor – namiesto neutrálnej lexémy zbor by sa použila synonymná expresívna lexéma (banda, háveď, zberba, bagáž, čvarga, atď.). 3.3 Na iných miestach prekladu zase J. Vilikovský volí opačný postup – namiesto východiskovej neutrálnej lexémy vyberá príznakový ekvivalent. Použije napr. zastarané slovo podagra: „...nejakého starého tyrana, prežratého podagrou, ktorý duchom žije ešte v 19. storočí a vynáša neľudské rozsudky“ (Orwell, 2003, s. 12), namiesto jeho frekventovanejších synoným lámka, dna, pakostnica ako ekvivalentov anglickej lexémy gouty.40 Nazdávame sa, že ide o retardačný posun, keďže adjektívum gouty, či substantívum gout fungujú v angličtine ako neutrálne lexémy a nemajú moderné synonymá, na rozdiel od slovenského archaizmu podagra.41 Za Vilikovského archaizáciou mohla stáť snaha o autenticitu lexiky a charakterizáciu doby, ku ktorej sa syntagma vzťahuje (19. st.). Takisto však možno uvažovať aj o prekladateľovom generačne odlišnom vnímaní lexémy podagra z hľadiska archaickosti; to, čo mladší používatelia slovenčiny môžu hodnotiť ako archaizmus, môže na staršiu generáciu komunikantov pôsobiť ako nocionálna lexéma.42 3.4 Podobne aj pri východiskovom anglickom spojení linen-nightgowned prekladá J. Vilikovský okazionálnym adjektívom barchetový43 v spojení barchetové nočné košele (op. cit., s. 115) namiesto neutrálnych a frekventovanejších lexém plátenné, ľanové.44 Môže ísť znovu o retardačný posun, ako v predchádzajúcom prípade, alebo o výrazové zosilnenie, konkrétne výrazovú individualizáciu, keď „do popredia sa dostáva prekladateľov výrazový idiolekt.“ (Gromová, 2009, s. 67). 3.5 Príkladmi výrazovej individualizácie sú v skúmaných textoch aj hovorové a príznakové ekvivalenty kandeláber (Orwell, 2003, s. 113) namiesto spojenia pouličná lampa z východiskového lamp-post; či rajbanie dlážok (op. cit., s. 115) namiesto anglického scrubbing brush. Na inom mieste zasa J. Vilikovský prekladá anglické knobby cane45 ako paličku malakka (op. cit., s. 109), ale bez toho, aby toto kultúrne špecifikum priblížil.46 Treba však zároveň dodať, že preklad Orwellových esejí v podaní Jána Vilikovského znie zväčša veľmi prirodzene, rešpektuje zákonitosti a špecifiká cieľového slovenského 40

gouty (angl.) – postihnutý dnou Frekvenčné zastúpenie v SNK (prim-5.0-public-all): podagra – 66 výskytov (vrátane jej derivátov); lámka – 190 výskytov, pakostnica – 45 výskytov. 42 Analogická situácia mohla nastať aj pri analyzovaných lexémach barchetový a kandeláber (porov. 3.4. a 3.5). 43 barchet – pôvod. arab., do slovenčiny prevzaté z nemčiny; „jednofarebná alebo potlačená teplá, na jednej strane česaná bavlnárska tkanina s plátnovou väzbou“ (Šaling et al.,1997, s. 156). 44 Výskyt v SNK: barchet, barchetový – 50 výskytov; plátenný – 2392 výskytov; ľanový – 1052 výskytov. 45 Knobby cane (angl.) – palička s uzlom, hrčkou na vrchu 46 Malaka paličky – podľa hlavného mesta na ostrove Malace. Porov. na: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1179/Ivankova_Glosy/28 (2. 2. 2010) 41

46

jazyka. Prekladateľ zvažuje aj otázku eufonickosti prekladu a v jej prospech radšej zvolí prostriedok z inej štýlovej vrstvy. Napr. použije hovorový výraz fronty namiesto spisovného rady: „fronty pred pracovnými úradmi“ (op. cit., s. 6), aby sa vyhol nežiaducej paronymii v syntagme *rady pred úradmi. Hoci aj tu expresivizácia prekladu znamená výrazovú individualizáciu, ktorá stupňuje „jedinečné výrazové vlastnosti predlohy nad jej skutočný stav“ (Gromová, 2009, s. 67), má svoje odôvodnenie v snahe o eufonickosť textu. 3.6 Na margo prítomnosti importovanej lexiky v esejach píše J. L. Gómez-Martínez: „Ak v eseji niet miesta pre popularizáciu, rovnako tu niet miesta ani pre odborné termíny a výrazy, ktoré sú potrebné len pri pertraktovávaní jednotlivého na hlbšej vedeckej úrovni.“ (Gómez-Martínez, 1996, s. 35). Aj samotný G. Orwell v eseji Politika a jazyk postuluje pravidlo, týkajúce sa prevzatých slov: „Nikdy nepouži cudzie slovo, kde stačí domáce.“ (Orwell, 2003, s. 130). Ak sa teda v jeho textoch cudzie slová vyskytujú, môžeme predpokladať, že ich použitie nie je samoúčelné ani nie je prejavom slovnej ekvilibristiky. Preto Vilikovského preklad nie je presýtený cudzími slovami a tzv. pompéznym vyjadrovaním.47 Vzhľadom na tematiku esejí sa však autor ani prekladateľ použitiu importovanej lexiky nemohli vyhnúť. G. Orwell totiž ráta s istou erudíciou čitateľa, s jeho znalosťou cudzích slov (quislingism, malapropism), so znalosťou latinčiny i francúzštiny (použité slovné spojenia ako vae victis, ipso facto, cause célèbre). Na rozdiel od G. Orwella však slovenský prekladateľ predpokladá, že väčšinu týchto lingvokulturém nebude vedieť jeho čitateľ dekódovať; preto namiesto cudzích slov a latinizmov ponúka zväčša ich slovenské náprotivky (ipso facto – „samy o sebe“, malapropizmus – „nesprávne používanie cudzích slov“, atď.), či pridáva historický exkurz o pôvode slov: napr. pri výroku „Moc rovná sa právo – vae victis“ (Orwell, 2003, s. 79) J. Vilikovský v poznámkach uvádza preklad latinského výroku Vae victis (Beda porazeným) i okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vyslovenie (dobytie Ríma Galmi) (Vilikovský, 2003a, s. 203). Vo všetkých spomínaných prípadoch naturalizujúcej substitúcie ide podľa nás o individuálny posun, keď sa v preklade explicitnosťou slovenského synonyma realizuje explikácia prevzatej lexémy východiskového textu. 3.7 Prekladový posun sme zaznamenali aj v eseji Umenie Donalda McGilla pri lingvokulturéme music-hall, ktorú J. Vilikovský prekladá dvojako. Na niektorých miestach 47

Termín je Vilikovského prekladom Orwellovho spojenia pretencious diction z eseje Politics and English Language, ktorej sa tu venujeme osobitne v kapitole III.

47

lexémou kabarety („like the music halls“ – „tak ako kabaret“) (Orwell, 2003, s. 115), takže nahradením cudzieho kultúrneho prvku domácim uplatňuje pragmatický prekladateľský postup. Na iných miestach prekladateľ spomínanú lexému ponecháva v takmer pôvodnom tvare. Vtedy vystupujú do popredia gramatické prekladateľské postupy. Pri prebratí termínu z originálu je totiž prekladateľ nútený modifikovať podobu prevzatého slova: to ešte neprešlo procesmi transmorfologizácie a transderivácie,48 ktoré sprevádzajú preberanie a sú súčasťou adaptačného procesu importovanej lexémy. Kým vo východiskovom texte je lexéma použitá v plurálovom tvare – „less important than the music halls“, v slovenskom preklade sa musel použiť singulár: „menej dôležitým ako music-hall“ (ibid.), keďže variant *music-hally by bol príznakový. Nastala teda zmena na úrovni gramatických kategórií slovných druhov (Gromová, 2009, s. 53). Gramatický prekladateľský postup sa uplatnil aj pri preklade východiskovej syntagmy ordinary small change of the revue and music-hall stage, kde výraz music-hall je vo vetnočlenskej platnosti atribútu. V slovenskej vete došlo k zmene syntaktickej funkcie substantíva zo zhodného atribútu na adverbiále: „sú bežnou mincou v kabaretoch a musichalloch“ (Orwell, 2003, s. 113). Ekvivalent lexémy stage – pódium bol vynechaný; prekladateľ sa chcel zrejme vyhnúť tvorbe adjektíva music-hallový.49 Z hľadiska klasifikácie posunov ide o konštitutívny posun, „ku ktorému dochádza na základe rozdielností medzi jazykovým kódom originálu a prekladu“ (Gromová, 2009, s. 58). K. Hilská v tomto kontexte používa spojenia revuální a estrádní program (Orwell, 1999, s. 208), estrády, kabarety (op. cit., s. 211) a adjektívum music-hallový len v poznámke.50 3.8 Podobnú prekladateľskú stratégiu ako pri lexéme music-hall si obaja prekladatelia zvolili v prípade lingvokulturémy blimp. Anglická lexéma blimp je eponymná s komiksovou postavou poručíka Blimpa a používa sa ako označenie ultranacionalistu.51 J. Vilikovský si vybral ako jej slovenský ekvivalent naturalizujúce kompozitum hurápatriot (Orwell, 2003, s. 25), následne blimp class preložil ako hurápatriotickú vrstvu (ibid.).

48

O pojmoch transmorfologizácie, transderivácie a transortografizácie porov. Ološtiak( 2001). Lexémy music-hall a music-hallový sa v SNK vyskytujú 6--krát, ale zapísané len osobitne: music hall a music hallový. 50 Spomínaná poznámka je výnimočná svojím rozsahom – má takmer 40 riadkov – i svojím obsahom, keďže ide o citát recenzie samotného G. Orwella na predstavenie britského komika Maxa Millera, ku ktorému sa poznámka vzťahuje (Orwell, 1997, s. 208 – 209). Prekvapuje preto, že hoci podobných kultúrnych odkazov je v texte veľa, prekladateľka vysvetľuje práve tento a venuje mu neporovnateľne väčší priestor. 51 Blimp – „A pompous, reactionary, ultranationalistic person. [After Colonel Blimp, a cartoon character invented by David Low (1891 – 1963).]“; porov. na http://www.thefreedictionary.com/Blimp (2. 2. 2012). 49

48

Na rozdiel od neho K. Hilská používa exotizujúce lexémy Blimpové, vrstva Blimpů (Orwell, 1997, s. 162) bez toho, aby tieto termíny českému čitateľovi vysvetlila. Kým teda u Vilikovského je prekladateľské riešenie substitučným postupom v prospech naturalizácie, u K. Hilskej je to transferenčný exotizačný postup. Pri Vilikovského variante navyše možno opäť uvažovať o individuálnom posune ako prejave prekladateľovho idiolektu. V klasifikácii výrazových

zmien

ide

o výrazovú

substitúciu,

ktorá

nahrádza

nepreložiteľnú

lingvokulturému východiskovej kultúry (a jazyka) funkčným ekvivalentom z cieľového jazyka a kultúry. 3.9 Lingvokulturému objavujeme aj pri prekladovej transformácii pomenovania Swiftových postáv z Gulliverových ciest. Zatiaľ čo v českom preklade eseje sa vyskytujú v transortografizovanej podobe ako Hvajninimové, v slovenčine J. Vilikovský ponecháva takmer identický variant anglickej podoby, s nevyhnutnými flektívnymi úpravami ako Houyhnhnmovia. V Poznámkach k tomuto variantu pripomína, že „vžila sa výslovnosť hwinim“ (Vilikovský, 2003a, s. 206), ktorá sa zhoduje s pôvodnou anglickou výslovnosťou. Analogicky slovenský prekladateľ postupuje aj pri pomenovaní ďalšieho národa zo Swiftovho diela, Yahooov, ktorí majú v nominatívnom tvare identickú grafickú podobu v angličtine i slovenčine – Yahoo (Orwell, 2003, s. 133); v českom preklade sa pri nich opäť uplatňuje o. i. transortografizácia: Jahuové (Orwell, 1997, s. 387). 3.10 Napokon sa ešte pristavíme pri lingvistickom špecifiku angličtiny, zámene you, ktoré sa vzťahuje na druhú osobu singuláru i plurálu. Záleží nielen na charaktere východiskového textu, ale aj na prekladateľovi, ako ho v kontexte interpretuje, čo dokazuje aj odlišný preklad v českej i slovenskej prekladovej mutácii eseje. J. Vilikovský toto zámeno v eseji Prečo píšem nahradzuje plurálovými tvarmi, teda vykaním: „Kritik, ktorého si vážim, si ma vzal pre ňu na paškál. ‘Načo ste tam pchali všetky tie zbytočnosti?’ pýtal sa. ‘Mohla to byť dobrá kniha, a vy ste toho narobili žurnalizmus.’“ (Orwell, 2003, s. 197). K. Hilská si zvolila bezprostrednejší singulár, tykanie: „Jeden kritik, jehož si vážím, mně o tom učinil přednášku. ‘Proč jsi tam dával všechen ten materiál?’ ptal se. ‘Mohla to být dobrá kniha, a ty si z toho udělal žurnalismus.’“ (Orwell, 1997, s. 10). Odlišný spôsob, akým východiskový text interpretovali obaja prekladatelia, vedie buď k výslednej hovorovosti (K. Hilská) alebo nocionálnosti, až formálnosti (J. Vilikovský) tejto časti cieľového textu. Možno tu teda uvažovať o individuálnom posune, ktorý „vychádza z interpretácie originálu a je prejavom prekladateľskej poetiky či zámeru“ (Gromová, 2009, s. 59).

49

4 Humor a irónia ako interkultúrny fenomén v Orwellovej eseji K interkultúrnym fenoménom radíme i otázku prekladu humorných a ironických prvkov. Aj esejistika G. Orwella si zachováva povestný britský humor, charakteristický (seba)iróniou a sarkazmom, napr.: „Jedno však oddávna dokazovalo, že anglická vládnuca trieda je morálne pomerne zdravá – v čase vojny sú jej príslušníci celkom ochotní dať sa zabiť.“ (Orwell, 2003, s. 24). Ironický postoj nachádzame v Orwellových vyjadreniach často a výsledný komický efekt vzniká len mimovoľne, napr. pri Orwellovom názore na časopisy ľavicových intelektuálov: „Nájdete v nich máločo iné ako nezodpovedné frflanie ľudí, ktorí nikdy nemali nič spoločné s výkonom moci a s čímsi podobným ani nerátajú.“ (op. cit., s. 27). Niekedy sú však tieto humorné prvky menej zrozumiteľné a nejde pritom o chybu prekladu, ako skôr o interkultúrne rozdiely v charaktere humoru. V eseji Umenie Donalda McGilla o žartovno-lascívnych pohľadniciach G. Orwell reprodukuje výjav na pohľadnici takto: „Na jednej pohľadnici napríklad vidíme novomanžela, ako vstáva po svadobnej noci. ‘Prvé ráno v našom hniezdočku, srdiečko,’ hovorí. ‘Pôjdem zobrať od dverí noviny a mlieko a urobím ti raňajky.’ Výsek v rohu ukazuje pohľad na domové dvere: na schodoch čaká štvoro novín a štyri fľaše mlieka. Ak chcete môžete to nazvať oplzlým, ale nemravné to nie je.“ (Orwell, 2003, s. 111). Konotácie tohto komického prvku nemusí slovenský príjemca na prvý pokus odhaliť,52 čo prinajmenšom hovorí o dobovo, geograficky a kultúrne podmienených rozdieloch v tvorbe a vnímaní komiky a humoru. 5 Záver Orwellova esejistická tvorba a jej prekladová transformácia do slovenčiny a češtiny je rozsahom i obsahom bohatá. Preto sa nemožno pristaviť pri všetkých kultúrno-historických odkazoch, intertextových alúziách a iných lingvokulturémach, ktoré sa ukazujú pri komparácii Orwellových esejí v origináli a v ich slovenskom a českom preklade. Naša analýza však dokazuje, že najmä pre literárno-kultúrne a historické odkazy prítomné v texte je vhodnejšie čítať Orwellove eseje súčasne s poznámkami prekladateľa tak, ako to umožnil J. Vilikovský. Poznámkový aparát totiž čitateľovi cieľovej kultúry objavuje a pomáha interpretovať mnohé z lingvokulturém, aby mu tak sprostredkoval plnohodnotný čitateľský zážitok. Poznámky J. Vilikovského odhaľujú esejistov komunikačný zámer a tie významové vrstvy Orwellovej eseje, ktoré z nej robia pútavý a čitateľsky atraktívny text.

52

Potvrdil to náš neveľký prieskum medzi slovenskými komunikantmi.

50

III. ODRAZ LINGVOKULTÚRNEJ ŠPECIFICKOSTI ESEJE G. ORWELLA POLITICS AND ENGLISH LANGUAGE V PREKLADE Ako sme už v predchádzajúcej štúdii naznačili, novátorstvo Orwellovej politickej esejistiky spočíva v spracovaní témy politiky „v širších sociologických a filozofických súvislostiach a na vysokej literárnej úrovni“ (Vilikovský, 2003c, s. 217). V eseji Politics and English language esejista vedie spojnicu medzi politikou a jazykom, ktorý sa vníma ako mocný „nástroj ideologickej manipulácie“ (op. cit., s. 218). G. Orwell pripisoval jazyku v politike významnú úlohu, čo sa odráža aj v jeho prozaickej tvorbe: v románe 1984 sa uvádzajú princípy fiktívnej totalitnej reči, tzv. Newspeaku – opaku angličtiny, ktorú Orwell nazýva Oldspeak. Esej Politics and English Language je tak akousi syntézou fundamentálnych aspektov Orwellovej esejistiky: lingvistického i politického. Orwellova esej Politics and English Language je teda metajazyková, jej tematikou je vývin jazyka vo vzťahu k politickému, ekonomickému a spoločenskému dianiu. G. Orwell v nej „až so swiftovským emocionálnym náporom analyzuje a ‘pitve mŕtvolu ľudskej prirodzenosti’ – nesprávny jazyk, v ktorom hľadá ‘zvláštne vzťahy medzi politikou a falšovaním jazyka’“ (Valček, 1999, s. 171). George Orwell nesúhlasí s názorom, že úpadok jazyka je odrazom úpadku spoločnosti a že je to jav nevyhnutný a prirodzený. Naopak, je presvedčený, že tento proces je zvratný, žiada si však individuálnu námahu jednotlivca. To logicky prináša so sebou vyššiu frekvenciu lingvokulturém – lexém, ktoré veľmi úzko súvisia s dobou, v ktorej esej vznikla, so súdobým stavom jazyka i s východiskovým, anglickým kultúrnym prostredím. V súvislosti s lingvokulturémami v Orwellovej eseji možno citovať J. Horeckého, ktorý preklad chápal ako formu diskurzívnej činnosti, pričom zdôrazňoval „význam súboru pomenovacích modelov, ktoré sa aktivizujú pri prekladaní, a to najmä pri tzv. nepreložiteľných slovách, resp. takých, ktoré v cieľovom jazyku v preklade úplne chýbajú“ (Horecký; cit. podľa Forróová – Horák, 2003, s. 89). Spomínané jazykové konštrukcie predstavujú lingvokultúrne špecifikum, ktorému sa pri preklade musí venovať osobitná pozornosť. V takýchto prípadoch podľa J. Horeckého nastupuje u prekladateľa rozhodovanie medzi „vlastným jazykovým ‘povedomím’, tvoreným individuálnou diskurzívnou činnosťou prekladateľa i tzv. etnoštruktúrnym kritériom (‘u nás sa to hovorí tak’), a na druhej strane autoritou lexikografickej, resp. širšie aj kodifikačnej praxe“ (ibid.). V tejto časti práce sa pokúsime zistiť, do akej miery zasahujú jednotlivé činitele do prekladu eseje Georgea Orwella 51

Politics and English Language, a to najmä pri lingvokulturémach, ktorých frekvencia je v spomínanej eseji vysoká. Analýzu prekladu lingvokulturém v tejto eseji sme najprv postavili na konfrontácii dvoch slovenských prekladových verzií s anglickým originálom53 i voči sebe navzájom. Starší slovenský preklad eseje pochádza z pera Petra Valčeka a pod názvom Politika a reč bol uverejnený vo Valčekovej monografii Osudy eseje (1999). Autorom novšieho prekladu s názvom Politika a jazyk je Ján Vilikovský a preklad vyšiel v knihe esejí G. Orwella Ako som strieľal slona a iné eseje (2003). Neskôr sa ukázalo, že k porovnávaným slovenským prekladom by bolo užitočné pridať aj český preklad Kateřiny Hilskej, ktorý bol publikovaný pod názvom Politika a anglický jazyk v knihe Orwellových esejí Uvnitř velryby a jiné eseje (1997). Treba ešte poznamenať, že pri analyzovaní poslednej tretiny spomínanej eseje sme mali k dispozícii len dva preklady, Hilskej český a Vilikovského slovenský, keďže P. Valček pre potreby svojej monografie preložil iba približne prvé dve tretiny eseje. Torzovitosť svojho prekladu vysvetľuje P. Valček zámerom exemplifikovať vlastné zistenia a tvrdenia z teoretickej časti jeho knihy: „Niektoré ukážky sú citlivo krátené, aby v nich jemnejšie vynikol semiotický jav, ktorý nimi v jednotlivých prípadoch demonštrujeme.“ (Valček, 1999, s. 189). V tejto súvislosti, ale aj v súvislosti s ďalšími vynechanými časťami najmä v Hilskej preklade, možno uvažovať o uplatnení pragmatického prekladateľského postupu, keď prekladatelia „filtrujú“ množstvo informácií podávaných esejistom (Gromová, 2009, s. 54). Motívom pre takýto postup môže byť jednak ich autorský zámer (ako je to u P. Valčeka) alebo lingvokultúrne rozdiely medzi východiskovým a cieľovým jazykom (ako udáva K. Hilská).

1

Názov

Už pri porovnaní názvov troch prekladov sa ukazuje základný rozdiel medzi slovenskými prekladmi na jednej strane a českým prekladom na strane druhej. Nejde pritom len o zdanlivo drobný, „kozmetický“ rozdiel, ale o prvok, ktorý predznamenáva stratégiu prekladateľov a ich tendenciu k exotizácii či naturalizácii prekladu. Ako vidno, obaja slovenskí prekladatelia z názvu eseje vypustili adjektívum anglický, aby dodali prekladu širšiu platnosť. Zistenia a pozorovania o angličtine, ktoré uvádza G. Orwell, sa totiž dajú analogicky uplatniť aj na iné jazyky; rovnaké „patologické“ vyjadrovanie zaznamenávame aj v domácej 53

Anglické citáty z eseje pochádzajú zo zdroja: http://www.georgeorwell.org/Politics_and_the_English_Language/0.html (21. 3. 2012).

52

komunikačnej praxi. Naproti tomu česká prekladateľka východiskové adjektívum anglický zachovala, keďže, ako postupne ukážeme, ponecháva esejistove tvrdenia v platnosti primárne pre anglický jazyk a tomu prispôsobuje svoje prekladateľské riešenia. J. Vilikovský svoju prekladateľskú stratégiu čiastočne objasňuje vo svojich záverečných Poznámkach, keď poznamenáva, že „s výnimkou niekoľkých podrobností majú autorove závery všeobecnú platnosť.“ (Vilikovský, 2003a, s. 205). Hoci na inom mieste zároveň priznáva: „pri rozličných úvahách o jazyku a kritikách politického žargónu [čo je téma analyzovanej eseje – pozn. M.G.] bolo silným pokušením uvádzané príklady zaktualizovať a priblížiť, ako je to v prekladateľskej praxi bežné... Pokiaľ sa teda bude zdať, že si [Orwell] berie na mušku frázy a príklady, ktoré sú nám trocha odťažité, nie je to náhoda – považovali sme za správne, aby výsledný text nezastieral vzdialenosť od nás v priestore a čase.“ (Vilikovský, 2003b, s. 211). Takýmto vysvetlením akoby J. Vilikovský naznačoval, že pri preklade zachoval výrazové prostriedky originálu a vyhol sa ich aktualizácii. Nie je to však celkom tak; ako ukážeme, v mnohých prípadoch nielen on, ale aj ďalší dvaja spomínaní prekladatelia adekvátne a úspešne nahradili Orwellove výrazy slovenskými a českými lexémami. 2 Exotizácia verzus naturalizácia v slovenskom a českom preklade To, že K. Hilská neaplikuje Orwellove tvrdenia automaticky aj na český jazyk, dokazuje jej preklad hneď prvej vety analyzovanej eseje: „Většina lidí, kteří si s tím vůbec dělají starosti, by přiznala, že anglický jazyk je na tom špatně, ale všeobecně se soudí, že vědomím úsilím s tím nic nezmůžeme.“ (Orwell, 1997, s. 361). Na rozdiel od českého prekladu je v oboch slovenských verziách adjektívum anglický na tomto i na viacerých ďalších miestach eseje vynechané, resp. nahradené. P. Valček teda píše: „že reč sa vlastne dostala na scestie“ (Orwell, 1999, s. 164) a J. Vilikovský uvádza, že „náš jazyk na tom nie je ktovieako dobre“ (Orwell, 2003, s. 117). Aj v ďalšom odseku K. Hilská prekladá transferenčným postupom v prospech exotizácie, že „něco dosti podobného se děje s anglickým jazykem.“ (Orwell, 1997, s. 361). J. Vilikovský a P. Valček však túto premisu zovšeobecňujú aj na slovenčinu – „Čosi podobné sa prihodilo jazyku“ (Orwell, 1999, s. 164); „A čosi veľmi podobné sa deje s naším jazykom“ (Orwell, 2003, s. 117). Podobné diferencie nachádzame takmer všade tam, kde sa v českom preklade explicitne spomína anglický jazyk; v slovenských verziách je namiesto nich zväčša

53

neutrálne spojenie zlý, nesprávny, náš jazyk, alebo len jazyk, resp. reč. Slovenskí prekladatelia takýmto spôsobom uplatnili substitučný postup a naturalizáciu. V exotizujúcej prekladateľskej stratégii pokračuje K. Hilská aj ďalej. Hneď na úvod eseje uvádza G. Orwell päť textov, ktoré sú podľa neho dosť reprezentatívnymi ukážkami moderného textu s niektorými charakteristickými negatívami. K. Hilská považuje za nevyhnutné uviesť tieto anglické texty v origináli a priložiť k nim český preklad – vo svojej poznámke pod čiarou poznamenáva, že „ukázky stylu je zde potřeba citovat anglicky, uvádíme překlad do češtiny“ (Orwell, 1997, s. 362). Pridanie tejto „informácie“ možno hodnotiť ako pragmatický prekladateľský postup, ktorým chce prekladateľka sprístupniť diferencovanému čitateľovi54 autentický text, ktorý Orwell kritizuje, nielen jeho preklad. Diferencovaný čitateľ dokáže porozumieť originálom textov a môže ich porovnávať s českou prekladovou verziou. Aj to dokazuje, že pre českú prekladateľku je rozhodujúci vzťah prekladu k východiskovému textu, teda exotizačná tendencia. Naproti tomu obaja slovenskí prekladatelia ponúkajú v duchu slovenskej prekladateľskej tradície len slovenské varianty textov, P. Valček dokonca v niektorých prípadoch v limitovanom počte (Orwell, 1999, s. 165; Orwell, 2003, s. 118 – 119). Rovnaký postup uvedenia anglického aj českého textu zvolila K. Hilská aj na inom mieste tejto eseje. G. Orwell vtedy cituje verše zo Starého zákona, z knihy Kazateľ, a následne ich transformuje do modernej angličtiny. K. Hilská uvádza obidva texty v angličtine a priradí k nim zakaždým ich český preklad. Pri českom biblickom texte pritom používa jednu z oficiálnych prekladových verzií55 (Orwell, 1997, s. 367). Na rozdiel od K. Hilskej obaja slovenskí prekladatelia zhodne a v súlade so svojou naturalizačnou koncepciou ponúkli len slovenské preklady biblického a moderného textu, pričom si zvolili odlišné verzie.56 3 Terminologickosť prekladov Pri konfrontácii slovenských prekladov sa ukázalo, že preklad Jána Vilikovského sa vyznačuje istou uvoľnenosťou jazykovej štruktúry, vyššou hovorovosťou lexiky. Naproti tomu Valčekovu verziu charakterizuje výraznejšia frekvencia termínov a kondenzovanosť výpovede. Valčekov preklad vychádza v odbornej publikácii, ktorá sa zaoberá esejou 54

O termíne diferencovaný čitateľ porovnaj v tejto práci kap. I Úvod; 2 Lingvokulturologický obrat v translatológii: Teoretické východiská. 55 V poznámke prekladateľka uvádza, že je to verzia Českej biblickej spoločnosti (porov. ibid.). 56 K detailnejšej analýze porov. v tejto kapitole časť 6 Moderný jazyk očami G. Orwella.

54

z teoretického hľadiska a fragment Orwellovho textu jej len jednou z viacerých ilustrácií pre uvádzané teorémy. P. Valček pri preklade eseje uplatňuje bohatý terminologický aparát; vzhľadom na žáner svojej publikácie (štúdie, vedecko-náučný štýl) predpokladá odlišného príjemcu svojho prekladu ako J. Vilikovský. Vilikovského preklad vychádza v súbore Orwellových esejí vo vydavateľstve Ikar v edícii Odeon, ktorá je určená širšej čitateľskej verejnosti. Aj tieto vonkajšie okolnosti publikačného priestoru sú dôvodom odlišnej miery terminologickosti i rozdielnej zložitosti syntaktickej štruktúry oboch prekladov. Pokiaľ teda ide o termíny, P. Valček sa viac pridržiava originálu. J. Vilikovský si naopak zvyčajne volí slovenské synonymum prekladaného termínu, čo možno považovať za vplyv poetiky slovenskej prekladateľskej školy. Kým napr. Orwellovo spojenie towards political regeneration z úvodu eseje prekladá P. Valček spojením k politickej regenerácii (Orwell, 1999, s. 164), J. Vilikovský použije atributívnu syntagmu k politickej obrode (Orwell, 2003, s. 118). Podobne aj Orwellovo viacslovné pomenovanie professional writers P. Valček prekladá ako profesionálnych spisovateľov (Orwell, 1999, s. 164) a J. Vilikovský ako spisovateľov z povolania (Orwell, 2003, s. 118). Internacionalizácia výrazu neznamená automaticky aj adekvátnejší preklad, skôr naopak: Vilikovského prekladový variant sa javí nielen ako zrozumiteľnejší, ale aj primeranejší vo vzťahu k originálu i k cieľovej slovenčine. Ako ďalšie príklady výraznej terminologickosti a prevahy internacionalizmov vo Valčekovom

preklade

uvádzame

prekladové

varianty

Orwellovej

charakteristiky

mŕtvych/ošúchaných metafor. Ide o fenomén tzv. lexikalizovanej metafory, teda konštrukcie, ktorá sa frekventovaným výskytom v komunikácii stáva nocionálnou. Orwell: „A newly-invented metaphor assists thought by evoking a visual image, while on the other hand a metaphor which is technically ‘dead’ (e.g. IRON RESOLUTION) has in effect reverted to being an ordinary word and can generally be used without loss of vividness.“ Valček: „Svieža metafora pomáha myšlienke evokáciou vizuálneho obrazu, pritom naopak metafora, ktorá je technicky mŕtva (napríklad železná istota), sa v skutočnosti mení na ordinárne slovo a možno ju použiť vlastne len za cenu straty výrazu.“ (Orwell, 1999, s. 166). J. Vilikovský: „Novo vytvorená metafora pomáha myšlienke tým, že vyvoláva v duchu názorný obraz, kým na druhej strane metafora, ktorá je technicky ‘mŕtva’ (napr. železná vôľa) sa fakticky už znova stala bežným slovným spojením a v podstate ju možno používať bez toho, že by tým text stratil na výraznosti.“ (Orwell, 2003, s. 120).

55

Oproti Valčekovej kondenzovanej, terminologicky nasýtenej jednoduchej vete – „pomáha myšlienke evokáciou vizuálneho obrazu“ – nachádzame u J. Vilikovského hypotaxu s vedľajšou vetou príslovkovou – spôsobovou – pomáha myšlienke tým, že vyvoláva v duchu názorný obraz. Tam, kde Valček prekladá interlingválne motivovanou lexikou (evokáciou, vizuálneho, ordinárne), použije J. Vilikovský slovenské pendanty (vyvoláva, názorný, bežným). Ani výraznejšia terminologickosť však vo Valčekovom preklade nemôže prekryť nežiaduce sémantické posuny, ba až dezinterpretáciu originálu. Kým G. Orwell a J. Vilikovský hovoria o tom, že technicky mŕtva metafora môže byť použitá opäť ako bežné slovo bez straty „výraznosti“ („vividness“), Valček podáva kontradiktórny preklad – že takúto metaforu možno použiť „len za cenu straty výrazu“, čo považujeme za negatívny posun v dôsledku nepochopenia jazykového materiálu, resp. autorovej interpretácie skutočnosti. Negatívny posun vo Valčekovom preklade možno badať v citovanom úryvku aj pri príklade na „technicky mŕtvu metaforu“. Zatiaľ čo J. Vilikovský sa rozhodol pre naturalizujúci preklad so slovenskou frazémou železná vôľa, ktorá je zároveň sémanticky príbuzná anglickému originálu iron resolution, P. Valček zvolil voľnejší preklad spojením železná istota s výraznejším odklonom od významu pôvodnej jazykovej konštrukcie.57 Otázka väčšej vernosti originálu vystupuje do popredia aj pri preklade pôvodného anglického sentimental archaism z prvého odseku eseje, ktoré J. Vilikovský zachováva v texte ako sentimentálny archaizmus (Orwell, 2003, s. 117) a P. Valček ho nahrádza sentimentálnym anachronizmom (Orwell, 1999, s. 164). Lexéma anachronizmus je síce sémanticky príbuzná substantívu archaizmus,58 nazdávame sa však, že takáto zmena vo vzťahu k originálu nie je opodstatnená, keďže aj pôvodné archaizmus je pevnou súčasťou slovenskej lexiky a netreba ho nevyhnutne nahrádzať. Navyše, lexéma anachronizmus má konotatívny príznak negatívneho, prežitého, prekonaného, zatiaľ čo archaizmus sa pohybuje skôr v neutrálnom poli hodnotenia. Aj napriek výraznejšej terminologickosti výrazu teda vidno, že Valčekov preklad nie je až taký presný a dôsledný vo vzťahu k originálu ako verzia J. Vilikovského. P. Valček vynecháva nezanedbateľné významové nuansy textu, čo sa prejavuje hneď pri preklade prvej vety Orwellovej eseje:

57

resolution (angl.) – odhodlanie, rozhodnutie, rozlíšenie, rozlišovacia schopnosť, rozklad, rozpustenie, rozloženie. 58 archaizmus – starý, zastaraný útvar, prvok, jav; zastaraný výraz, zvrat, jazykový prostriedok (Šaling et al., 1997, s. 112); anachronizmus – zastaraná vec, zastaraný jav, názor; prežitok (op. cit., s. 76).

56

Orwell: „Most people who bother with the matter at all would admit that the English language is in a bad way, but it is generally assumed that we cannot by conscious action do anything about it.“ Valček: „Viacerým by vari zaťažko padlo pripustiť, že reč sa vlastne dostala na scestie. Navyše, ako sa všeobecne predpokladá, i tak proti tomu nemožno nič rozumné podniknúť.“ (Orwell, 1999, s. 164). P. Valček rozdeľuje jedno komplexné súvetie na dve menšie hypotaxy, čím cieľovému čitateľovi uľahčuje percepciu textu. Podľa nášho názoru však nie celkom správne prekladá prvú časť citovaného súvetia – úplne vynecháva vzťažnú vedľajšiu vetu (who bother with the matter at all) a namiesto pôvodného významu hlavnej syntagmy („väčšina ľudí...by pripustila“) prekladá kontradiktórne („viacerým by vari zaťažko padlo pripustiť“). J. Vilikovský prichádza s adekvátnejším prekladom: J. Vilikovský: „Väčšina ľudí, ktorí sa o túto otázku vôbec zaujímajú, by ochotne priznala, že náš jazyk nie je na tom ktovieako dobre, lenže vo všeobecnosti sa predpokladá, že proti tomu nijakou uvedomenou činnosťou nič nezmôžeme.“ (Orwell, 2003, s. 117). Vyššia importovanosť a terminologickosť lexikálnych prostriedkov u P. Valčeka v porovnaní s J. Vilikovským na inom mieste prekladu dokonca prevyšuje terminologickosť originálu: Orwell: „The point is that the process is reversible. Modern English, especially written English, is full of bad habits which spread by imitation and which can be avoided if one is willing to take the necessary trouble.“ Valček: „Proces je reverzibilný. Moderný jazyk osobitne v skripturálnej forme, je plný zlozvykov, ktoré sa rozšírili v dôsledku imitácie, no s vynaložením potrebného úsilia sa im možno vyhnúť.“ (Orwell, 1999, s. 164). J. Vilikovský: „Podstatné však je, že tento proces je zvratný. Moderná angličtina, najmä písaná, oplýva zlozvykmi, ktoré sa šíria napodobňovaním a dá sa im vyhnúť, ak je človek ochotný vynaložiť potrebnú námahu.“ (Orwell, 2003, s. 117). P. Valček teda uprednostňuje prevzaté slovo nielen tam, kde ho má Orwell (reversible z lat. revertere; imitation z lat. imitacio), ale aj na miestach, kde G. Orwell použil interlingválne nemotivovanú anglickú lexému (written). Čiastočne tak Valčekov preklad ide proti Orwellovej požiadavke, ktorú esejista vyslovil v závere analyzovanej eseje: „Nikdy nepouži cudzie slovo, kde stačí domáce.“ (Orwell, 2003, s. 130). Aj keď práve záverečnú časť eseje, kde G. Orwell nabáda k uprednostneniu domácich slov pred prevzatými, P. Valček pri 57

preklade vynecháva, s Orwellovou myšlienkou sa v texte stretol – a to pri preklade tzv. nabubrelej dikcie (Orwell, 1999, s. 167) i fiktívneho textu, ktorým G. Orwell ilustroval hypertrofiu klišé, termínov a cudzích slov v súdobej angličtine. Vynára sa potom otázka, čo viedlo P. Valčeka k nadužívaniu kalkov: či snaha o odbornú dikciu Orwellovho textu alebo úsilie o erudovanosť vlastného prekladu. Ukazuje sa, že Valčekov preklad sa priblížil takému spôsobu písania, aký G. Orwell v eseji odsudzuje a ktorému sa pri písaní usiloval vyhnúť. Takéto tendencie vo Valčekovom preklade možno hodnotiť ako výrazové zosilnenie, konkrétne výrazovú individualizáciu. Vystupňovali sa ňou vlastnosti predlohy nad jej skutočný stav a do popredia sa dostal výrazový idiolekt prekladateľa (Gromová, 2009, s. 67). Za istých okolností preto – vzhľadom na Orwellom postulované požiadavky – možno takýto postup hodnotiť ako negatívny posun v preklade. 4 Preklad piatich moderných textov Na ilustráciu svojich názorov o degenerácii jazyka a jeho spätosti s politickou agitáciou uvádza George Orwell päť ukážok publicistických textov, žánrovo diferencovaných, ale v istých ohľadoch podobných. Esejista pri nich upozorňuje na „ošúchanosť obrazného vyjadrovania“ a na „nedostatok presnosti. Pisateľ alebo má určitú myšlienku a nevie ju vyjadriť, alebo nedopatrením povie čosi inšie, alebo mu takmer nezáleží na tom, či jeho slová niečo znamenajú“ (Orwell, 2003, s. 119 – 120). Príkladom moderného štýlu písania je podľa G. Orwella aj takýto text: 4.1 „Nie som si fakticky istý, či pravda nie je vlastne taká, že Milton, ktorý kedysi nebol nepodobný akémusi Shellymu sedemnásteho storočia, sa nakoniec nestal, v dôsledku skúseností z roka na rok trpkejších, nie nápodobný (sic!) zakladateľovi tej jezuitskej sekty, ktorú ináč za nič na svete nevedel vystáť.“ (Orwell, 2003, s. 118). Ako vidno, uvedený text sa pohybuje na hranici vnímateľnosti a zrozumiteľnosti pre svoj fragmentárny charakter a štylizačnú kostrbatosť. Aj preto obaja slovenskí prekladatelia, podľa nás opodstatnene, aktualizovali názov eseje na slovenský lingvokultúrny kontext. Vďaka ich aktualizácii slovenský čitateľ ľahko identifikuje, ktoré komunikačné stereotypy esejista kritizuje. Česká prekladateľka K. Hilská sa uvedením originálov všetkých piatich textov stavia do náročnejšej pozície, keď diferencovaný čitateľ môže porovnávať jej preklad s pôvodným textom. Z translatologického hľadiska je však zaujímavý záver tohto prvého citovaného úryvku: „had not become ... more alien (sic) to the founder of that Jesuit sect which nothing 58

could induce him to tolerate.“ Uvedenú syntagmu prekladá Hilská zjednodušením záverečnej vzťažnej vety: „neodcizil zakladateli jezuitské sekty, již nemohl za žádnou cenu tolerovat.“ (Orwell, 1997, s. 362). Rovnako aj J. Vilikovský pretransformoval pomerne zložitú vetu do jednoduchej konštrukcie: „nestal...nie nápodobný (sic!) zakladateľovi tej istej jezuitskej sekty, ktorú ináč za nič na svete nevedel vystáť.“ (Orwell, 2003, s. 118). Naopak P. Valček použil vo vzťažnej vete syntakticky zložitejšiu väzbu: „nestal ...skôr cudzincom (sic!) než zakladateľom onej jezuitskej sekty, v ktorej ho nič nemalo k tolerancii.“ (Orwell, 1999, s. 165). Otázkou, samozrejme, zostáva, či v tomto špecifickom prípade, kde G. Orwell poukazuje

na

prílišnú

zložitosť

štylizácie

podobných

textov,

paradoxne

nie

je

komplikovanejší Valčekov preklad primeranejší ako preklad J. Vilikovského. Nazdávame sa však,

že

táto

syntaktická

neprehľadnosť

a lexikálna

neadekvátnosť

neboli

vo

Valčekovom preklade zámerné, preto ich aj napriek väčšej komplikovanosti hodnotíme ako lapsus vo vzťahu k východiskovému textu. Pri syntagme skôr cudzincom než zakladateľom došlo totiž vo Valčekovom preklade k negatívnemu posunu. Ten môžeme chápať ako dôkaz sťaženej percepcie podobných textov, na ktorú chcel G. Orwell citovaným textom poukázať. Z prekladateľského hľadiska však takéto riešenie posúva Valčekov preklad skôr do roviny pseudoerudovanosti. Pokiaľ ide o Vilikovského variant textu, ten je zaujímavý použitím adjektíva nápodobný a jeho znegovaním pomocou častice nie. J. Vilikovský si tento postup zvolil zrejme preto, aby sa neskôr v texte pri kritike zámeny adjektív mohol oprieť o paronymiu lexém nepodobný a nápodobný. G. Orwell sa totiž v eseji vracia k citovanému textu a kritizuje lapsus jeho autora, zámenu adjektív alien za akin: „in addition there is the slip ALIEN for akin“ (Orwell). Takže hoci v pôvodnom texte citovaný prof. Laski použil slovo alien – nepodobný namiesto akin – (ná)podobný, J. Vilikovský musel v súlade so svojou stratégiou prekladať úplne opačne, ako píše G. Orwell: „Na dôvažok je tu lapsus nápodobný namiesto nepodobný“ (Orwell, 2003, s. 126). K. Hilská sa najviac pridržiava Orwellovho textu a uvedenú syntagmu transformuje najpresnejšie: „navíc zde došlo k posunu ve slově alien (=cizí místo akin=příbuzný)“ (Orwell, 1997, s. 369), hoci grafické členenie zátvorkami by mohlo primeranejšie odlišovať lexikálny citát od jeho prekladového ekvivalentu, napr. *...alien (=cizí) místo akin (=příbuzný). Možnosť pridať informáciu v podobe anglických adjektív umožnilo K. Hilskej uvedenie

59

anglických

originálov

textov.

Hilskej

variant

tejto

konštrukcie

s prítomnosťou

východiskových i cieľových lexém zároveň predstavuje explikáciu v preklade. Kuriózny a povrchný preklad tejto časti textu ponúka P. Valček: „Nadôvažok, zámena cudzincom namiesto outsiderom vytvára ďalší nonsens“ (Orwell, 1999, s. 169; zvýraznil P. V.); takéto riešenie predstavuje negatívny posun od pôvodného zmyslu Orwellovho textu. 4.2. Pristavíme sa ešte pri spôsobe, akým sa prekladatelia vyrovnali s druhým z piatich textov, ktorými G. Orwell ilustruje negatívne tendencie v angličtine. Orwell: „(2)Above all, we cannot play ducks and drakes with a native battery of idioms which prescribes such egregious collocations of vocables as the Basic PUT UP WITH for TOLERATE or PUT AT A LOSS for BEWILDER.“ Valček: „Predovšetkým, nemôžeme sa predvádzať elementárnym arzenálom fráz, ktoré predpisujú také absurdné rozloženie slovíčok, ako je v Basic English put up with namiesto tolerovať alebo put at a loss namiesto zmiasť.“ (Orwell, 1999, s. 165). J. Vilikovský: „Predovšetkým sa však nemôžeme hrať na mačku a myš s domorodou batériou frazeologických obratov, ktorá nám diktuje také z komunikatívneho hľadiska málo efektné slovné spojenia ako put up with namiesto tolerate alebo put at a loss namiesto bewilder.“ (Orwell, 2003, s. 118). Hilská: „Především nemůžeme hazardovat s domácí batérií idiomů, která předepisuje takové neslýchané kolokace výrazů, jako je vystát místo tolerovat a uvést do rozpaků místo zmást.“ (Orwell, 1997, s. 362). P. Valček pri preklade spomínanej časti podľa nás nenáležite nahradil pôvodné anglické slovesá tolerate a bewilder slovenskými ekvivalentmi, čím síce čitateľovi pomohol porozumieť významu anglických slovies, zároveň však znegoval účinok komparácie tzv. frázového a nefrázového slovesa. Na rozdiel od P. Valčeka, J. Vilikovský ponecháva anglické slovesá ako lexikálne citáty, čím síce kladie vyššie nároky na filologickú pripravenosť čitateľa, súčasne však jasne sprostredkuje zámer autora výroku i samotného G. Orwella – konfrontovať dva typy slovies. Česká prekladateľka sa – vzhľadom na svoju exotizujúcu koncepciu celého prekladu tentoraz netradične – rozhodla obidva typy slovies nahradiť českými ekvivalentmi, čo možno pokladať za naturalizačný prvok. Umožnilo jej to aj uvedenie východiskového anglického textu. Pokiaľ ide o ekvivalentnosť zvolených spojení, v prípade syntagmy uvést do rozpaků zvolila prekladateľka podľa nášho názoru vhodné viacslovné pomenovanie, ako ekvivalent slovesa v origináli (put at a loss). Pri prvej lexéme vystát však takúto charakteristiku 60

nezachovala, čo predstavuje posun od pôvodného zámeru esejistu. Riešením by podľa nás mohli byť spojenia pripúšťať omyly, pripúšťať chyby59 ako ekvivalenty frázového slovesa put up with. 4.3 G. Orwell sa neskôr v eseji k tu citovanému úryvku vracia: „Professor Hogben (2) plays ducks and drakes with a battery which is able to write prescriptions, and, while disapproving of the everyday phrase PUT UP WITH, is unwilling to look EGREGIOUS up in the dictionary and see what it means.“ (Orwell). K. Hilská už pri tejto časti narába vo svojom preklade s obidvoma slovami, anglickým i jeho českým ekvivalentom: „Profesor Hogben (2) hazarduje s batérií, která je schopná psát předpisy, a zatímco nesouhlasí s každodenním spojením put up with (vystát), nechce se mu zřejmě vyhledat ve slovníku slovo egregious (neslýchaný), aby vědel, co znamená.“ (Orwell, 1997, s. 369). Naproti tomu J. Vilikovský tento komentár k druhého úryvku prekladá naturalizačne a generalizujúco: „Profesor Hogben (2) sa hrá na mačku a myš s batériou, ktorá je schopná diktovať, a hoci prísne odsudzuje každodenné rečové obraty, odmieta si v slovníku vyhľadať slovo efektný a preveriť si, čo vlastne znamená.“ (Orwell, 2003, s. 126). Valčekov preklad uvádza pôvodné anglické frázové sloveso so slovenským ekvivalentom v zátvorke, podobne ako český variant eseje: „Profesor Hogben (2) predstiera potýčku s celým arzenálom noriem, neprijal bežnú frázu put up with (uspokojiť, zmieriť sa s niečím, akceptovať – pozn. P.V.), no nie je ani ochotný vyhľadať v slovníku slovo absurdný a zistiť si, čo znamená.“ (Orwell, 1999, s. 169). V skúmaných prekladoch nachádzame rozličné významové varianty lexémy egregious z Orwellovho textu. Adjektívum egregious má ekvivalenty v slovenských lexémach vynikajúci, vyložený, smutne známy, pozoruhodný, zvláštny, neslýchaný, povestný, do neba volajúci, do očí bijúci. Hilskej preklad uvádza popri anglickej lexéme v zátvorke aj český ekvivalent neslýchaný, ktorý nachádzame aj v lexikografickom spracovaní slova egregious. P. Valček prekladá lexémou absurdný, ktorá sa však, podobne ako Vilikovského variant efektný, v slovníkovom hesle pri tejto lexéme neuvádza. V istých kontextoch by však bolo možné považovať za čiastočné synonymá všetky tri lexémy neslýchaný, absurdný (= do neba volajúci), efektný (= do očí bijúci). Naše porovnanie troch prekladov ukazuje, že Hilskej prekladateľská stratégia i jej naplnenie počas prekladového procesu varíruje. Zatiaľ čo na jednom mieste prevládajú 59

tolerovať – 1. znášať, pripúšťať, 2. určovať (toleranciu) (KSSJ, 2003, s. 775).

61

exotizačné tendencie, na inom mieste eseje sa dostáva do popredia naturalizácia (ekvivalenty vystát, tolerovat, uvést do rozpaků...), aby sa prekladateľka k exotizácii opäť vrátila. Exotizácia sa tak u K. Hilskej ukazuje ako dominantná tendencia. Aj pri Orwellovom komentári k prvému z piatich citovaných článkov K. Hilská používa Orwellove štatistické údaje, ktoré sa samozrejme vzťahujú na anglický originál textov, nie na jeho prekladový variant. Keď teda G. Orwell uvádza pomer počtu slov a záporov v prvej kritizovanej ukážke, K. Hilská ponecháva Orwellove údaje (53:5); zatiaľ čo J. Vilikovský i P. Valček uvádzajú údaje podľa svojich prekladov: Vilikovský (46:7), Valček (49:5). Takýto Hilskej postup je jednak dôsledkom uvedenia originálov textov, jednak vyplýva z jej exotizujúcej prekladateľskej stratégie. Na rozdiel od českej prekladateľky mali slovenskí prekladatelia pri tejto lingvokulturéme tendenciu zachovať východiskové podoby tzv. frázového a nefrázového slovesa, čo viedlo k exotizácii prekladu, teda k opačnej tendencii, aká v ich prekladoch prevládala na iných miestach. Podobne ako u K. Hilskej, aj vo Valčekovom a Vilikovského preklade sa sporadicky vyskytuje vychýlenie z dominantnej tendencie na osi exotizácia – naturalizácia. Uvedená analýza prvých dvoch citovaných textov naznačuje, že prekladatelia sa rozličným spôsobom vyrovnali nielen s pôvodným Orwellovým textom, ale aj s prevzatými ukážkami, čo malo vplyv aj na preklad ďalších úsekov Orwellovej eseje. Bližší pohľad kritiky prekladu na ostatné tri citované texty by iste ukázal ďalšie diferencie, ktoré sa týkajú prekladu lingvistických a kultúrnych špecifík. Táto parciálna analýza však už teraz napovedá, ako sa prekladateľova stratégia počas prekladu textu mení (Hilská) a že niektoré prekladateľské riešenia lingvistických špecifík nevyhnutne ovplyvňujú aj ďalšie časti prekladu (J. Vilikovský). 5 Kategórie moderného jazyka G. Orwell pri kritike anglického jazyka definuje niekoľko kategórií slov, ktoré sú typické pre modernú komunikáciu a ktoré možno pri preklade súčasne považovať za istý druh lingvokulturém. Všetci traja spomínaní prekladatelia preložili názvy kategórií odlišne, s tendenciou k naturalizácii alebo exotizácii výrazu. Tabuľka č. 1 ponúka prehľad názvov jednotlivých kategórií v origináli a v prekladoch. Pri konkrétne príkladoch lexém patriacich do týchto kategórií prekladatelia viac či menej úspešne nahradili Orwellovu anglickú lexiku slovenskými a českými lexémami. Miera 62

ich úspešnosti vplýva na celkovú zrozumiteľnosť ich prekladu, na jeho sugestívnosť i hodnovernosť. Tab. č. 1: Kategórie slov Orwell

Hilská

Valček

Vilikovský

Dying metaphors

Umírající metafory

Mŕtve metafory

Ošúchané metafory

Manipulácia–falošné

Operátory – slovné

vetvenie

protézy

Nabubrelá dikcia

Pompézne

Operators, verbal Použití false limbs

neplnovýznamových slov

Pretencious

Rádoby učená slova

diction

vyjadrovanie

Meaningless

Slova bez významu

Slová bez významu

Nič neznamenajúce slová

words 5.1 Preklad tzv. „Ošúchaných metafor“

Tzv. dying metaphors, v slovenskom preklade ošúchané metafory (J. Vilikovský), podľa G. Orwella nedokážu vyvolať živý obraz a používatelia sa pri nich nenamáhajú s originálnym vyjadrovaním. Mnohé z týchto spojení sa používajú kontradiktórne k ich pôvodnému významu a komunikanti nemusia poznať význam niektorých ich komponentov. Tabuľka č. 2 prináša prehľad slovných spojení, ktorými prekladatelia ilustrujú túto kategóriu. Tab. č. 2: „Ošúchané metafory“ Orwell: dying

Hilská: umírajíci

Valček: mŕtve

Vilikovský:

metaphors

metafory

metafory

ošúchané metafory

ring the changes on

stále něco omílat

vetriť zmeny

–

bít se za něco

dvíhať palicu

zasadzovať sa za

(využiť alternatívne metódy) take up the cudgels for (stáť si za svojím) toe the line (prispôsobiť

niečo pozvať na koberec

držet línii strany

sa pravidlám)

vyložiť karty na stôl

63

ride roughshod over

zdeptat

padnúť do kalfasu

zlomiť odpor

stát bok po boku

stáť plece pri pleci

stáť bok po boku

hrát někomu do ruky

hrať si navzájom do

hrať niekomu do

ruky

karát

mozoľ na brade

prihrievať si

(Správať sa bezohľadne) stand shoulder to shoulder with (stáť bok po boku) play into hands of (hrať niekomu do karát) an axe to grind

ohřívat si vlastní

(Mať osobné dôvody)

polívčičku

vlastnú polievočku

grist to the mill

vyplácet se

troška do mlyna

(Troška do mlyna)

prispieť svojou troškou do mlyna

fishing in the troubled

lovit v kalných vodách

loviť v mútnej vode

waters (loviť v mútnych

loviť v mútnych vodách

vodách) –

–

–

mať niečo za lubom

on the order of the day

na tvári miesta

na pořadu dne

(na programe dňa) Achilles heel

nastaviť vysokú latku

Achillova pata

Achillova päta

Achillova päta

labutí píseň

labutia pieseň

labutia pieseň

semeniště

horúca pôda

podať pomocnú

(Achillova päta) swan song (labutia pieseň) hotbed (semenisko)

ruku

Prehľad prekladových variantov v tejto prvej kategórii naznačuje, že v poradí i charaktere ekvivalentov sa prekladatelia odlišujú od originálu. Aj keď niektoré frazémy majú svoj úplný alebo približný pendant v slovenčine, prekladatelia si niekedy zvolili vlastné varianty. Tabuľka č. 2 ukazuje, že najviac ekvivalentných metafor (zvýraznených tučne) uvádza český preklad K. Hilskej (11); nasleduje J. Vilikovský (9) a P. Valček (7). 64

Samozrejme, nejde o úplne totožné ekvivalenty, keďže frazematická povaha týchto metaforických spojení predpokladá nevyhnutné odlišnosti medzi východiskovým jazykom (angličtina) a cieľovými jazykmi (čeština, slovenčina). To, že slovenskí prekladatelia použili menej frazematických ekvivalentov, môže byť dôsledkom ich snahy priblížiť text slovenskému jazykovému kontextu. Niektoré úplne odlišné „ekvivalenty“ zasa slúžia na exemplifikáciu ďalších Orwellových tvrdení. Zrejme z tohto dôvodu napr. J. Vilikovský uvádza v prehľade frekventovanú slovenskú frazému mať za lubom, ktorou ilustruje, že používateľ nepozná význam niektorých ošúchaných metafor: „čo je to napríklad ‘lub’?“ (Orwell, 2003, s. 120, porov. v tejto práci aj kapitolu 5.1.2).

5.1.1 Preklad syntagiem Toe the line vz. Tow the line G. Orwell vo svojich úvahách o jazyku v tejto kategórii pokračuje frazémou toe the line – s významom „prispôsobiť sa pravidlám“ a jej nenáležitou ortografickou/lexikálnou alternáciou tow the line s významom „ťahať za ten istý povraz“, ktorá sa považuje za častý lapsus linguae anglických komunikantov. Sémantika oboch syntagiem je úplne odlišná, no aj napriek tomu je zámena slovies toe a tow v tejto frazéme častá.60 G. Orwell píše: „For example, toe the line is sometimes written tow the line. Another example is the hammer and the anvil, now always used with the implication that the anvil gets the worst of it. In real life it is always the anvil that breaks the hammer, never the other way about: a writer who stopped to think what he was saying would be aware of this, and would avoid perverting the original phrase.“ (Orwell) K. Hilská celú citovanú časť neprekladá. Ak na inom mieste považuje za potrebné na ilustráciu citovať aj anglický text, tento úsek Orwellovho textu úplne vynecháva. Odôvodňuje to v poznámke pod čiarou: „citované ukázky nejsou uvedeny všechny, protože by v češtině postrádaly zamýšlený význam“ (Orwell, 1997, s. 364). Vynechanie informácie, ktorú prekladateľka považuje za nepotrebnú pre príjemcu cieľovej kultúry, možno hodnotiť ako pragmatický prekladateľský postup, aj keď s opačným zámerom, ako to bolo pri uvedení originálov anglických textov. Zároveň však môžeme uvažovať o výrazovej strate prekladu vo vzťahu k originálu a o nedodržaní zásady úplnosti, keďže, ako ukážeme, prekladom citovaného úseku sa Orwellom zamýšľaný význam nemusí nevyhnutne strácať.

60

Bližšie k tejto zámene a rozdielom v konštrukciám porov. http://grammartips.homestead.com/toetheline.html (21. 3. 2012).

65

Na rozdiel od K. Hilskej slovenskí prekladatelia citovaný úryvok preložili. Kým si však G. Orwell v origináli vyberá frazému toe the line z predtým uvedeného zoznamu tzv. dying metaphors, obidvaja prekladatelia si vybrali také príklady, ktoré medzi mŕtve, resp. ošúchané metafory nezaradili. P. Valček ilustruje Orwellove názory na príklade syntaktickej kontaminácie (krížení väzieb) – závisieť od vz. záležať na: „Napríklad závisieť od (záležať na) sa neraz píše ako závisieť na (záležať od). Ďalším príkladom je kladivo a nákova. Fráza sa neraz používa s implikáciou, akoby nákova predstavovala toho, kto je na tom horšie. V živote je to však práve nákova, čo odoláva, a kladivo je tým, čo sa deformuje a odskakuje, nikdy nie naopak: autor, ktorý neprestal uvažovať o tom, čo vysloví, bol by si toho vedomý a neprekrúcal by pôvodný význam výrazov.“ (Orwell, 1999, s. 166). J. Vilikovský naproti tomu nehľadá ekvivalenty v syntaktickej, ale v lexikálnej rovine jazyka, keď používa nesprávnu kolokáciu (dostal balans) namiesto náležitej (stratil balans). Citovaný Orwellov text prekladá takto: „Napríklad ak niekto stratí rovnováhu, čiže balans, často sa to vyjadrí spojením dostal balans. Iným príkladom je kladivo a nákova, pri ktorých dnes každý mlčky predpokladá, že nákova je na tom horšie. V skutočnom živote sa vždy kladivo rozbije na nákove, a nikdy nie naopak; ak by sa autor pristavil a zamyslel nad tým, čo píše, musel by si to uvedomiť a vyhol by sa prekrúcaniu pôvodného obratu.“ (Orwell, 2003, s. 121). Obidva varianty možno považovať za legitímnu výrazovú zmenu v preklade, konkrétne za výrazovú substitúciu pôvodného lingvistického špecifika, pochádzajúceho z odlišnej jazykovej roviny. Porovnaním ďalšej časti citovaného úseku sa však ako adekvátnejší ukazuje Vilikovského preklad, a to vzhľadom na obraz s kladivom a nákovou (porov. v citátoch zvýraznený text). Slovenské preklady zároveň dokazujú, že uvedením tejto časti zamýšľaný význam esejistu pri preklade skôr získava na transparentnosti, teda nechýba mu zamýšľaný význam, ako predpokladá K. Hilská. 5.1.2 Preklad lexémy rift Okrem citovaného textu K. Hilská vynecháva v tejto kategórii slov ešte jeden kratší úsek textu. Ním esejista ilustruje svoje tvrdenie, že význam niektorých komponentov frazém je často pre komunikantov neznámy (možno tu uvažovať o tzv. frazeologickej demotivácii). G. Orwell píše: „Many of these are used without knowledge of their meaning (what is a ‘rift’,

66

for instance?), and incompatible metaphors are frequently mixed, a sure sign that the writer is not interested in what he is saying.“ (Orwell) G. Orwell si nevybral príklad z predtým uvádzaných ošúchaných metafor, ale uviedol lexému z inej frazémy – najpravdepodobnejšie z frazémy a rift within the lute, ktorá označuje kaz znamenajúci začiatok disharmónie alebo neodvratného rozkolu. Tento anglický idióm pochádza z básne Lorda Alfreda Tennysona Idylls of the King.61 V slovenčine musela prísť na rad frazéma, v ktorej sa vyskytuje archaický gramatický tvar alebo archaická lexéma, ktorá by ekvivalentne nahradila netradičné anglické rift. J. Vilikovský použil lexému lub, ktorej presný význam väčšina komunikantov nepozná:62 „Mnohé z týchto spojení sa používajú, aj keď pisateľ nepozná ich význam (čo je to napríklad ‘lub’?), a často sa miešajú obrazy navzájom nezlučiteľné – spoľahlivý znak, že autor nemyslí na to, čo hovorí.“ (Orwell, 2003, s. 120). Valčekovo spojenie takúto „neznámu“ lexému neobsahuje; P. Valček hľadá ekvivalent vo figuratívnom vyjadrení: „Mnohé z nich sa používajú bez akejkoľvek znalosti o ich význame (napríklad, čo znamená spojenie čas vypršal?), a tak sa často nesúrodé metafory krížia a jasne signalizujú, že pisateľa vlastne ani nezaujíma, o čom píše.“ (Orwell, 1999, s. 166). V oboch slovenských verziách ide o výrazovú substitúciu, teda nahradenie nepreložiteľných výrazov. K. Hilská zvýraznenú časť z predchádzajúceho citátu neprekladá: „Mnohé z nich se dnes používají bez znalosti jejich původního významu a často se spojují neslučitelné metafory, což je jasná známka toho, že pisatele nezajímá to, co říká.“ (Orwell, 1997, s. 365). Nazdávame sa, že analogické archaizmy, historizmy či „petrifikované“ tvary by bolo možné nájsť aj v češtine, pričom ich uvedením by bol český preklad vo vzťahu k východiskovému textu ilustratívnejší. Preto aj tu možno podľa nás hovoriť o výrazovej strate – o „ochudobnení prekladu o dôležité výrazové prvky originálu“ (Gromová, 2009, s. 68), resp. o ich zániku, a teda negatívnom posune vo vzťahu k originálu. 5.2 Preklad tzv. „Operátorov čiže slovných protéz“ Do druhej kategórie tzv. „Operators or verbal false limbs“ (Orwell) zaraďuje esejista slová, ktoré „ušetria námahu s vyberaním výstižných slovies a podstatných mien a zároveň 61

rift within the lute – „neveľká trhlina, puklina, prasklina, ktorá však môže fatálne následky“; frazéma pochádza z Tennysonovej básne Idylls of the King (1859), z veršov: „It is the little rift within the lute, That by and by will make the music mute.“ Porov. na http://www.encyclopedia.com/doc/1O214-riftwithinthelute.html (24. 3. 2012). 62 lub – „kus odlúpenej kôry zo stromu určený napr. na pokrývanie niečoho; štiepaný tenký pás dreva na výrobu košov, pletených obalov a pod.“ (SSSJ, 2011, s. 1023).

67

vyvatujú každú vetu dodatočnými slabikami, ktoré jej prepožičajú zdanie vyváženosti a symetrie.“ (Orwell, 2003, s. 121). V slovenskom a českom preklade sa použili poväčšine ekvivalentné slovesá, aj keď Tabuľka č. 3 ukazuje, že P. Valček a K. Hilská selektívne preložili iba niektoré anglické operátory (K. Hilská a P. Valček uvádzajú 9 príkladov; G. Orwell a J. Vilikovský 13 príkladov). Tab. č. 3: „Operátory čiže slovné protézy“ Orwell: Operators

Hilská: Použití

Valček:

Vilikovský:

Manipulácia – falošné

Operátory čiže slovné

sloves

vetvenie

protézy

způsobit neúčinným

obviazať

anulovať platnosť

– Versal false limbs neplnovýznamových

render inoperative

nevyliečiteľného militate against

–

horieť za

zapojiť sa do boja proti niečomu

prove unacceptable ukázat se

–

ukázať sa neprijateľným

nadviazať kontakt

prísť do tesného kontaktu

nepřijatelným make contact with

navázat spojení

s niečím be subjected to

zavdávat příčinu

stať sa predmetom

byť vystavený niečomu

niečoho give rise to

mít za následek

dať vzniknúť niečomu

pôsobiť v úlohe niečoho

give grounds for

–

urobiť základy pre

prejavovať sa ako

mať účinok

poskytovať dôvody pre

hrát hlavní roli

–

efektívne hodnotiť ako

nechat pocítit

–

hrať vedúcu úlohu v

having the effect of – play a leading part (role) in make itself felt

niečom take effect

–

–

nadobúdať platnosť

exhibit a tendency

vykazovat tendenci

javiť tendenciu

prejavovať tendenciu k niečomu

to serve the purpose

sloužit účelu

slúžiť na

slúžiť takému či onakému cieľu

of 68

V súvislosti s operátormi G. Orwell v angličtine kritizuje aj uprednostňovanie trpného rodu pred činným (čo sa však súčasne paradoxne považuje za jeden z vplyvov anglickej syntaxe na syntax slovenskej vety). Okrem toho G. Orwell upozorňuje v angličtine na pričasté nahrádzanie gerundia mennými konštrukciami: „...and noun constructions are used instead of gerunds (BY EXAMINATION OF instead of BY EXAMINING).“ J. Vilikovský i P. Valček túto tendenciu priliehavo transformovali na slovenskú jazykovú situáciu ako uprednostnenie menného vyjadrenia pred slovesným, čo je v súčasnej slovenčine frekventovaný jav. J. Vilikovský tu uvádza, podľa nášho názoru, veľmi priliehavý príklad – analytické spojenie sa použije namiesto prirodzenejšieho syntetického tvaru: „vykonať kontrolu namiesto skontrolovať“ (Orwell, 2003, s. 121). P. Valček rovnakú tendenciu ilustruje nahradením určitého slovesného tvaru neurčitým činným príčastím „pokúšajúci sa namiesto ktorý skúsil“, (Orwell, 1999, s. 166), čo možno považovať za substitučný postup. K. Hilská v súlade so svojou koncepciou aplikácie eseje len na anglický jazyk uvádza totožné slovné druhy ako G. Orwell, hoci znovu bez príkladov: „užívá se... místo gerundia spojení s podstatným jménem.“ (Orwell, 1997, s. 365). Vynechanie informácie je legitímny pragmatický prekladateľský postup; záleží pritom na čitateľovi, či ho hodnotí neutrálne alebo ako negatívny posun, teda ako informačnú lakúnu. 5.2.1 Zvučné banality Tab. č. 4: Zvučné banality Orwell

Hilská

Valček

Vilikovský

Resounding

Zvučné frázy

Otrepane znejúce

Zvučné banality

–

čo je veľmi

cieľ hodný našich

žiaduce

snažení

commonplaces greatly to be desired

cannot be left out of the

nelze spustit zo

s čím nemožno

nemožno spustiť zo

account

zřetele

nerátať

zreteľa

a development to be

vývoj, který lze

ako čoskoro

vývoj, ktorý sa dá

uvidíme

očakávať v najbližšej

expected in the near future očekávat v nejbližší

budúcnosti

budoucnosti 69

deserving of serious

zaslouží důkladného

a to na základe

hodný toho, aby sme

consideration

zvážení

vážneho posúdenia

mu venovali zaslúženú pozornosť

brought to a satisfactory

dovedený

čo je uspokojivým

doviesť až

conclusion

k uspokojivému

záverom

k úspešnému koncu

závěru Ďalšou skupinou výrazových prostriedkov, ktorú G. Orwell v rámci kategórie slovných protéz kritizuje, sú tzv. zvučné banality (J. Vilikovský), teda floskuly, ktoré majú závery viet uchrániť „pred fádnym vyznením“ (Orwell, 2003, s. 121). Ako ukazuje tabuľka č. 4, ekvivalenty týchto spojení znejú v slovenčine i češtine úplne prirodzene, čo znamená, že podobné frázy sú typické aj pre tieto dva komunikačné kontexty. V súvislosti s Valčekovým prekladom možno rovnako skonštatovať istú mieru povrchnosti (porov. spojenia ako čoskoro uvidíme; čo je uspokojivým záverom). 5.2.2 Predložky Predpoklad slovenských prekladateľov, že analogické tendencie sú spoločné pre cieľový i východiskový jazyk, sa potvrdzuje v nasledujúcej Orwellom kritizovanej tendencii angličtiny: nahrádzať jednoduché spojky a predložky zloženými. Pri porovnaní originálu i prekladov zisťujeme, že popri totožnej tendencii sú v jej exemplifikovaní prekladateľmi isté diferencie: Tab. č. 5: Predložky Orwell

Hilská

Valček

Vilikovský

with respect to

s ohledem na

s ohľadom na

vzhľadom na

having regard to

–

berúc do úvahy

pokiaľ ide o

the fact that

–

skutočnosť, že

skutočnosť že;

by dint of

–

následkom čoho

prostredníctvom niečoho

in view of

vzhledem k

s ohľadom na

v súvislostí s tým, že

in the interests of

v zájmu toho a toho

v záujme čoho

–

70

on the hypothesis

za předpokladu že

za predpokladu že –

that Zatiaľ čo P. Valček na tomto mieste použil v súlade s originálom sedem ekvivalentných predložkových spojení, J. Vilikovský uviedol len päť z nich, K. Hilská dokonca len štyri. Treba pripustiť, že dve anglické predložkové spojenia – with respect to a in view of sú synonymné a v kontexte zameniteľné, čo dokumentujú aj Valčekovo duplicitné uvedenie ekvivalentu s ohľadom na. 5.3 Preklad tzv. „Pompézneho vyjadrovania“ Ďalšou kategóriou, tzv. „Pretencious Diction“, G. Orwell kritizuje nadužívanie klišé, termínov a cudzích slov v súdobej angličtine; ich úlohou je podľa neho len „prizdobiť“ jednoduché konštatovania. Tabuľka č. 6 uvádza ich prehľad v origináli a v prekladoch. Tab. č. 6 „Pretencious diction“ Orwell: Pretencious

Hilská

Valček

Vilikovský

diction/ (preklad)

Rádoby učená slova

Nabubrelá dikcia

Pompézne vyjadrovanie

phenomenon

fenomén

fenomén

fenomén

element

element

element

individuum

individualita

individuálny

objektivní

objektívny

objektívny

kategorický

kategorický

kategorický

efektivní

efektívny

efektívny

–

virtuálny

faktický

–

báza

univerzálny

(fenomén) element (prvok) Individual (as noun) (jednotlivec) objective (Nestranný) categorical (rozhodný) effective (účinný) virtual (pravý, skutočný) basis

71

(východisko, základňa) primary

primární

primárny

primárny

–

protežovať

pozitívny

konstituovat

konštituovať

konštruktívny

–

–

prejavovať

exploatovat

exploatovať

predstavovať

–

utilitárny

utilizovať

eliminovat

eliminovať

eliminovať

likvidovat

likvidovať

likvidovať

(prvotný) promote (podporovať) constitute (ustanoviť) exhibit (vystavovať, preukázať) exploit (využiť, vykorisťovať) utilize (zužitkovať) eliminate (odstrániť, vylúčiť) liquidate (vyrovnať, zrušiť) V súvislosti s už spomínanou vyššou mierou terminologickosti Valčekovho prekladu neprekvapuje, že Valčekov zoznam cudzích slov, jeho slovami „nabubrelej dikcie“, je takmer kompletný a prekladateľ v ňom uvádza výlučne importovanú lexiku. Naproti tomu J. Vilikovský použil aj lexémy, ktoré síce nepatria medzi prevzaté, ale vo funkcii „prizdobovateľov“ jednoduchých konštatovaní sa používajú (prejavovať, predstavovať). Okrem toho J. Vilikovský uviedol adjektívum individuálny ako ekvivalent slova individual, hoci G. Orwell ho slovnodruhovo charakterizoval explicitne ako substantívum a aj v takejto podobe má pendant v slovenčine (indivíduum). Nazdávame sa, že táto transpozícia ako jeden z gramatických prekladateľských postupov (Gromová, 2009, s. 53) nebola nevyhnutná. Naproti tomu český preklad Orwellovo slovnodruhové vymedzenie zachováva (individuum) (Orwell, 1997, s. 365). 5.3.1 Adjektíva Konkrétne prepojenie medzi jazykom a politikou, naznačené v názve eseje, sa zvýrazňuje pri adjektívach, ktoré majú „dodať dôstojnosť špinavým procesom medzinárodnej 72

politiky“ (Orwell, 2003, s. 122). Pri týchto lingvokulturémach vystupuje do popredia nielen lingvistický aspekt, ale výraznejšie sa ukazuje prepojenosť na kultúrny a spoločenský kontext. V štyridsiatych rokoch 20. storočia, keď Orwellova esej vznikala, bol v porovnaní so súčasnosťou v odlišnom stave nielen jazyk, ale aj politická situácia v Británii. Pri preklade adjektív však J. Vilikovskému nič nebránilo k tomu, aby uplatnil postup, ktorý obhajoval vo svojej Poznámke prekladateľa v závere knihy, teda že považoval „za správne, aby výsledný text nezastieral vzdialenosť od nás v priestore a čase.“ (Vilikovský, 2003b, s. 211). Ekvivalenty, ktoré zvolil J. Vilikovský aj K. Hilská, sú napriek časovému a geografickému odstupu prekladov od originálu adekvátnou transformáciou východiskových lexém, zrozumiteľnou pre príjemcov oboch cieľových kultúr. Pri porovnaní všetkých prekladov sa ukazuje, že P. Valček tu napriek výraznej terminologickosti svojho prekladu redukuje príklady adjektív: neprekladá lexémy inevitable a inexorable, čo možno hodnotiť opäť ako pragmatický prekladateľský postup (vynechanie informácie), ale aj porušenie zásady úplnosti, ako jednej zo zásad slovenskej prekladateľskej školy (Ferenčík, 1982, s. 58 – 60). Navyše Valčekov preklad adjektíva veritable ako verifikovaný nie je celkom náležitý, hoci ho možno akceptovať ako naturalizujúce „pompézne“ adjektívum. Tab. č. 7: Adjektíva Orwell

Hilská

Valček

Vilikovský

epoch-making

epochální

epochálny

epochálny

epic

–

dynamický

monumentálny

historic

historický

historický

historický

unforgettable

nezapomenutelný

nezabudnuteľný

nezabudnuteľný

triumphant

triumfální

triumfálny

triumfálny

age-old

věkovitý

starobylý

odveký

inevitable

nevyhnutelný

–

nevyhnutný

inexorable

nesmiřitelný

–

neúprosný

veritable

autentický

verifikovaný

faktický

5.3.2 Archaizmy a historizmy Rovnako sa vo všetkých troch kultúrnych prostrediach, východiskovom i cieľových, na obranu a velebenie vojny používa lexika s príznakom archaickosti a historickosti. J. 73

Vilikovský nahradil anglické lexémy s významom vojnový voz, trojzubec a okrúhly štít slovenskými lexémami šík a zbroj. Medzi Valčekovými lexémami sa zasa objavuje archaický výraz vozataj (s významom „kočiš“) a nespisovné praporec. Rovnako nespisovný je pravdepodobne aj Vilikovského ekvivalent prápor, keďže prekladateľ ho tu zrejme používa namiesto správnej lexémy zástava. Ako spisovnú lexému ho možno použiť len vo význame „voj. útvar zložený z niekoľkých rôt“63. J. Vilikovský však o nej mohol uvažovať aj ako o dobovej lingvokulturéme, keďže v čase napísania Orwellovej eseje (40. roky 20. storočia) mohol byť tento bohemizmus v slovenčine frekventovaný. Ako ukazuje Tabuľka č. 8, k lexéme buckler (okrúhly štít) neposkytol ani jeden preklad ekvivalentnú lexému; slovenčina ani čeština totiž typy štítov podľa tvaru nerozlišuje. Tab. č. 8: Archaizmy a historizmy Orwell

Hilská

Valček

Vilikovský

realm

říše

kráľovstvo

ríša

throne

trůn

trón

trón

chariot

–

vozataj

šík

Mailed fist

železná pěst

panovanie

strela

Trident

trojzubec

trojzubec

obrnená päsť

sword

meč

meč

meč

shield

štít

štít

štít

buckler

–

–

–

Banner

standarda

praporec

prápor

pochod

čižma

jackboot clarion

polnice

poľnica

poľnica

–

–

–

zbroj

5.3.3 Cudzie slová Podľa G. Orwella sa cudzie výrazy ako cul de sac, ancien régime, deus ex machina, mutatis mutandis, status quo, Gleichschaltung, Weltanschauung používajú len preto, aby dodali textu „náter kultúry a elegancie“ (Orwell, 2003, s. 122). Slovenskí prekladatelia

63

prápor (KSSJ, 2003, s. 547) – 1. útvar zložený z niekoľkých rot, 2. správne zástava.

74

ponúkajú čitateľovi všetky tieto spojenia,64 K. Hilská len niektoré (deus ex machina, mutatis mutandis, status quo, Gleichschaltung) (Orwell, 1997, s. 365). Najmä nemecké lexémy Gleichshaltung („usmernenie“) a Weltanschauung („svetonázor“) majú skôr dobovodokumentačnú hodnotu a ich frekvencia v slovenských textoch nie je vysoká.65 Uvedomoval si to zrejme aj P. Valček, keď zo všetkých spomenutých lexém jedine Gleichshaltung nahrádza jeho frekventovanejšou slovenskou modifikáciou gleichšaltovať. Možno by, podobne ako v ostatných kategóriách lexém, bolo pri preklade vhodné zvážiť možnosť nahradenia inými cudzími lexémami, ktorých frekvencia je v slovenčine vyššia (napr. sui generis, pars pro toto, príp. aj Orwellov newspeak66, atď.), hoci dôvody pre exotizujúci preklad sú v tomto prípade zrejme tie isté ako pri tzv. pompéznych adjektívach.

5.3.4 Skratky Z cudzích slov Orwell „berie na milosť“ len skratky; ostatné cudzie slová podľa neho angličtina nepotrebuje. J. Vilikovský tieto pôvodné skratky, ktoré angličtina prevzala z latinčiny,67 pri preklade ponecháva a pridáva do zátvoriek ich slovenské ekvivalenty: „s výnimkou užitočných skratiek i.e. (tzn.), e.g. (napr.) a etc. (atď.) angličtina fakticky nepotrebuje ani jediný zo stoviek cudzích výrazov.“ (Orwell, 2003, s. 122). Takýto kreolizačný postup pripomína metódu K. Hilskej uvádzať anglické originály ukážok spolu s ich prekladmi a zároveň dokazuje prekladateľovu snahu priblížiť Orwellove názory slovenskému čitateľovi. Citát tiež napovedá, že J. Vilikovský ponechal Orwellov názor v platnosti len pre angličtinu. P. Valček sa s uvedeným lingvokultúrnym špecifikom vyrovnáva inak: uvádza len jednu skratku, PS, ktorá funguje v oboch jazykových kontextoch. Aj takéto riešenie možno prijať, hoci by sa azda dali uviesť viaceré skratky, ktoré sú spoločné pre obidva jazyky (napr. NB, Ed. ...). Na rozdiel od slovenských prekladateľov K. Hilská neuvádza žiadne príklady skratiek, len konštatuje: „S výjimkou několika užitečných zkratek není vůbec zapotřebí užívat ty stovky cizích spojení.“ (Orwell, 1997, s. 365).

64

P. Valček namiesto pôvodného Gleichschaltung uvádza jeho slovenskú modifikovanú podobu gleichšaltovať. V SNK, verzii Prim-4.0-public-all, z ktorej pochádzajú všetky frekvenčné údaje uvedené v kapitole III., mali uvedené slová takéto zastúpenie: cul de sac (1 výskyt), ancien régime (66 výskytov), deus ex machina (152 výskytov), mutatis mutandis (16 výskytov), status quo (808 výskytov), Gleichschaltung (0 výskytov), Weltanschauung (17 výskytov). 66 V SNK: sui generis (132 výskytov), pars pro toto (153 výskytov), newspeak (33 výskytov). 67 i.e. – z lat. id est; e.g. – exempli gratia; etc. – et cetera 65

75

Valčekov a Hilskej preklad možno hodnotiť ako redukciu východiskového textu, teda vynechanie informácie, ktorú obaja prekladatelia považovali za nepotrebnú pre čitateľa cieľovej kultúry. Otázkou zostáva, či takáto redukcia bola opodstatnená a či opäť neznamenala negatívny posun a nedodržanie zásady úplnosti. 5.3.5 Cudzie slová ako synonymá Pri kategórii pompézneho vyjadrovania G. Orwell hovorí aj o zbytočnom prenikaní cudzích slov do vedeckého štýlu tam, kde už existujú ich domáce pendanty. Podľa G. Orwella majú autori týchto textov predstavu, že „cudzie slová sú vznešenejšie ako domáce“ (Orwell, 2003, s. 122). Tabuľka č. 9 uvádza prehľad cudzích synoným v Orwellovom origináli a slovenských prekladoch, keďže v českom preklade nastala redukcia a príklady tohto lexikálneho importu sú opäť vynechané (Orwell, 1997, s. 365 – 366). Tab. č. 9 Cudzie slová ako synonymá Doslovný

Orwell

Hilská

Valček

Vilikovský

preklad expedite

odoslať

–

expedovanie

intenzifikácia

ameliorate

zlepšiť

–

ameliorácia

prediktabilita

predict

predvídať

–

predikcia

precizovať

extraneous

cudzí

–

externý

destabilizovať

deracinated

vykorenený

–

–

liberalizácia

clandestine

tajný, utajený

–

–

–

sub-aqueous

podmorský

–

subterénny

–

Prekladatelia zvolili odlišné prevzaté slová ako v origináli, podľa nich zrejme typickejšie pre slovenské komunikáty, hoci ich počtom (5) nezachovali počet slov uvedený v origináli (7), čo znamená redukciu informácie aj v slovenských prekladoch. Zároveň J. Vilikovský vypustil z vety formuláciu, že autorov k používaniu cudzích slov vedie predstava, že „slová gréckeho a latinského pôvodu sú vznešenejšie ako saské“. Orwell: „Bad writers, and especially scientific, political and sociological writers, are nearly always haunted by the notion that Latin or Greek words are grander than Saxon ones.“ 76

J. Vilikovský: „Zlých autorov, najmä prírodovedeckých, politických a sociologických textov, takmer napospol prenasleduje predstava, že cudzie slová sú vznešenejšie ako domáce.“ (Orwell, 2003, s. 122). Pri vynechaní lexémy saské v uvedenom citáte ide o naturalizáciu v snahe aplikovať esej na slovenský kontext. Nazdávame sa však, že zmienka o latinskom a gréckom pôvode cudzích slov mohla zostať zachovaná aj pri preklade, keďže Vilikovským uvádzané slová majú latinský pôvod. P. Valček sa o v tomto ohľade viac pridŕža originálu: „Mizerní autori, obvykle to bývajú vedci, politici a politológovia, sú takmer posadnutí predstavou, že latinské a grécke slová sú významnejšie ako naše“ (Orwell, 1999, s. 167). Obaja slovenskí prekladatelia si však zároveň uvedomovali, že v slovenčine fungujú internacionalizmy najmä ako substantíva: expedovanie, ameliorácia, predikcia (Valček); intenzifikácia, prediktabilita, liberalizácia (Vilikovský). Otázne je, či lexéma z Valčekovho zoznamu subterénny je naozaj prítomná v slovenskom komunikačnom kontexte, ako to prekladateľ predpokladá.68 Paradoxne k sémantike vety vyznieva aj nasledujúci Valčekov preklad, že autori tieto „neužitočné slová ... favorizujú pred domácimi výrazmi“ (ibid.), v ktorom pred domácou lexémou uprednostnil práve lexému prevzatú.

5.3.6 Slovotvorba G. Orwell pri kategórii pompézneho vyjadrovania ďalej kritizuje slovotvorný postup typický pre súdobú angličtinu, keď sa „nové slová vytvárajú tak, že sa použije latinský či grécky koreň s príslušnou predponou a tam, kde treba, prilepí sa prípona -izovať.“ (Orwell, 2003, s. 122). Tabuľka č. 10 ukazuje, že všetci prekladatelia použili odlišný počet príkladov tejto tendencie ako Orwell. Najvernejšie sa k originálu stavia český preklad; slovenský prekladateľ J. Vilikovský uvádza príklady navyše. Ako jediný z trojice prekladateľov zachováva spomínaný slovotvorný postup v tej podobe, ako ho charakterizuje G. Orwell, teda ako tvorbu slovies pomocou sufixu -ize: „...but the normal way of coining a new word is to use a Latin or Greek root with the appropriate affix and, where necessary, the ‘-ize’ formation“ (Orwell). Tab. č. 10: Slovotvorba Orwell/preklad

68

Hilská

Valček

Vilikovský

Lexéma subterénny sa nenachádza v Slovníku cudzích slov (1997) ani v Slovenskom národnom korpuse.

77

De-regionalize

deregionalizovat

deregionalizácia

deregionalizovať

–

deteritorializácia

deetatizovať

extramaritální

–

delimitácia

nefragmentární

nefragmentárny

kooptovať

–

–

renegociácia

deregionalizovať impermissible neprípustný extramarital mimomanželský Non-fragmentary úplný –

P. Valček, na rozdiel od J. Vilikovského, charakteristiku slovotvorného postupu nezachováva a prekladá: „normálny spôsob tvorby slov však používa latinské a grécke korene s primeranou príponou, v prípade potreby aj s určitým prispôsobením“ (Orwell, 1999, s. 167). Podobne všeobecne prekladá aj K. Hilská: „...ale běžný způsob zavádění nových slov je, když vezmete latinský či řecký kořen s příslušnou příponou, a tam, kde je to nutné, ještě přidáte příponu“ (Orwell, 1997, s. 366). Nazdávame sa, že Vilikovského postup je primeranejší ako Valčekov i Hilskej, pretože slovenský sufix -izovať je ekvivalentný anglickému -ize a vzniká z neho rovnaký slovný druh ako v angličtine. Nie je preto, podľa nášho názoru, dôvod nahrádzať ho vágnym výrazom „určité prispôsobenie“ či „přípona“, čo predstavuje individuálny posun, simplifikáciu. 5.3.7 Marxistický žargón Keď G. Orwell uvádza „žargón typický pre marxistické texty“, takmer identické lexémy volí aj J. Vilikovský (porov. Tab. 11), aj keď niekedy modifikuje slovnodruhovú príslušnosť lexém (bielogvardejský), teda uskutočňuje transpozíciu ako gramatický prekladateľský postup. Transpozíciu nachádzame aj u P. Valčeka (hyenizmus), navyše prekladateľ uskutočnil ešte ďalší druh gramatického prekladateľského postupu, zmenu gramatickej kategórie (kati, kanibali, malomeštiaci). Valčekovo použitie lexémy kulak hodnotíme ako substitučný postup v prospech naturalizácie. Chýbajúci Valčekov preklad anglickej lexémy flunkey (prisluhovač, lokaj, poskok, pätolízač) možno zdôvodniť slovenskou synonymiou ekvivalentu tejto lexémy s ekvivalentom lexémy lackey (lokaj, sluha, pätolízač, 78

poskok). J. Vilikovský na inom mieste v zozname uviedol lexémy prisluhovač, lokaj, nohsled, ktoré síce možno považovať za synonymné, no lexéma nohsled je v slovenčine nespisovný bohemizmus. Tabuľka č. 11: Marxistický žargón Orwell

Hilská

Valček

Vilikovský

hyena

hyena

hyenizmus

hyena

hangman

kat

kati

prisluhovač

cannibal

kanibal

kanibali

buržuj

Petty bourgeois

maloburžoazní

malomeštiaci

malomeštiacky

These gentry

–

kulak

–

lackey

lokaj

lokaj

nohsled

flunkey

nohsled

–

lokaj

mad dog

šílený pes

besný pes

besní psi

white guard

bělogvardějci

bielogvardejec

bielogvardejský

5.4 Preklad tzv. „Nič neznamenajúcich slov“ Vo štvrtej kategórii sa G. Orwell venuje tzv. meaningless words, teda nič neznamenajúcim slovám (J. Vilikovský), resp. slovám bez významu (K. Hilská, P. Valček), ktoré sa podľa neho zneužívajú jednak ako alibistický výrazový prostriedok v umeleckej kritike, jednak ako nástroj politickej propagandy a manipulácie. Tab. č. 12: „Meaningless words“ Orwell

Hilská

Valček

Vilikovský

Meaningless

Slová bez významu

Slová bez významu

Nič neznamenajúce slová

romantic

romantický

romantický

romantický

plastic

plastický

plastický

plastický

Values

hodnoty

hodnoty

valér

human

lidský

humanistický

humánny

dead

mrtví

mŕtvy

neživotný

sentimental

sentimentální

sentimentálny

sentimentálny

words

79

natural

přirozený

prírodný

prirodzený

vitality

vitalita

vitálny

vitalita

Ako ukazuje tabuľka č. 12, v tomto prípade prekladatelia až na drobné výnimky preložili ekvivalentne všetky príklady tejto kategórie. Za povšimnutie azda stojí Vilikovského preklad lexémy values (hodnoty) ako valér, keďže táto lexéma nemá podľa nášho názoru v slovenských komunikátoch až takú vysokú frekvenciu.69 Jej použitie možno chápať ako Vilikovského snahu o expresivizáciu, oživenie slovného radu v tejto kategórii. V ďalšej časti textu esejista naráža na existenciu slov, pri ktorých došlo k zmene alebo vyprázdneniu významu, takže ich možno použiť aj v kontradiktórnych kontextoch. Ako príklad volí lexému fašizmus, ktorá podľa neho označuje len „čosi nežiaduce“. Zatiaľ čo J. Vilikovský dodržiava slovnodruhovú charakteristiku podobných lexém z originálu – demokracia, socializmus, sloboda, vlastenecký, realistický, spravodlivosť – P. Valček ich prekladá odlišne: demokracia, socializmus, sloboda, vlastenectvo, realizmus, právo. Transpozícia pri adjektívach vlastenecký a realistický na substantíva podľa nášho názoru nie je opodstatnená, keďže aj pre uvedené adjektíva môže platiť Orwellovo vyjadrenie, že majú „viacero rozdielnych významov, ktoré sú navzájom nezlučiteľné“ (Orwell, 2003, s. 123). Dôvod pre sémantické vyprázdňovanie týchto lexém spočíva podľa G. Orwella v tom, že sa neadekvátne používajú na pomenovanie rôznych denotátov mimojazykovej skutočnosti (napr. demokracia ako označenie krajín s rôznym, aj nedemokratickým typom vládnutia). Tým sa zastiera pôvodný význam slova i označovaná skutočnosť a takéto výpovede „sa vyslovujú so zámerom klamať“ (Orwell, 2003, s. 123). Tento proces, ktorý je istým spôsobom polysémantizáciou, je nástrojom politickej propagandy a nežiaduca entropia významu vedie k zámernej dezinterpretácii, až komunikačnému šumu. Diferencovanosť významu sa potom využíva v prospech klamlivých výrokov; ich príkladmi sú podľa G. Orwella výpovede: „Maršal Pétain bol pravý vlastenec70, Sovietska tlač je najslobodnejšia na svete, Katolícka cirkev odsudzuje perzekúciu“ (ibid.). O tom, že ide o „univerzálne“ výroky, svedčí aj ich

69

Apelatívum valér sa v SNK vyskytovalo (vrátane derivátov valérový, valérnosť) 36-krát. K výroku „Maršal Pétain bol pravý vlastenec.“ opisuje J. Vilikovský v Poznámkach osobu Henriho Philippe Pétaina a podáva kultorologicko-historický výklad, prečo takýto výrok mohol zaznieť: „Citovaný výrok zrejme odráža názory niektorých kruhov, podľa ktorých Pétain v záujme vlasti volil menšie zlo.“ (Vilikovský, 2003a, s. 206). 70

80

preklad z angličtiny do slovenčiny a češtiny v nezmenenej podobe, takmer totožný u všetkých troch prekladateľov.71 Rovnakú stratégiu ako pri sémanticky vyprázdnených slovách – zachovať slovnodruhovú charakteristiku pôvodných lexém – uplatnil J. Vilikovský aj pri ďalších lexémach, ktoré sa podľa Orwella používajú „zväčša viac-menej nečestne...: trieda, totalitný, veda, pokrokový, reakčný, buržoázny, rovnosť“ (ibid.). Naproti tomu P. Valček slovnodruhovú príslušnosť Orwellom uvádzaných slov znovu mení: trieda, totalita, veda, pokrok, reakcia, buržoázia, nerovnosť72 (Orwell, 1999, s. 168). G. Orwell uvádza tieto sémanticky vyprázdnené lexémy: class, totalitarian, science, progressive, reactionary, bourgeois, equality. Okrem transpozície z adjektív na substantíva navyše u P. Valčeka zaráža kontradiktórny a ničím neodôvodnený preklad lexémy equality ako nerovnosť. K. Hilská, podobne ako J. Vilikovský, pri preklade slovnodruhovú príslušnosť lexém zachováva: třída, totalitní, věda, pokrokový, reakční, buržoazní, rovnost (Orwell, 1997, s. 367). 6 Moderný jazyk očami G. Orwella Výsledkom súčinnosti všetkých týchto patologických kategórií je podľa Orwella moderný jazyk, ktorý nepozostáva zo slov zvolených pre ich konkrétny význam, ale „z fráz, pozliepaných dovedna ako kusy panelového kurína“ (Orwell, 2003, s. 120). Ako príklad moderného štýlu vyjadrovania ponúka G. Orwell už spomínaný fiktívny variant biblického textu z knihy Kazateľ (Ecclesiastes). Biblický štýl je na rozdiel od moderného jazyka charakteristický svojou konkrétnosťou a živosťou obrazov: „I returned and saw under the sun, that the race is not to the swift, nor the battle to the strong, neither yet bread to the wise, nor yet riches to men of understanding, nor yet favour to men of skill; but time and chance happeneth to them all.“ K. Hilská cituje z Biblie, vydanej Českou biblickou spoločnosťou (1992): „Opět jsem pod sluncem viděl, že běh nezávisí na snaze hbitých ani boj na bohatýrech ani chléb na moudrých ani bohatství na rozumných ani přízeň na těch, kdo mají poznání, ale jak kdy každému z nich přeje čas a příležitost.“ (Orwell, 1997, s. 367). Zdroj Valčekovho prekladu sme neidentifikovali, zrejme ide o jeho autorský preklad:

71

Hilská: Maršál Pétain byl opravdový vlastenec. Sovětský tisk je nejsvobodnejší na světě. Katolická církev se staví proti perzekuci (1997, s. 367); Valček: Maršal Pétain bol skutočný vlastenec, Sovietska tlač je najslobodnejšia na svete, Katolícka cirkev je proti perzekúciám. (1999, s. 168). 72 Tučne sme vyznačili slová so zmenenou slovnodruhovou príslušnosťou.

81

„Vrátil som sa a uvidel pod Slnkom, že úsvit nenastáva v mihu, ani víťazstvo nie je odmenou za silu, nerozdáva sa chlieb za múdrosť, ani bohatstvo za ľudské poznanie, niet slávy pre schopných, len čas a fortúna sú tu pre každého z nich.“ (Orwell, 1999, s. 168). J. Vilikovský uvádza verziu Jozefa Roháčka, s úpravami v závere citovaného úryvku:73 „A zase obrátiac sa videl som pod slnkom, že nie je beh vecou rýchlych ani boj udatných ako ani živnosť múdrych ani bohatstvo rozumných ani priazeň umných, ale podľa času a náhody prihodí sa všetkým.“ (Kazateľ, 9, 11; cit. podľa Orwell, 2003, s. 124). Moderné „parafrázy“ biblického textu odcitujeme takisto vo všetkých jazykoch, aby sme ukázali, že tento spôsob vyjadrovania znie prirodzene v angličtine, češtine i slovenčine. Orwell: „Objective consideration of contemporary phenomena compels the conclusion that success or failure in competitive activities exhibits no tendency to be commensurate with innate capacity, but that a considerable element of the unpredictable must invariably be taken into account.“ Hilská: „Objektivní posouzení současných jevů si vynucuje závěr, že úspěch či neúspěch v kompetitivních aktivitách nevykazuje žádnou tendenci souvislosti s vrozenými schopnostmi, ale že je nutno brát v potaz značný element nepředvídatelného.“ (Orwell, 1997, s. 367). Vo Valčekovom preklade máme pred sebou ukážku „modernej angličtiny najhoršej sorty“: „Objektívny význam súčasných javov vedie k záverom, že úspech či neúspech konkurenčných aktivít nejaví tendenciu k rovnoprávnosti na základe vrodených schopností, ale že musíme neustále rátať s podstatným elementom nepredurčenosti.“ (Orwell, 1999, s. 168). Pre J. Vilikovského je to príklad „moderného jazyka najhoršieho typu: „Objektívna sumarizácia aktuálnej reality nevyhnutne rezultuje v dedukcii, že úspech či neúspech v súťaživých aktivitách nevykazuje absolútne nijakú tendenciu byť priamo úmerný vrodenému talentu, ale vždy treba zakalkulovať podstatný element náhodnej variability.“ (Orwell, 2003, s. 124). G. Orwell je presvedčený, že keby sme mali napísať o vrtkavosti ľudského osudu, výsledok by sa pravdepodobne podobal skôr na jeho vetný konštrukt ako na biblický úryvok. J. Vilikovský a K. Hilská prekladajú nielen slovenský biblický text a jeho modernú mutáciu, ale aj pomerne rozsiahlu pasáž, ktorá analyzuje jednotlivé frekvenčné údaje o oboch typoch textov. G. Orwell porovnáva počet lexém a slabík v oboch typoch textov a takisto uvádza

73

Roháčkovu verziu porov. napr. na http://www.krestan.sk/bible/8/ecc/9/15 (17. 4. 2012).

82

pôvod lexém. Hoci P. Valček oba typy textov prekladá, analýzu so štatistickými údajmi o textoch vynecháva (približne 17 riadkov). Tabuľka č. 13 sumarizuje frekvenčné údaje. Tab. č. 13 Orwell

Hilská

Valček

Vilikovský

49

49 slov

–

35 slov

60

60 slabík

–

65 slabík

38

38 slov

–

32 slov

90

90 slabík

–

100 slabík

Latinský koreň

18

18

–

12

Grécky koreň

1

1

–

1

Biblický text Moderný text

Aj napriek tomu, že K. Hilská pripojila český preklad k anglickému originálu, údaje, ktoré použila, sú totožné s Orwellovými, pretože sa viažu na anglické originály textov, nie na ich české preklady. J. Vilikovský sa naopak snažil aplikovať Orwellovu analýzu na svoje preklady biblického a moderného jazyka a im aj prispôsobil svoje štatistické údaje. Podľa G. Orwella moderný text „vzniká tak, že sa zlepujú dlhé pásomnice slov, ktoré už dal dokopy ktosi iný“ (Orwell, 2003, s. 125). G. Orwell uvádza príklady substitúcií jednoduchých výrazov komplexnými syntaktickými konštrukciami s totožnou sémantikou, avšak s odtienkom pseudoerudovanosti a sofistikovanosti výrazu. Namiesto jednoduchého I think – (myslím) sa používa zložité „In my opinion it is a not unjustifiable assumption“ (Orwell) – „Podľa môjho názoru nemožno celkom vylúčiť predpoklad.“ (Orwell, 2003, s. 125), v češtine „Podle mého názoru není neospravedlnitelný prědpoklad.“ (Orwell, 1997, s. 368). Takéto vágne a vetvené konštrukcie znejú v oboch cieľových jazykoch prirodzene; možno teda predpokladať, že podobné vyjadrovanie považuje naše jazykové vedomie za legitímne a nepríznakové. Prekladatelia preto použili transferenčný postup a nemuseli ani výraznejšie meniť podobu syntagiem. Podobne nepríznakovo znejú aj ďalšie konštrukcie, ktoré uvádza slovenský i český preklad: J. Vilikovský: „Skutočnosť, ktorú by sme nemali spúšťať zo zreteľa; Záver, s ktorým nikto z nás nemôže nesúhlasiť.“ (Orwell, 2003, s. 125); Hilská: „zřetel, který bychom měli mít na paměti; závěr, s nímž bychom všichni rádi souhlasili.“ (Orwell, 1997, s. 368). 83

7 Zmiešané metafory Tento typ kritizovaných konštrukcií vzniká tak, že sa v jednej metafore bijú protichodné obrazy. Orwellovu zmiešanú metaforu „The fascist octopus has sung its swan song.“, v doslovnom preklade „Fašistická chobotnica zaspievala svoju labutiu pieseň.“, prekladá J. Vilikovský naturalizačne ako „fašistická hydra dospievala svoju labutiu pieseň.“ (Orwell, 2003, s. 125). Mytologická hydra je „mnohohlavý vodný had“ (Šaling et al., 1997, s. 496), takže nastala substitúcia výrazom, ktorý sa používa v prenesenom význame ako netvor – hydra vojny, fašizmu.74 Naproti tomu K. Hilská zostáva pri doslovnom preklade: „Fašistická chobotnice zapěla svou labutí píseň.“ (Orwell, 1997, s. 369). Podobne ponecháva východiskovú syntagmu aj P. Valček: „Fašistická chobotnica zaspievala labutiu pieseň.“ (Orwell, 1999, s. 169), hoci kolokácia fašistická chobotnica je pre slovenčinu netypická. Vilikovského substitučný postup hodnotíme pozitívne, keďže naturalizácia bola kolokačne opodstatnená. Ďalšiu Orwellom kritizovanú frázu, „The jackboot is thrown into the melting pot.“ – v doslovnom preklade ako „Hodili čižmu do zlievarenského kotla.“, preložil J. Vilikovský ako „prušiacka čižma zapadla do pažeráka zabudnutia.“ (Orwell, 2003, s. 125). Použil teda opäť naturalizujúci preklad s lexémou pažerák v prenesenom význame ako pažerák zabudnutia (porov. napr. syntagmy pažerák noci, pažerák smrti).75 P. Valček šiel pri tejto fráze, podľa nášho názoru, za hranice prekladateľskej licencie, keď prekladá: „Okované čižmy pošliapali pelargónie mieru na oknách našich domovov.“ (Orwell, 1999, s. 169). K. Hilská vetu nepreložila, čo opäť hodnotíme ako redukciu a nedodržanie zásady úplnosti. 8 Frázy tribúnov Nasledujúca Tab. č. 14 ponúka prehľad ekvivalentov východiskových fráz, ktoré zaznievajú zväčša z úst rečníkov a menia rečníkov na stroje: „Z hrtana síce vychádzajú príslušné zvuky, ale mozog sa na procese nezúčastňuje, a to by nebolo možné, keby (rečník) musel voliť slová.“ (Orwell, 2003, s. 127). Tieto frázy sú dokonca natoľko zautomatizované, že sa v kalkovom preklade dostali aj do oboch skúmaných cieľových jazykov, takže ich všetci prekladatelia mohli zachovať takmer bez výnimky (naturalizujúce syntagmy oceľovou čižmou, zovretá päsť) v nezmenenej podobe.

74 75

Syntagmy s podobným významom z SNK: komunisticko-nacionalistická hydra, štátna hydra, americká hydra. Ide o príklady kolokácií zo SNK.

84

Tab. č. 14 Frázy tribúnov Orwell

Hilská

Valček

Vilikovský

bestial atrocities

nelidská zvěrstva

beštiálne ukrutnosti

odporné zverstvá

iron heel

železná pata

oceľovou čižmou

zovretá päsť

bloodstained tyranny

krví zbrocený tyranie

krvavá tyrania

krvavá tyrania

free peoples of the

svobodné národy

slobodní občania

slobodné národy

world

světa

celého sveta

sveta

stand shoulder to

stát bok po boku

stáť plece pri pleci

stáť plece pri pleci

shoulder Uvedené konštrukcie sa pohybujú na osi ustálenosti od typických kolokácií až po klišé a floskuly. Ich použitím prejav získava na dôstojnosti, (kvázi)erudovanosti a kultivovanosti výrazu; sémantika týchto vyjadrovacích prostriedkov je však takmer vyprázdnená (slobodné národy sveta), prípadne nocionálna (stáť plece pri pleci). 9 „Zhumpľovaný jazyk“ G. Orwell pokračuje v kritike jazykovej situácie uvádzaním „zhumpľovaného jazyka“ (Orwell, 2003, s. 128) a „konfekčných fráz“ (op. cit., s. 129), ktoré sú pre každého pisateľa (aj preňho samotného) veľkým pokušením, lebo sú pohodlné. Treba byť „pred nimi neprestajne na stráži; každá taká fráza ochromí istý úsek nášho mozgu.“ (ibid.). Prehľad týchto fráz v tabuľke. č. 15 ukazuje, že na rozdiel od Hilskej exotizujúcich variantov používa J. Vilikovský dve aktualizované, resp. naturalizujúce frázy (zvýraznené tučne). Tab. č. 15 „Zhumpľovaný jazyk“ Orwell

Hilská

Vilikovský

a not unjustifiable assumption

ne neospravedlnitelný

nie neopodstatnený

předpoklad

predpoklad

má daleko do dokonalosti

objektívne nedostatky

leaves much to be desired

a ťažkosti rastu would serve no good purpose

neposlouží žádnemu

doviesť do víťazného konca

dobrému účelu consideration which we should

zřetel, který bychom měli 85

fakt, ktorý by sme nemali

do well to bear in mind

mít na paměti

spúšťať zo zreteľa

10 Pravidlá dobrého štýlu V závere eseje Politics and English Language uvádza G. Orwell pravidlá, podľa ktorých sa možno vyhnúť

klišéovitosti, zbytočnej

pompéznosti a ornamentálnosti

vyjadrovania. Pri porovnávaní Hilskej a Vilikovského prekladu sa znovu ukazujú isté diskrepancie. Zatiaľ čo G. Orwell a K. Hilská vymenúvajú šesť pravidiel, J. Vilikovský ich redukuje na päť, pričom vynecháva druhé z pôvodnej šestice a na jeho miesto dosadzuje iné, ktoré G. Orwell spomína v poradí až neskôr. Navyše toto pravidlo vymedzuje expressis verbis len pre cudzie slová, do ktorých zrejme zahŕňa aj tzv. vedecké slová a žargón. V preklade K. Hilskej dochádza k istému sémantickému posunu v šiestom pravidle, keď sa východisková lexéma say („povedať“) prekladá všeobecnejším „dopustit“, čo prináša modifikovanie pôvodnej sémantiky. Pre porovnanie uvádzame najprv Orwellov originál, potom Hilskej verziu a nakoniec verziu Jána Vilikovského.

Orwell: (i) Never use a metaphor, simile or other figure of speech which you are used to seeing in print. (ii) Never use a long word where a short one will do. (iii) If it is possible to cut a word out, always cut it out. (iv) Never use the passive where you can use the active. (v) Never use a foreign phrase, a scientific word or a jargon word if you can think of an everyday English equivalent. (vi) Break any of these rules sooner than say anything barbarous. Hilská (Orwell, 1997, s. 373): a) Nikdy nepoužívejte metafory, příměru či jiné řečnické figury, které vídáte v tisku. b) Nikdy nepoužívejte dlouhé slovo tam, kde vám stačí krátké. c) Pokud je možné nějaké slovo vynechat, vždycky to udělejte. d) Nikdy nepoužívejte trpný rod tam, kde můžete použít činný. e) Nikdy nepoužívejte cizí slovní spojení, vědecké slovo nebo žargon, pokud vás napadne každodenní anglický ekvivalent.

86

f) Porušte raději kterékoli z těchto pravidel, než byste se dopustili něčeho vysloveně barbarského. J. Vilikovský (Orwell, 2003, s. 130 – 131): 1. Nikdy nepouži metaforu, prirovnanie alebo iný rečový obrat, ktorý často vídaš v tlači. 2. Nikdy nepouži cudzie slovo, kde stačí domáce. 3. Ak sa dá slovo vynechať, vždy ho vynechaj. 4. Nikdy nepouži trpný rod, ak sa dá použiť činný. 5. Radšej poruš ktorékoľvek z týchto pravidiel, ako by si mal povedať čosi barbarské. Na tomto mieste teda zaznamenávame vo Vilikovského preklade redukciu, čo možno hodnotiť ako pragmatický prekladateľský postup. Podľa nášho názoru 2. pravidlo z Orwellovej šestice o použití krátkeho slova namiesto dlhého nemožno na slovenčinu uplatniť v takej miere ako na angličtinu, kde jadro slovnej zásoby tvoria kratšie domáce slová, ale v prechodnej časti lexiky sa vyskytuje viac dlhších i prevzatých slov. Naproti tomu pôvodná slovenská lexéma z jadra slovnej zásoby nemusí byť nevyhnutne slabične krátka. Pri komplexnom pohľade na Vilikovského preklad však možno skonštatovať, že redukcia oproti originálu je uňho výnimočná. Keďže J. Vilikovský sa Orwellove tézy snaží uplatniť aj na slovenčinu, poväčšine hľadá v cieľovom jazyku analogický pendant všetkých lingvokulturém. Jeho prekladateľskú dôslednosť možno ilustrovať aj tým, že sa nevyhýba ani expresívnejším ekvivalentom Orwellových expresívnych vyjadrení. Napr. keď na konci eseje G. Orwell píše: „...send some worn-out and useless phrase – some jackboot, Achilles' heel, hotbed, melting pot, acid test, veritable inferno or other lump of verbal refuse76 – into the dustbin where it belongs“ (Orwell). J. Vilikovský prekladá: „podarí sa nám nejakú ošúchanú a zbytočnú frázu – nejaké to posvätné odhodlanie, Achillovu pätu, semenisko, labutiu pieseň, šťastný zajtrajšok alebo iný chumáč slovného hnoja – poslať na smetisko, kam patrí.“ (Orwell, 2003, s. 131). U K. Hilskej ekvivalent príznakového spojenia nenachádzame: „poslat nějakou opotřebovanou a neužitečnou frázi – nějakého toho tyrana, Achillovu patu, semeniště, lakmusový papírek, hotové peklo atd. na smetiště, kam patří.“ (Orwell, 1997, s. 373).

76

refuse (angl.) – odpad

87

11 Záver Vzhľadom na metajazykovú či jazykovo-politickú tematiku Orwellovej eseje Politics and English Language sú lingvokulturémy v tomto texte veľmi frekventované. Bolo by preto možné pristaviť sa aj pri ďalších prekladateľských riešeniach, ktoré sú z hľadiska lingvokulturológie relevantné. Avšak aj doposiaľ analyzovaný objem materiálu a následné zistenia dokazujú tézu J. Horeckého, citovanú v úvode príspevku, podľa ktorej sa všetci prekladatelia pohybujú na osi individuálne jazykové vedomie – etnoštruktúrne kritérium – lexikografická prax. Do tejto roviny navyše výraznou mierou vstupuje ich individuálna prekladateľská stratégia, ktorá smeruje buď k exotizácii alebo k naturalizácii prekladu. Prekladateľské kompetencie jednotlivých prekladateľov odôvodňujú rozličnú mieru dôslednosti a kompletnosti skúmaných prekladových verzií. Možno zároveň konštatovať, že Ján Vilikovský vo svojom preklade narába s textom ako základnom lingvokulturologickou jednotkou v najširších súvislostiach. Naproti tomu Peter Valček zostáva na povrchu, pre jeho preklad je charakteristická kalkovosť a nedostatok kultúrnych a sémantických súvislostí. Použité ekvivalenty pri jednotlivých kategóriách naznačujú, že zatiaľ čo Valčekov preklad má hlavne ilustratívnu funkciu, J. Vilikovský vytvára vysvetľujúci, interpretujúci preklad. Pre P. Valčeka je preklad dôležitý len vo vzťahu k jeho vlastnému odbornému textu; pre Jána Vilikovského je rozhodujúci čitateľ a cieľový lingvokultúrny makrokontext. Na rozdiel od oboch slovenských prekladov sa Hilskej prekladový variant usiluje o presnosť vo vzťahu k originálu: pre K. Hilskú je teda rozhodujúci východiskový text a autor. Variantnosť ekvivalentov v jednotlivých prekladoch je zároveň prejavom i dôsledkom výraznej lingvokultúrnej špecifickosti Orwellovej eseje Politics and English Language.

88

IV. EKVIVALENCIA PREKLADU ESEJE SUSAN SONTAGOVEJ AGAINST INTERPRETATION S PRIHLIADNUTÍM NA LINGVOKULTURÉMY Americkú esejistku Susan Sontagovú už za jej života považovali akademici za outsidera, a to aj pre jej postoj voči modernému chápaniu umenia (Werner, 1997, s. 1659). S. Sontagová totiž vo svojich prácach kritizuje prílišné zdôrazňovanie intelektu na úkor citovosti pri interpretácii umeleckého diela. Namiesto toho, aby kritika vnímala umelecké diela ako pozitívny zdroj estetického zážitku, snaží sa im vnútiť vlastné vykonštruované interpretácie. Podľa S. Sontagovej by sme mali umelecké diela nechať, aby hovorili samy za seba, a neklásť taký dôraz na ich obsah a „skryté“ významy. Takýto postoj nachádzame aj v jednej z najznámejších Sontagovej esejí Against Interpretation, ktorá je predmetom našej analýzy. Esej Against Interpretation bola prvýkrát publikovaná v roku 1964 v Evergreen Review a knižne vyšla v roku 1966 v eponymnej knihe Against Interpretation and Other Essays (Proti interpretácii a iné eseje).77 Autorkou slovenského prekladu spomínanej eseje, ktorý bol pod názvom Proti interpretácii publikovaný v Literárnom týždenníku,78 je Etela Farkašová. Okrem slovenského prekladu sme pri analýze prekladovej transformácie Sontagovej eseje skúmali český preklad, ktorý vyšiel v Kritickom sborníku79 a jeho autorom je Karel Palek. Pri analýze prekladu eseje Susan Sontagovej sa opäť zameriame na lingvokulturémy a spôsob ich transformácie do cieľových jazykov. Esejistka totiž naplno využíva potenciál esejistického žánru a potvrdzuje, že esejista „má k dispozícii aj historicko-spoločenské okolnosti svojej epochy, ktorá nielen prináša nové problémy, ale vytvára aj nových čitateľov, čitateľov s novými skúsenosťami. ... Esejista má pre svoje úvahy k dispozícii nielen deň, ktorý plynie pred jeho očami, ale aj celých desaťtisíc rokov ľudských dejín.“ (Gómez-Martínez, 1996, s. 78). Aj Sontagovej esej Proti interpretácii má široký tematický záber – od antického umenia a mytológie až po vrcholy povojnovej filozofie a literatúry. Okrem skúmania lingvokultúrne špecifických prvkov sa dotkneme aj oblasti kritiky prekladu a všimneme si, ako odlišné lingvistické charakteristiky troch analyzovaných jazykov (východiskového a dvoch prekladových) vplývajú na podobu jednotlivých textov. Esej Proti interpretácii sa skladá z desiatich častí; poslednú, desiatu časť eseje tvorí známy Sontagovej výrok: „Namiesto hermeneutiky potrebujeme erotiku umenia.“ (Sontagová, 77

K dispozícii sme mali vydanie z roku 1983 (Penguin Books). 1991, roč. IV, č. 47, s. 8 – 9 79 1994, roč. XIV, č. 3, s. 1 – 6. 78

89

1991, s. 9). Text otvárajú citáty výrokov Willema De Kooninga a Oscara Wildea; kým do slovenskej prekladovej verzie sa dostali obidva úvodné citáty, v českom preklade sa od ich uvedenia upustilo, čo považujeme za nenáležitý postup zo strany prekladateľa. Autorka ich zakomponovaním naznačila smerovanie svojej eseje a dala svoje úvahy do konkrétnych intertextových súvislostí, takže podľa nášho názoru ich vypustenie v českom preklade znamená ochudobnenie prekladu o tieto asociácie. 1 Lingvistické špecifiká eseje Against Interpretation a jej prekladov Ako upozorňoval už Jiří Levý „jazyk originálu se podílí nejen na utváření předlohy, ale zasahuje i do překladu. Vliv jazykového vyjádření originálu na překlad je přímý i nepřímý. Přímý vliv původního textu se projevuje pozitivně i negativně, tj. přítomností neústrojných vazeb tvořených podle originálu i nepřítomností těch ... vyjadřovacích prostředků, jimiž jazyk předlohy nedisponoval.“ (Levý, 1963, s. 41).80 Nazdávame sa, že práve takýto priamy vplyv originálu je badateľný v slovenskom preklade eseje Against Interpretation, a to na viacerých úrovniach výrazu, konkrétne pri prevzatých lexémach (porov. kap. 1.1), interlingválnych homonymách (1.2), polysémických lexémach (1.3) i v rovine syntaxe (1.4). 1.1 Prevzaté lexémy Za lingvistické špecifiká pri preklade sa považujú charakteristické prvky východiskového jazyka, ktoré sú v diskrepancii s prvkami cieľového jazyka. Môže ísť jednak o pôvodné prvky východiskového jazyka, alebo o prvky prevzaté z iného jazyka (t. j. interlingválne motivované lexémy), ktoré sú vo východiskovom jazyku aktívne. Interlingválne prvky sú do eseje zakomponované nepríznakovo; esejista predpokladá vzdelaného percipienta, ktorý pozná ich význam. 1.1.1 Ako príklad prevzatej lexémy vo východiskovej eseji Against Interpretation (a následne aj v oboch prekladoch) možno uviesť spojenie trompe l'oeil. To je anglickou transortografizovanou verziou francúzskeho termínu trompe-l'œil, označujúceho umeleckú techniku, ktorá vytvára ilúziu priestorovosti v dvojdimenzionálnom diele.81 Spojenie trompe l'oeil použila S. Sontagová vo vete: „...all art is an eleborate trompe l'oeil, and therefore a lie“ (Sontag, 1983, s. 95; zvýraznila S. S.). Obaja prekladatelia toto interlingválne 80

Nepriamy vplyv je úzkostlivou snahou prekladateľa vyhnúť sa niektorým väzbám a konštrukciám, ktoré sú tak tesne spojené v jeho vedomí s cudzím jazykom, že ich prekladateľ nahrádza, hoci ani v cieľovom jazyku nepôsobia rušivo (porov. ibid.). 81 Porov. na http://en.wikipedia.org/wiki/Trompe-l%27%C5%93il (22. 3. 2012).

90

motivované lingvistické špecifikum zachovali jeho citovaním, český prekladateľ navyše využil individuálny prekladový posun, explikáciu v prospech uľahčenia percepcie. Lexému klam možno považovať aj za vnútornú vysvetlivku ako jeden zo spôsobov realizácie poznámky prekladateľa: „...veškeré umění je důmyslný klam, trompe l'oeil, a tedy lež“ (Sontagová, 1994, s. 1) „...každé umenie je dobre prepracovaným trompe l'oeil, a preto lžou“ (Sontagová, 1991, s. 8, č. I)82 1.1.2 Lingvistické špecifikum môže pri preklade vzniknúť aj vtedy, keď prekladateľ nahradí nepríznakovú lexému alebo syntagmu východiskového textu jej interlingválne motivovaným pendantom (t. j. prevzatou lexémou). Motiváciou pre takýto postup môžu byť charakteristiky cieľového jazyka alebo osobné preferencie prekladateľa. V českom preklade takto K. Palek nahradil východiskové kompozitum „well-intentioned“ prevzatým spojením „bona fide“. Spojenie bona fide označuje význam „dobromyseľne, s dobrým úmyslom, úprimne, bez zlého úmyslu“ (Šaling et al., 1997, s. 189), zo sémantického pohľadu je teda preklad ekvivalentný, hoci si nie sme istí, či spojenie bona fide je v českom preklade percepčne prijateľnejšie, ako by bol jeho domáci pendant. S. Sontagová píše: „...is separated off from something we have learned to call ‘content’, and to the well-intentioned move which makes content essential and form accessory“ (1983, s. 96); a K. Palek prekladá: „...odděluje od něčeho, čemu jsme se naučili říkat ‘obsah’ a bona fide se pak obsah pokládá za podstatný, kdežto forma za podružnou“ (1994, s. 1). V slovenskom preklade prekladateľka použila nocionálnu syntagmu, ktorá sa významovo kryje s východiskovým kompozitom: „...od toho, čo sme sa naučili nazývať ‘obsahom’ a navyše pri ktorom sa – hoci s dobrým úmyslom – obsahu pripisuje podstatný a forme len náhodný význam“ (1991, s. 8, č. I). 1.1.3 Opačná situácia medzi oboma prekladovými variantmi nastala v prípade pôvodného spojenia: „that a work of art by definition says something“ (1983, s. 96), ktorú slovenská prekladateľka preložila spojením prevzatým z latinčiny per definitionem: „...umelecké dielo per definitionem niečo vypovedá“ (1991, s. 8, č. I). Interlingválne motivované spojenie per definitionem má totožný význam „podľa definície, na základe

82

Kvôli prehľadnosti textu a viacnásobnému opakovaniu citovaných textov sme bibliografický údaj obmedzili na uvedenie roku a strany, teda bez uvedenia mena autorky S. Sontagovej, ktoré by sa zakaždým opakovalo. Vzhľadom na veľkoplošný formát slovenského prekladu (celá esej vyšla len na 2 stranách) uvádzame v jeho bibliografickom údaji pre ľahšiu orientáciu v texte rímskou číslicou časť eseje, z ktorej citát pochádza.

91

definície“ (Šaling et al., 1997, s. 916) ako východiskové by definition. Český prekladateľ tu k interlingválnej výpožičke nepristúpil: „...umělecké dílo už ze samé definice musí něco říkat“ (1994, s. 1). 1.1.4 Ako ukazuje aj ďalší príklad, domáci ekvivalent prevzatej lexémy robí esejistický text zrozumiteľnejším. Týka sa to prekladu anglických lexém rudimentary a stagnant83 v nasledujúcej časti eseje: „And so rudimentary, uninspired, and stagnant has been the sense of what might be done with the form in fiction and drama that even when the content isn't simply information, news, it is still peculiarly visible, handier, more exposed.“ (1983, s. 101). Exotizačný postup zachovania interlingválne motivovaných lexém je na tomto mieste opäť záležitosťou slovenského prekladu: „Zmysel pre formálne možnosti románu a drámy je taký rudimentárny, neinšpirovaný a stagnujúci, že obsah, aj keď nie je čírou informáciou a novou správou o čomsi, je pozoruhodne viditeľný, uchopiteľný a odhalený.“ (1991, s. 9, č. VII).84 Český preklad stavil na domáce ekvivalenty a väčšiu zrozumiteľnosť cieľového textu: „Smysl pro to, co by se dalo podniknout s formou v próze a dramatu, je zde tak chabý a zakrnělý, že i v těch případech, kdy obsah není prostě informace, zpráva, je pořád až příliš viditelný, více méňe na dlani.“ (1994, s. 4). Český preklad sa snaží o dodržanie zásady významovej totožnosti a čiastočne porušuje zásadu úplnosti prekladu: neprekladá jedno z adjektív v úvode vetnej syntagmy (je otázne, či české adjektívum chabý je ekvivalentom adjektíva rudimentary alebo uninspired), ako aj v jej závere (spojenie více méně na dlani môže s istou mierou abstrakcie zastupovať „naraz“ oba tvary – handier (o. i. naporúdzi, poruke) aj exposed (odkrytý, vystavený). Aj napriek tomu K. Palek dosiahol výrazovú zhodu – české lexémy v kondenzovanejšej podobe „pokrývajú“ sémy východiskových lexém. 1.1.5 Interlingválne motivovanou lexémou je v skúmanej eseji aj lingvokulturéma non-art. Tú E. Farkašová na rozdiel od predchádzajúcich prípadov exotizácie transformovala slovenským neologizmom ne-umenie; vzhľadom na neetablovanosť tohto termínu v slovenčine však v zátvorke uviedla aj pôvodný termín: „Alebo sa môže stať ne-umením

83

rudimentary – „1. existing in an imperfect or undeveloped form, 2. elementary“ (Oxford Advanced Learner's Dictionary (ďalej len OALD), 1994, s. 1105) stagnant – „showing no activity“ (op. cit., s. 1246) 84 rudimentárny – 1. nedokonale vyvinutý... zakrpatený, zaostalý, 2. základný, zárodkový, elementárny (Šaling et al., 1997, s. 1061)

92

(non-art).“ (1991, s. 9, č. VII). Ide o explikáciu, teda individuálny posun prekladateľky, resp. poznámku vnútornou vysvetlivkou. Český prekladateľ naturalizujúco použil iba termín neumění: „Nebo se může stát ne-uměním.“ (1994, s. 4). 1.1.6 Pozitívne hodnotíme zohľadnenie lingvokultúrnej špecifickosti lexémy philistinism, ktorú obaja prekladatelia transformovali v súlade s jej vžitými podobami v cieľových jazykoch. V slovenskom preklade ju nahradilo substantívum filisterstvo a adjektívum filisterský (1991, s. 8, č. V); v češtine sa použili ekvivalentné lexémy šosáctví, šosácky85 (1994, s. 3). Na tomto mieste treba povedať, že príkladov na exotizačné zachovanie interlingválne motivovaných lexém je v slovenskom preklade viac. Táto exotizácia ruší, ak sa prevzatá lexéma ponechá tam, kde by bol jej slovenský pendant komunikačne prijateľnejší.86 Rozhodnutie o ponechaní či nahradení prevzatých lexém je v kompetencii prekladateľa, ktorý by mal však vedieť odhadnúť mieru komunikatívnosti konkrétnej lexémy i jej kolokačnej kompatibility s ostatnými lexémami. 1.2 Interlingválne homonymá Za lingvistické špecifikum, ktoré úzko súvisí s predchádzajúcimi prevzatými lexémami, možno považovať aj interlingválne homonymá, lexémy dvoch jazykov príbuzné formou, ale vzdialené obsahom, sémantikou. Problematika týchto tzv. faux amis, falošných priateľov, pregnantne potvrdzuje slová J. Levého, že „jazyk předlohy a jazyk překladu nejsou přímočaře souměřitelné. Jazykové prostředky dvou jazyků nejsou ‘ekvivalentní’ a proto nelze převádět mechanicky.“ (Levý, 1963, s. 38). Slovenská prekladateľka interlingválne homonymá niekedy neidentifikovala, a preto ich nepreložila správne. Aj keď sa použitím prevzatých lexém môže vytvárať dojem sofistikovanosti, erudovanosti výrazu, pri bližšom pohľade na slovenský preklad sa ukazuje, že lexémy nie sú sémanticky ekvivalentné.87 Uvádzame niekoľko príkladov tohto negatívneho posunu, ktorý znižuje úroveň slovenského prekladu.

85

šosáctví – typ obmedzeného prízemného nazerania a správania spätého s konzervatívnymi postojmi a s poklonkovaním voči nadriadeným. filisterstvo – nedostatok širšieho rozhľadu, obmedzenosť; syn. malomeštiactvo (SSSJ, 2006, s. 976). 86 Napr. lexéma reinstate (porov. 1.4.6) je preložená prevzatým slovesom reinštalovať (1991, s. 9, č. VII), hoci kontextovo náležité by boli skôr slovenské ekvivalenty obnoviť, (pri)navrátiť; v českom preklade nachádzame takisto prevzatú lexému restituovat (1994, s. 4). 87 Podobný charakter mal aj Valčekov preklad Orwellovej eseje (bližšie porov. v tejto práci kapitolu III ).

93

1.2.1 „What matters in Marienbad is the pure, untranslatable, sensuous immediacy of some of its images, and its rigorous if narrow solutions to certain problems of cinematic form.“ (1983, s. 100) Vo Farkašovej

preklade:

„Tým najrozhodujúcejším v Marienbade

je čistá,

nepreložiteľná zmyslová bezprostrednosť niektorých obrazov tohto filmu, ako aj rigorózne – aj keď zúžené – riešenia určitých problémov kinematickej formy.“ (1991, s. 9, č. VI) V citovanej vete možno za faux amis označiť adjektíva rigorózny a kinematický, ktoré majú v slovenčine iný význam ako vo východiskovej angličtine. Polysémické adjektívum rigorózny znamená 1. prísny; 2. súvisiaci s rigorózom (Šaling et al., 1997, s. 1051). V angličtine adjektívum rigorous pomenúva významy „tvrdý, prísny, rigorózny, dôsledný, precízny, ostrý“88, a hoci sa pri takejto sémantizácii lexémy rigorous a rigorózny kryjú vo význame „prísny“, citovanému kontextu vyhovuje skôr interpretácia v prospech významu „dôsledný, precízny.“ Druhé problémové adjektívum v citovanom texte, kinematický, sa v slovenčine definuje ako „podmienený kinematikou; súvisiaci s kinematikou“, pričom substantívum kinematika sa charakterizuje ako „časť mechaniky, ktorá opisuje len pohyb telies... bez skúmania príčin tohto pohybu“ (Šaling et al., 1997, s. 617). Vo východiskovom texte však S. Sontagová použila adjektívum

cinematic vo význame

filmový.

Preto Farkašovej

prekladateľské riešenie kinematický považujeme za výrazný a negatívny prekladový posun.89 Český prekladateľ sa týmito interlingválnymi homonymami nedal zmiasť a obe adjektíva preložil kontextovo náležitými ekvivalentmi precizní a filmový. Palek: „Co je na Marienbadu podstatné, je především ryzí, nepřeložitelná, smyslová bezprostřednost některých obrazů a precizní, byť omezené řešení určitých problémů filmové formy.“ (1994, s. 4). 1.2.2 Podobne doslovistický vo vzťahu k interlingválnym homonymám je slovenský preklad pri Sontagovej vetnej syntagme „Like the fumes of the automobile and of heavy industry which befoul the urban atmosphere, the effusion of interpretations of art today poisons our sensibilities.“ (1983, s. 98). V nej chceme upriamiť pozornosť na dve miesta, v ktorých sa výrazne rozchádzajú obe prekladové verzie.

88

Porov. http://slovnik.azet.sk/preklad/anglicko-slovensky/?q=rigorous K významu adjektíva kinematický a jednotlivým kolokáciám porov.: http://slovniky.korpus.sk/?w=kinematick%C3%BD&s=exact&c=g722&d=kssj4&d=psp&d=scs&d=sss&d=peci ar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&ie=utf8&oe=utf-8 (22. 3. 2012). 89

94

V slovenskom preklade čítame: „Ako výfuky áut a ťažkého priemyslu, ktoré znečisťujú mestskú atmosféru, otravuje dnes prúd umeleckej interpretácie našu senzibilitu.“ (1991, s. 8, č. IV). Nazdávame sa, že atributívna syntagma mestská atmosféra evokuje skôr význam „ovzdušie v určitom prostredí pôsobiace na prítomných; syn. nálada“ (Slovník súčasného slovenského jazyka (ďalej aj SSSJ), 2006, s. 180), teda nie význam „plynový obal zeme a iných planét“ (ibid.) tak, ako to nachádzame vo východiskovom anglickom texte. Rovnako aj pri anglickom substantíve sensibilities90 použila slovenská prekladateľka opäť prevzatú lexému senzibilita s významom „(vysoká) vnímavosť zmyslových podnetov... citlivosť, senzitívnosť“ (Šaling et al., 1997, s. 1085), namiesto jej domácich ekvivalentov. V češtine si prekladateľ vybral v oboch analyzovaných prípadoch domáce ekvivalenty, ktoré sú podľa nášho názoru kolokačne prirodzenejšie, navyše druhý z nich doplnil explikatívnou predložkovou väzbou (vůči umění): „Tak jako zplodiny z automobilů a těžkého průmyslu zamořují ovzduší ve městech, otravuje dnes bezbřehé interpretování naši vnímavost vůči umění.“ (1994, s. 3). 1.2.3 Predchádzajúce príklady naznačili, že doslovný preklad sémanticky zdanlivo totožných lexém vedie často k nezrozumiteľnosti a neprehľadnosti slovenského prekladu. Dokazuje to aj nasledujúci úryvok: „Taken as a brute object, as an immediate sensory equivalent for the mysterious abrupt armored happenings going on inside the hotel, that sequence with the tank is the most striking moment in the film.“ (1983, s. 100). Do slovenčiny ho prekladateľka preložila takto: „Ak ho chápeme ako brutálny objekt, ako bezprostredný zmyslový ekvivalent pre náhle tajuplné dianie v hoteli, je sekvencia s tankom najpôsobivejším momentom vo filme.“ (1991, s. 9, č. VI). Syntagma brutálny objekt je podľa nášho názoru kolokačne netypická91 a dokazuje kalkovosť slovenského prekladu. Český preklad je voľnejší, ale pritom zrozumiteľnejší a ilustratívnejší: „Ve své syrové předmětnosti, jako bezprostřední smyslový ekvivalent tajemných, nečekaných událostí, jež se dali do pohybu ve zdech hotelu, je tato sekvence s tankem nejvýraznější moment celého filmu.“ (1994, s. 4). 1.2.4 Kalkovosť v slovenskom preklade ilustruje aj transformácia anglickej vety: „For the cinema, unlike the novel, possesses a vocabulary of forms – the explicit, complex, and discussable technology of camera movements, cutting, and compostion of the 90

sensibilities – „capacity for being easily offended or shocked“ (Oxford Advanced Learner's Dictionary, 1994, s. 1152) 91 V SNK, verzii prim-5.0-public-all, z ktorej v tejto kapitole pri frekvenčných údajoch vychádzame, sa takáto syntagma ani jej deklinačné podoby nenachádzajú.

95

frame that goes into the making of the film“ (1983, s. 102), ktorý prekladateľka do slovenčiny transformovala takto: „Pretože film, na rozdiel od románu, disponuje slovníkom foriem – explicitnou, komplexnou a diskutabilnou technológiou predpisujúcou pohyby kamery, strih, ako aj rámcovú koncepciu, ktorá vstupuje do tvorby filmu.“ (1991, s. 9, č. VII) Okrem kalkovosti je v citovanej vete problémový aj ekvivalent anglického adjektíva discussable v podobe diskutabilný. Adjektívum disktutabilný síce kóduje význam „ktorý môže byť predmetom pochýb, hodný uváženia, syn. sporný, problematický“ (SSSJ, 2006, s. 650), teda totožný význam, aký implikovalo pôvodné discussable92, české prekladateľské riešenie však považujeme za prehľadnejšie. K. Palek totiž adjektívum discussable preložil zloženým predikátom vedľajšej vety (modálne sloveso + infinitív plnovýznamového slovesa: umožňuje diskutovat), čím sprehľadnil význam lexémy discussable: „vhodný na, umožňujúci diskusiu“. Adjektíva explicit, complex nahradil – na rozdiel od E. Farkašovej – neprevzatou lexémou „vypracovanou“: „Protože film, na rozdíl od románu, disponuje vypracovanou formální terminologií, což umožňuje diskutovat o technice snímání, střihu a kompozici jednotlivých záběrů, jež se na tvorbě filmu účastní.“ (1994, s. 5). 1.2.5 Podobne málo komunikatívnou syntagmou preložila slovenská prekladateľka nasledujúci Sontagovej text: „All observable phenomena are bracketed, in Freud's phrase, as manifest content.“ (1983, s. 98). E. Farkašová vynechala pri zvýraznenom slovesnom tvare význam marginalizovania (sloveso klasifikujú sa namiesto náležitého „kladú sa do zátvoriek“) a spojenie manifest content preložila doslova ako manifestovaný obsah: „Všetky pozorovateľné fenomény, ako hovorí Freud, sa klasifikujú ako manifestovaný obsah.“ (1991, s. 8, č. III). Na rozdiel od nej K. Palek sému marginalizovania zachoval (jsou dány do závorky) a v rámci individuálneho posunu a vnútornej vysvetlivky pridal explikatívne spojenie (jako ňeco, co nestojí za úvahu). Okrem toho uprednostnil naturalizujúci preklad syntagmy manifest content ako zjevný obsah: „Veškeré pozorovatelné fenomény jsou dány do závorky, jako něco, co nestojí za úvahu: to všechno je pouze – řečeno s Freudem – zjevný obsah.“ (1994, s. 2). 1.2.6 Nakoniec spomenieme ešte jeden prípad, keď sa slovenská prekladateľka odklonila od východiskovej lexiky nie celkom náležitým spôsobom – použitím adjektíva kategoriálny. Nahradila ním východiskové substantívum category v spojení scheme of 92

discussable – „capable of being discussed, debated or reasoned about; that can be discussed“; porov. na http://www.wordnik.com/words/discussable

96

categories: „It makes art into an article for use, for arrangement into mental scheme of categories“ (1983, s. 101). E. Farkašová prekladá: „Robí z umenia objekt užívania, ktorý možno včleniť do ideálnej kategoriálnej schémy.“ (1991, s. 9, č. VI). V českom preklade čítame: „Dělá z umění předmět k použití, k zařazení do mentální soustavy kategorií.“ (1994, s. 4) Nazdávame sa, že spojenie „soustava kategorií“ je transparentnejšie ako Farkašovej variant „kategoriálna schéma“. Kolokačne netypická je aj syntagma „objekt užívania“; porov. české předmět k použití a frekventovanejšie slovenské viacslovné pomenovanie úžitkový predmet.93 1.3 Polysémické lexémy Lingvokultúrne špecifiká prekladu analyzovanej eseje zahŕňajú okrem prevzatých lexém a interlingválnych homoným aj paradigmatické vzťahy východiskového jazyka, napr. homonymiu či polysémiu lexém, ktoré v cieľovom jazyku nemajú paralelu. Rovnako špecifickou je aj opačná situácia, ak sa v cieľovom jazyku zvolí také prekladateľské riešenie, ktoré svojou polysémiou vyvoláva nežiaduce konotácie. V oboch prípadoch sa uplatňujú sémantické prekladateľské postupy. 1.3.1 Posuny, ktoré vznikajú nerešpektovaním odlišných paradigmatických vzťahov, možno ilustrovať na Sontagovej vete „...even the best painting of a bed would be only an ‘imitation of an imitation.’“ (1983, s. 95). V nej je anglická lexéma painting polysémická, ale jednotlivé sémy sú veľmi príbuzné – painting označuje maľbu ako maliarske umenie i ako konkrétny výtvor na plátne. Keď však prekladateľka E. Farkašová použije namiesto lexémy maľba synonymné substantívum obraz, vznikajú nežiaduce konotácie, až komunikačný šum. Slovenské substantívum obraz je totiž rovnako polysémické94 a v uvedenom kontexte môže nadobúdať nielen požadovaný význam 1. „plošné výtvar. znázornenie skutočnosti, predstavy“, ale aj význam 2. „zovšeobecnený odraz skutočnosti, predstavy v umeleckom diele“ (Krátky slovník slovenského jazyka (ďalej KSSJ), 2003, s. 410). Preto slovenský preklad „...bol by preňho aj najvydarenejší obraz postele len ‘imitáciou imitácie’“ (1991, s. 8, č. I) nevyznieva tak jednoznačne a ilustratívne ako východiskový text, a napokon i ako český

93

V SNK má spojenie objekt užívania nulový výskyt; viacslovné pomenovanie úžitkový predmet má 300 výskytov. 94 KSSJ uvádza 6 významov.

97

preklad, kde prekladateľ použil sémanticky špecifickejšiu lexému malba: „pak i ta nejlepší malba postele bude jenom ‘nápodoba nápodoby.’“ (1994, s. 1). V tejto väčšej ilustratívnosti sa v súvislosti s lexémou painting pokračuje v českom preklade aj ďalej, keď sa veta „For Plato, art is neither particularly useful (the painting of a bed is no good to sleep on) nor, in the strict sense, true.“ (1983, s. 95) prekladá takto: „Pro Platona není umění ani zvlášť užitečné (na vymalované posteli se člověk nevyspí), ani v přesném smyslu pravdivé.“ (1994, s. 1). Slovenský preklad ostal pri lexéme obraz: „Pre Platóna nie je umenie ani obzvlášť užitočné (obraz postele sa nehodí na spanie), ani v prísnom zmysle slova pravdivé.“ (1991, s. 8, č. I). Atributívna syntagma „obraz postele“ môže opäť evokovať spomínaný význam „predstava“, hoci iná, sémanticky prehľadnejšia štylizácia, resp. odlišná syntaktická konštrukcia by takúto interpretáciu eliminovala (napr. na obraze s posteľou sa nevyspíte). Okrem toho je, podľa nášho názoru, verbum nehodiť sa vo vzťahu k východiskovému textu príliš formálne a znamená výrazovú stratu. 1.3.2 Polysémia ako lingvistické špecifikum východiskového textu stojí aj za chybným slovenským prekladom verba claim, ktoré bolo použité v nasledujúcej vete: „However far the interpreters alter the text...they must claim to be reading off a sense that is already there.“ (1983, s. 98). Polysémické anglické sloveso claim možno do cieľovej slovenčiny preložiť viacerými lexémami, okrem iného aj 1. Vyhlasovať; 2. nárokovať si; 3. tvrdiť. V slovenskom preklade však došlo k nesprávnemu identifikovaniu konkrétnej lexie polysémickej lexémy, takže nasledoval nenáležitý preklad (vo význame „nárokovať si“): „Akokoľvek silne interpretátori menia text..., musia vzniesť požiadavku: vyčítať z neho zmysel, ktorý je už vopred daný.“ (1991, s. 8, č. III). Nazdávame sa, že český prekladateľ tu vystihol sémantiku východiskového textu lepšie a vybral si kontextovo náležitú lexiu a význam tvrdiť: „Aťsi text prodělává sebevětší změny..., interpreti musí vždy tvrdit, že z něho jen vytahují smysl, který už tam byl.“ (1994, s. 2). 1.4 Syntaktická stavba eseje ako lingvistické špecifikum Ako lingvisticky špecifické prvky eseje Against Interpretation sme doposiaľ hodnotili najmä lexikálne jednotky – interlingválne motivované, homonymné a polysémické lexémy. Lingvistické špecifikum však predstavuje aj syntaktická charakteristika východiskového textu, ktorá nemá svoj analogický pendant v cieľovom jazyku. 98

Kým pristúpime ku konkrétnym príkladom zo Sontagovej eseje, pristavíme sa ešte pri všeobecnejšej charakteristike syntaxe eseje.95 Syntaktická stavba tohto žánru je totiž výrazne variabilná. Na jednej strane sa tu objavujú komplexné súvetné syntagmy, ktoré sú záznamom esejistovho prúdu myslenia. Črta subjektívnosti však popri komplexných syntagmách pripúšťa aj jednoduchšie syntaktické konštrukcie. Štatistické výskumy syntaxe slovenskej eseje potvrdzujú, že v nej prevládajú zložené súvetia s kombináciou koordinatívnych a determinatívnych vzťahov (Slančová, 1984, s. 217 – 218), ktoré – ak sa vyskytujú aj v esejach z iných jazykov – môžu predstavovať potenciálne prekladateľské riziko práve pre zložitosť vzájomných syntaktických vzťahov. Variantnosť syntaktickej výstavby eseje pritom možno pripísať subjektívnemu reflektovaniu témy, pretože „esejista má slobodu výberu, či bude pokračovať, či odloží alebo jednoducho preruší začatú tému.“ (Gómez-Martínez, 1996, s. 60). Táto špecifickosť syntaktického usporiadania sa pochopiteľne prejaví na väčšej textovej ploche, niekedy však proklamovaná asociatívnosť vstupuje aj do menších syntaktických celkov. Z pohľadu syntaxe by prekladateľovým zámerom malo byť zachovanie prirodzenej syntaktickej variability esejistického textu aj v prekladovej verzii; aj týmto spôsobom sa totiž odráža esejistov autorský naturel, jeho spôsob reflektovania a uchopenia témy. Vystihnúť túto variabilitu nie je jednoduché pre prekladateľa, ktorý má sám esejistické skúsenosti a vtláča prekladu vlastný štýl. Zrejme aj z tohto dôvodu je preklad esejistky E. Farkašovej nepresný; pri konkrétnych prekladateľských riešeniach sa mohla presadiť Farkašovej esejistická individualita na úkor východiskového štýlu, ale aj iné okolnosti prekladového procesu. Syntaktická komplexnosť Sontagovej eseje potom spôsobuje, že niektoré zložitejšie syntaktické konštrukcie sú v slovenskom preklade neprehľadné, akoby náročná syntax východiskového textu bola nad prekladateľkine sily. Výsledkom je tzv. „syntaktický kalk“, teda „lipnutie na syntaktickej štruktúre vety originálu“ (Andričík, 2005, s. 80), ktoré vedie k ťažkopádnym a krkolomným formuláciám. Pri Farkašovej preklade sa, žiaľ, potvrdzuje, že na základe negatívnych posunov v syntaktickej rovine „spoznáme zlý preklad aj bez poznania originálu.“ (ibid.). Toto konštatovanie možno ilustrovať na viacerých syntaktických konštrukciách slovenského prekladu; uvádzame niektoré z nich: 1.4.1 Východisková veta: „The fallacy that art is necessarily a ‘realism’ can be modified or scrapped without ever moving outside the problems delimited by the mimetic 95

Ku komplexnej analýze syntaktického charakteru eseje porov. štúdiu D. Slančovej (1984).

99

theory.“ (1983, s. 95 – 96) sa do slovenčiny dostala v nasledujúcom preklade: „Omyl, že umenie musí byť nevyhnutne ‘realizmom’, možno modifikovať alebo odvrhnúť, bez vykročenia za problémy, vyznačené mimetickou teóriou“ (1991, s. 8, č. I). Na rozdiel od slovenského rozvitého deverbatíva v predložkovej väzbe („bez vykročenia za problémy“) je český preklad o niečo zrozumiteľnejší, práve pre zvolený určitý slovesný tvar („aniž se tím odstraní problémy“): „Falešná představa, že umění představuje nutně jakýsi ‘realizmus’, může být opravena, nebo i zavržena, aniž se tím odstraní problémy, vymezené mimetickou teorií“ (1994, s. 1). 1.4.2 Rovnako ťažkopádne znie slovenský prekladový ekvivalent syntaktickej stavby nasledujúcej vety; kvôli väčšej ilustratívnosti uvádzame širší kontext: „But the merit of these works certainly lies elsewhere than in their ‘meanings’. Indeed, it is precisely to the extent that Williams' plays and Cocteau's films do suggest these portentous meanings that they are defective, false, contrived, lacking in conviction.“ (1983, s. 100). V slovenskom preklade: „Ale prínos týchto diel určite spočíva niekde inde ako v ich ‘významoch’. Skutočne, Williamsove hry a Cocteauove filmy sú nedostatočné, nepravdivé, nevynaliezavé a nepresvedčivé práve v tej miere, v akej nasugerovávajú onen zlovestný význam.“ (1991, s. 9, č. VI). Musíme znovu konštatovať, že český preklad bol pri prekladovej transformácii esejistkinho uvažovania úspešnejší a z pohľadu sémantiky zreteľnejší: ak spomínané umelecké diela naznačujú len takéto kvázivýznamy, možno ich považovať za nepodarené, jalové, nepresvedčivé: „Avšak vlastní hodnota těchto děl určite spočívá v něčem jiném než v tom, co ‘znamenají’. Po pravdě řečeno, pokud Williamsovi hry a Cocteauovy filmy takové ohromující ‘významy’ sugerují, právě potud jsou to díla nezdařená, falešná, vykonstruovaná, nepřesvědčivá.“ (1994, s. 3). Pristavíme sa pri niektorých lexikálnych a syntaktických prekladateľských riešeniach v citovanom slovenskom preklade tejto súvetnej syntagmy. Lexéma nasugerovávať (ako ekvivalent lexémy suggest) je slovotvorne príznaková oproti svojmu frekventovanejšiemu pendantu vsugerovať, navyše je použitá v nedokonavom vidovom tvare.96 Pri polysémickej anglickej lexéme portentous si podľa nášho názoru prekladateľka vybrala nenáležitú lexiu. Portentous znamená síce aj zlovestný, kontext vety však predurčuje skôr význam „ohromný, veľkolepý, nadutý“, navyše s ironickým podtónom, tak ako to určil český prekladateľ. 96

Lexéma vsugerovať, vrátane jej slovesných tvarov a derivátov, sa v SNK nachádza 424-krát, lexéma nasugerovať 9-krát. Nedokonavý pendant nasugerovávať, ktorý použila E. Farkašová, sa v SNK nevyskytuje.

100

Ďalšia poznámka na margo tohto citátu sa týka lexémy contrived, ktorá je v slovenskej verzii preložená adjektívom nevynaliezavý, pričom jej význam je skôr opačný: „vymyslený, zinscenovaný“, teda „vykonštruovaný“, tak ako ho pomenoval český prekladateľ. Slovenský prekladový ekvivalent opäť znamená negatívny posun. Okrem toho máme výhrady v slovenskom preklade aj k použitej predložkovej väzbe „v tej miere, v akej“, ktorú pokladáme v tomto kontexte za neústrojnú a ako náležitý ekvivalent by sme zvolili skôr väzbu „do tej miery, do akej“97, tak ako to naznačuje aj český preklad („pokud...potud“), a napokon aj anglický originál „to that extent“. Totožná predložková konštrukcia („v tej miere“) patrí zrejme k prekladateľkinmu idiolektu; bola použitá aj na ďalšom mieste prekladu: „V tej miere, v akej romány a hry (v Amerike) – na rozdiel od poézie, maľby i hudby – neprejavujú záujem o zmeny formy – ostávajú tieto umenia ohrozované interpretáciou.“ (1991, s. 9, č. VII). Pri porovnaní s východiskovým anglickým textom aj pri tomto úryvku vidno, ako prekladateľka nemá odstup od východiskového textu a používa konštrukcie, ktoré kopírujú východiskovú syntax: „To the extent that novels and plays (in America), unlike poetry and painting and music, don't reflect any interesting concern with changes in their form, these arts remain prone to assault by interpretation.“ (1983, s. 101). Český preklad naproti tomu zvolil voľnejšiu transformáciu východiskovej syntaktickej štruktúry, ktorá je v konečnom dôsledku presnejšia a prehľadnejšia: „Romány a divadelní hry, na rozdíl od poezie, malířství a hudby, zůstavají (v Americe) obětí interpretačního náporu právě potud, pokud se v nich neodráží žádný pozoruhodnější vztah ke změnám v příslušných formách.“ (1994, s. 4). 1.4.3 Príkladom zložitej a neprehľadnej syntaktickej stavby slovenského prekladu je aj transformácia Sontagovej výroku: „For Marx, social events like revolutions and wars; for Freud, the events of individual lives (like neurotic symtoms and slips of the tongue) as well as texts (like a dream or a work of art) – all are treated as occasions for interpretation.“ (1983, s. 98). Slovenská prekladateľka použila pre tento kontext netypickú kombináciu pasíva (tzv. reflexívneho transformátu98) sa pokladá a predložkovej väzby pre nich, čo neprispieva k prehľadnosti výpovede. Okrem toho ako prekladový ekvivalent syntagmy slips of the tongue

si

E.

Farkašová

vybrala

príznakovú

97

lexému

podrieknutia

–

namiesto

Aj keď v kodifikačnom Krátkom slovníku slovenského jazyka väzba „v tej miere“ nefiguruje, v komunikácii sa používa – v SNK sme ju našli 186-krát; väzbu „do tej miery“ však neporovnateľne viac – až 1579-krát. 98 Ide o termín z koncepcie sekundárnej diatézy od M. Sokolovej (1993, 1995); starší termín: zvratné pasívum.

101

frekventovanejšieho variantu prerieknutia 99: „Pre Marxa spoločenské udalosti ako revolúcie a vojny – pre Freuda udalosti individuálneho života (ako neurotické symptómy a podvedomé podrieknutia) rovnako aj texty (ako napríklad sen alebo umelecké dielo) – to všetko sa pre nich pokladá za príležitosti na interpretáciu.“ (1991, s. 8, č. III). Kým pri neústrojnej väzbe „sa pre nich pokladá“ uvažujeme o negatívnom posune, ekvivalent podrieknutia hodnotíme ako prejav autorkinho idiolektu. Pre porovnanie uvádzame české prekladateľské riešenie, ktoré považujeme za ilustratívnejšie vo vzťahu k sémantike textu: „Ať už jde – u Marxe – o sociální fenomény, jako jsou revoluce a války, anebo – u Freuda – o fenomény individuálního života (jako jsou neurotické symptony a přeřeknutí) či o texty (jako sen nebo umělecké dílo), všechno je tu bráno jen jako příležitost k interpretaci.“ (1994, s. 2). 1.4.4 Aj ďalší príklad Farkašovej prekladu dokazuje, že prílišná upätosť na syntaktickú štruktúru originálu vedie v slovenskom preklade k sťaženiu percepcie až nonsensovosti. Podieľa sa na nej kombinácia viacnásobnej parentézy a hypotaxy. „Ideally, it is possible to elude the interpreters in another way,by making works of art whose surface is so unified and clean, whose momentum is so rapid, whose addresss is so direct that the work can be... just what it is.“ (1983, s. 102)100 „V ideálnom prípade by bolo možné uniknúť pred interpretátormi aj iným spôsobom, urobiac z umeleckých diel, hlavne tých, ktorých povrch je tak ucelený a jasný, ktorých sila pôsobenia je taká prudká a oslovenie také priame, že dielo môže byť... práve tým, čím je.“ (1991, s. 9, č. VII) Slovenská prekladateľka kopírovala syntax originálu: gerundium (making) nahradil ekvivalentný slovenský prechodník (urobiac), ktorý sa však nesprávne spojil s genitívom nasledujúcej atributívnej syntagmy (urobiac z umeleckých diel), čím medzi úvodom tejto polopredikácie a jej záverom vznikol anakolút (urobiac z umeleckých diel ... že dielo môže byť... práve tým, čím je). Okrem toho sa vo vete nesprávne použilo ukazovacie príslovkové zámeno tak, namiesto správneho adjektívneho zámena taký (také ucelené a jasné). Český prekladateľ naproti tomu nahradil pôvodné gerundium infinitívom s priamym objektom (tvořit umělecká díla), takže napojiť záver vety, ktorý má podobu prerývanej výpovede, nebolo problematické: „Ideálně je možné uniknout interpretům i jinak: tvořit

99

podrieknutie – 5 výskytov v SNK; prerieknutie – 250 výskytov v SNK Interpunkčné znamienko tri bodky je súčasť Sontagovej textu, neznamená tu vynechanie textu autorkou tejto práce. 100

102

umělecké díla tak celistvá a čistá, tak vervní a bezprostředně oslovující, aby mohla být prostě jen...tím, čím jsou.“ (1994, s. 4). 1.4.5 Ako ukázal aj predchádzajúci príklad, neprehľadné syntaktické konštrukcie vznikajú aj tak, že prekladateľ uplatní kontextovo nenáležitý morfologický tvar, čím sa vytvárajú medzi syntagmami zbytočne zložité vzťahy. Podobná situácia nastala aj v slovenskom preklade nasledujúcej Sontagovej vety: „For example, few of the films of Bergman – though crammed with lame messages about modern spirit, thereby inviting interpretations – still triumph over the pretentious intentions of their director.“ (1983, s. 102). V slovenskom preklade: „Napríklad niektoré Bergmanove filmy, hoci sú preplnené neúplnými správami o modernom duchu, a tým aj vyzývajúce k interpretácii, predsa len triumfujú náročnými zámermi svojho režiséra.“ (1991, s. 9, č. VII). E. Farkašová použila činné particípium prézenta (vyzývajúce) ako pendant toho istého východiskového slovesného tvaru (inviting). Touto doslovnosťou však vytvorila ťažko vnímateľnú súvetnú syntagmu, ktorá núti čitateľa k percepčnej pauze, aby identifikoval vzťahy prívlastkovej polopredikatívnej konštrukcie (a tým aj vyzývajúce k interpretácii) k relevantnému substantívu v hlavnej vete. Český prekladateľ sa odpútal od syntaktickej stavby originálu a použil namiesto pôvodného neurčitého (inviting) určitý slovesný tvar – plnohodnotnú predikáciu (vyzívají), čo syntaktickú stavbu vety robí prehľadnejšou: „Tak například některé Bergmanovy filmy, ať jsou sebevíc napěchované jalovými zvěstmi o moderním duchu, takže přímo vyzívají k interpretování, přece nakonec vítězí nad ambiciózními záměry režiséra.“ (1994, s. 4). Na margo lexikálnych ekvivalentov v citovanej vete chceme poznamenať, že pri adjektíve lame – nepresvedčivý, krivý, neuspokojený nie je podľa nášho názoru Farkašovej prekladateľské riešenie neúplný ekvivalentné, keďže nekóduje významy východiskovej lexémy. Okrem toho v slovenskom preklade chýba vyjadrenie vzťahovosti prostredníctvom predložky nad („triumfujú náročnými zámermi svojho režiséra“). Nevedno, či ide o chybu prekladateľky alebo redakcie, neuľahčuje však percepciu textu. 1.4.6 Parentézy sa v syntaxi eseje ukazujú ako produktívne konštrukcie, expresivizujúce esejistov prejav (Slančová, 1984, s. 222). Ich syntaktická príznakovosť však môže spôsobovať ťažkosti pri prekladovej transformácii východiskového a následnej recepcii cieľového

textu.

V nasledujúcom

príklade

103

to

vidno

na

nadväznosti

substantíva

experimentami101

na

atributívne

infinitívy

vnášať

a reinštalovať

v príslovkovej

polopredikatívnej konštrukcii (počínajúc...slova) a, samozrejme, ešte výraznejšie medzi členmi predikatívnej syntagmy (veľká časť modernej poézie...uniká). Komplexnosť syntaktickej stavby uvedenej vety sa totiž zväčšila vložením parentézy, ktorá má navyše podobu hypotaxy (včítane ... symbolizmom), do uvedenej polopredikatívnej konštrukcie: „Podobne veľká časť modernej poézie, počínajúc veľkými experimentami vo francúzskej poézii (včítane hnutia, ktoré sa z nepochopenia nazýva symbolizmom) vnášať do básní mlčanie a reinštalovať mágiu slova, uniká pred drsným zovretím interpretácie.“ (1991, s. 9, č. VII). V anglickej verzii eseje sa infinitívy (to put a to reinstate) takisto použili ako nezhodný postponovaný atribút v rámci polopredikatívnej konštrukcie (starting ...of the word): „A great deal of modern poetry as well, starting from the great experiments of French poetry (including the movement that is misleadingly called Symbolism) to put silence into poems and to reinstate the magic of the word, has escaped from the rough grip of interpretation.“ (1983, s. 101). Ako vidno, aj vo východiskovom texte je problematické nadväzovanie substantíva experiments

a infinitívov

to

put,

to

reinstate,

práve

pre

parentézu

v zátvorke

(including...Symbolism), ako aj pre ďalší postponovaný atribút (of French poetry). Celá atributívna syntagma s nezhodným atribútom „experiments of French poetry ...to put silence into poems and to reinstate the magic of the word“ je tak rozbitá vo východiskovom texte, i v slovenskom (a ako ukazuje nasledujúci citát) aj v českom preklade. Takto vytvorená kombinácia polopredikácie a parentézy fragmentarizuje hlavnú predikatívnu syntagmu „A great deal of modern poetry...has escaped.“ Nazdávame sa však, že v českom preklade je v porovnaní so slovenským variantom súvislosť medzi spomínanými členmi syntagmy väčšia, a to preto, že prekladateľ použil český ekvivalent (pokusy), na rozdiel od slovenskej prekladateľky, ktorá si znovu zvolila prevzatú lexému, navyše v gramaticky nesprávnom tvare (experimentami). Spojenie „pokusy uvést do básně ticho“ nie je podľa nášho názoru také príznakové ako syntagma „experiment vnášať do básní mlčanie.“ V českom preklade teda čítame: „Rovněž značná část moderní poezie, počínajíc slavnými pokusy francouzského básnictví (včetně hnutí klamně nazývaného symbolismus) uvést do básně ticho a restituovat magii slova, unikla hrubému sevření interpretace.“ (1994, s. 4). 101

Gramaticky náležitý je tvar experimentmi.

104

Okrem toho, v slovenskom preklade parentézy „Including the movement that is misleadingly called Symbolism“ pozorujeme prinajmenšom individuálny prekladový posun: „včítane hnutia, ktoré sa z nepochopenia nazýva symbolizmom“ (1991, s. 7, č. VII). Význam lexémy misleadingly je pritom klamne, zavádzajúco, teda tak, ako to preložil K. Palek: „včetně hnutí klamně nazývaného symbolismus.“ (1994, s. 4). V spätnom pohľade na Farkašovej prekladateľské riešenia v rovine syntaxe musíme súhlasiť s už citovaným M. Andričíkom, podľa ktorého stojí za neadekvátnou prekladovou transformáciou syntaktických konštrukcií „filologický deficit prekladateľa, ktorý si nie je istý, a preto sa kŕčovito drží originálu. Inak si nemožno vysvetliť skutočnosť, že autor, ktorý je v pôvodnej tvorbe brilantným štylistom, v preklade nezriedka štylisticky doslova tápe.“ (Andričík, 2005, s. 82).102 1.5 Hovorovosť ako lingvistické špecifikum eseje Hovorovosť a vyššia expresívnosť výrazu je českému prekladu vlastná nielen v syntaktickej, ale aj v lexikálnej rovine textu. 1.5.1 Ak S. Sontagová napíše: „Thus, Stoics, to accord with their view that the gods had to be moral, allegorized away the rude features of Zeus and his boisterous clan in Homer's epics.“ (1983, s. 97), český prekladateľ si vyberá hovorové a expresívnejšie ekvivalenty lexém: „Tak začali stoikové, v souladu se svým názorem, že bohové mají být mravní, vykládat alegoricky všechny divoké kousky, ktoré tropil Zeus a jeho nespoutaná banda v Homérově epice.“ (1994, s. 2). Slovenský preklad však miestami zostáva na úrovni kalku (búrlivý klan) až nespisovnosti (Zeusa): „Stoici v súlade s názorom o morálnosti bohov, alegoricky odstránili hrubé črty Zeusa a jeho búrlivého klanu prítomné v Homérových eposoch.“ (1991, s. 8, č. III). Gramatický tvar propria Zeus ako Zeusa (G., sg.) je nesprávny; Pravidlá slovenského pravopisu (2000, s. 501) uvádzajú ako náležitý v deklinačnej paradigme tvar Dia. Starší (a nekodifikačný) Slovník slovenského jazyka (1965, s. 594) síce uvádza aj tvar Zeusa, avšak so štylistickým príznakom hovorovosti. Aj keď hovorové prostriedky ako prejav subjektívnosti nie sú pre esej vyjadrovacím tabu (porov. napr. český preklad tejto vetnej

102

M. Andričík toto vyhlásenie vzťahuje na prekladovú tvorbu Alfonza Bednára; nazdávame sa však, že uvedený predpoklad možno aplikovať aj na skúmaný Farkašovej preklad vo vzťahu k jej pôvodnej esejistickej tvorbe.

105

syntagmy), v tomto prípade nejde o lexikálnu, ale o morfologickú hovorovosť, ktorá by sa v textoch esejistického štýlu nemala vyskytovať.103 Rovnaký lapsus sa objavuje aj v ďalšej vete, keď sa od slovotvorného základu Zeus vytvára privlastňovacie adjektívum Zeovým, namiesto správneho Diovým: „To, čo Homér zobrazil Zeovým cudzoložstvom s Leto, vysvetľovali ako zjednotenie moci a múdrosti.“ (1991, s. 8, č. III). Takýto tvar kodifikačné príručky nezachytávajú a nevyskytuje sa ani v Slovenskom národnom korpuse. Okrem toho nachádzame na inom mieste v slovenskom preklade eseje nesprávny gramatický tvar pri deklinácii antroponyma Dante – „v časoch Dantea“ (1991, s. 9, č. IX), namiesto správneho tvaru v časoch Danteho. 1.5.2 Ako sme ukázali, českému prekladu je na úrovni lexiky vlastná hovorovosť a expresívnosť, napr. vo vete: „Svět, náš svět, je už vymrskán, ožebračen až dost.“ (1994, s. 3), ktorá je prekladom anglického „The world, our world, is depleted, impoverished enough.“ (1983, s. 99). Slovenský preklad je tu formálny a nocionálny: „Svet, náš svet je dostatočne vyprázdnený a ochudobnený.“ (1991, s. 8, č. IV). 1.5.3 Z pohľadu hovorovosti hodnotíme ako negatívny prekladový posun tie miesta v slovenskom preklade, ktoré nerešpektujú uvoľnenosť východiskovej výpovede a jej jednoduchšiu syntaktickú stavbu. Slovenská prekladateľka ich – možno pod vplyvom individuálnych preferencií či svojho esejistického naturelu – transformuje formálnymi syntaktickými konštrukciami a formálnou lexikou, porov.: „Perhaps, Tennessee Williams thinks Streetcar is about what Kazan thinks it to be about.“ (1983, s. 100). „Možno aj Tennesse Williams verí, že Kazanov výklad Streetcaru je správny.“ (1991, s. 9, č. VI). Český preklad príznak hovorovosti zachováva: „Tennessee Williams si může myslet, že Tramvaj je o tom, o čem si Kazan myslí, že je.“ (1994, s. 3). 1.5.4 Prílišná upätosť slovenského prekladu na východiskový text ako aj Farkašovej tendencia exotizovať preklad použitím importovanej lexiky vedú na mnohých miestach k prekladovým posunom. Dokazuje to aj nasledujúci príklad. Keď S. Sontagová píše: „In most modern instances, interpretation amounts to the philistine refusal to leave the work of art alone.“ (1983, s. 99), E. Farkašová prekladá použitím interlingválne motivovaného 103

M. Sokolová uvádza, že pomer tvarov Dia/ Zeusa je v SNK 512/12 a oponuje tak L. Dvončovi, podľa ktorého je tvorenie typu Zeus/Zeusa pravidelné (Sokolová, 1997, s. 93 v elektronickej verzii).

106

deverbatíva dištancovanie sa: „V najmodernejších prípadoch ústi interpretácia do filisterského dištancovania sa od diela.“ (1991, s. 8, č. V). Naproti tomu český prekladateľ použil hovorovú lexiku i dikciu: „Moderní interpretace znamená ve většině případů, že se šosácky zdráháme nechat prostě umělecké dílo být.“ (1994, s. 3). Z citovaných príkladov vidno, že hovorovosť východiskového textu si nenašla adekvátnu podobu v slovenskom preklade, čo je nepochybne škoda, keďže Sontagovej esej je syntakticky i lexikálne náročný text a hovorové konštrukcie by jeho percepciu uľahčili. E. Farkašová však uprednostnila formálny, erudovaný výraz, ktorý sa vzďaľuje Sontagovej komunikačnému zámeru i štýlu.

2

Negatívne prekladové posuny

Predchádzajúca analýza prekladu eseje Against Interpretation už naznačila percepčnú a prekladovú náročnosť tohto textu, ktoré prinášajú so sebou vyššie riziko prekladateľských lapsusov a negatívnych posunov. Na tomto mieste chceme ukázať, ako neekvivalentné pendanty východiskových lexém menia a posúvajú sémantiku výpovede. 2.1 Vo vete „In the case of more stubborn authors, the critic is only too happy to perform the job“ (1983, s. 99) došlo k nesprávnemu prekladu lexémy stubborn – tvrdohlavý. Esejistka predtým hovorí o autoroch, ktorí sami naznačia interpretáciu svojho diela; na rozdiel od nich „more stubborn authors“ do svojho diela takúto interpretáciu nevkladajú. V esejistkinom vyjadrení cítiť iróniu, ktorú český preklad vystihol podľa nášho názoru lepšie ako slovenský, porov.: „V případe otrlejších autorů se kritik s radostí chopí díla sám.“ (1994, s. 3). Česká lexéma otrlý má význam „nemající a neprojevující dostatek soucitu, otupělý, zvl. mravně; netečný, necitelný, otupělý, tupý, bezcitný, cynický“ (Slovník spisovního jazyka českého, 1989, s. 620). Slovenská prekladateľka použila adjektívum sporejší a pomenovala tak „úspornosť“ autorov, ktorí interpretačné možnosti svojho diela nenaznačia: „V prípade sporejších autorov preberá ochotne túto úlohu kritik.“ (1991, s. 8, č. V). Takéto prekladateľské riešenie je však, nazdávame sa, negatívnym sémantickým posunom oproti východiskovému textu. 2.2 Negatívny prekladový posun nastal aj pri verba reinforce vo vete: „It reinforces the principle of redundancy that is the principal affliction of modern life.“ (1983, s. 103). Kým český prekladateľ toto sloveso správne transformoval do cieľovej češtiny ako „Posiluje to princíp redundance, který je největší metlou moderního života.“ (1994, s. 5); slovenská prekladateľka zvolila lexému, ktorá predstavuje nenáležitý sémantický posun: „Dnes sa 107

vyžaduje princíp redundancie predstavujúci najväčší problém moderného života.“ (1991, s. 9, č. IX). Význam slovesa reinforce sa definuje ako „zosilniť, spevniť, posilniť“, v jeho sémantizácii však nenachádzame význam „vyžadovať“. Nevedno, či ide o lapsus vyplývajúci z nepochopenia jazykového materiálu, napr. istej formálnej podobnosti lexém require/request a reinforce, alebo je to individuálny posun prekladateľky ako dôsledok jej interpretácie textu i mimojazykovej skutočnosti. 2.3 Negatívny posun v slovenskom preklade nachádzame aj pri preklade východiskovej syntagmy „...an impatience with what made modern poetry prey to the zeal of intepreters“ (1983, s. 101), ktorá sa do slovenského prekladu dostala so zmenenou kauzalitou. E. Farkašová v nej akoby prehliadla väzbu „made poetry prey“, v ktorej bola poézia objektom deja, a urobila z poézie aktívny subjekt: „...nespokojnosť s obeťami, ktoré poézia prinášala interpretačnej horlivosti“ (1991, s. 9, č. VII). Naproti tomu v českom preklade bola kauzalita i logika výpovede dodržaná: „... odpor vůči tomu, co vydalo modení poezii na pospas horlivosti interpretů“ (1994, s. 4). 2.4 Vo výpočte výhrad k úrovni prekladu chceme upozorniť na nespisovné použitie podraďovacej spojky nakoľko v príčinnom význame pretože, keďže: „Abstraktné maliarstvo je pokusom zbaviť sa toho, čo sa obvykle nazýva obsahom; nakoľko tu nie je obsah, nemôže tu byť ani interpretácia.“ (1991, s. 9, č. VII).104 Ide o preklad anglickej spojky since, ktorá má takisto príčinný význam (since there is no concept): „Abstract painting is the attempt to have, in the ordinary sense, no content; since there is no content, there can be no interpretation.“ (1983, s. 101). 2.5 Okrem spomínaných posunov v slovenskom preklade nachádzame v oboch prekladoch neadekvátnu transformáciu atributívnej syntagmy „a play about handsome brute“ (1983, s. 100). V slovenskom preklade je to „hra o brutálnom hrubiánovi“ (1991, s. 9, č. V), kde v tautologickom spojení brutálny hrubián uniká séma o vonkajšej príťažlivosti postavy. Český preklad zase vynecháva lexému brute s významom „surovca, beštie“: „hra o fešákovi jménem Stanley Kowalski“ (1994, s. 3).105

104

Spojka nakoľko je v slovenčine spisovná len vo význame zreteľa (Nakoľko sa pamätám, nebol tu nikto.) a ako zámeno vo význame miery (Nakoľko si trúfaš? Každý utekal, nakoľko vládal.) (KSSJ, 2003, s. 359). 105 V súvislosti s negatívnymi posunmi poznamenávame, že v slovenskom preklade došlo na troch miestach k odlišnej odsekovej segmentácii v porovnaní s originálom i českým prekladom: niekde je odsek v slovenskom preklade navyše (1991, s. 8, č. III), inde oproti originálu chýba, resp. dva odseky sú spojené dovedna (ibid., č. V; s. 9, č. IX). Ak vychádzame z predpokladu, že odsekové členenie a výstavba sú subjektívne podmienené (Slančová, 1985a, s. 33), potom zásah prekladateľky do tejto kompozičnej jednotky nepovažujeme za adekvátny.

108

3 Intertextové odkazy ako lingvokultúrne špecifikum Pri eseji (azda ešte viac ako pri niektorých iných žánroch) platí, že jej hodnota „v každom okamihu závisí od čitateľa a od podnetov, ktoré je schopná v ňom vyvolať. ... Samotný esejista často pripomína čitateľovi jeho povinnosť byť aktívnym účastníkom dialógu, o ktorý esej usiluje.“ (Gómez-Martínez, 1996, s. 73). Spomínané podnety a asociácie dokážu nepochybne vytvoriť aj odkazy na iné umelecké diela, ktorými S. Sontagová ilustruje svoje názory. Slovenská prekladateľka ich zväčša ponecháva ako citáty v pôvodnej anglickej alebo francúzskej podobe, a to dokonca aj pri známejších dielach, ktoré majú naturalizované podoby v slovenskom literárnom priestore. Len niekedy uvedie v zátvorke slovenský preklad názvu, napr. „A Streetcar Named Desire (Konečná stanica Túžba)“106, „The Silence (Mlčanie)“ (1991, s. 9, č. V – VI), čo hodnotíme ako kreolizačný postup. Väčšinu anglických a francúzskych titulov však E. Farkašová uvádza len v pôvodnom znení: napr. The Blood of a Poet, Winter Light, Tirez sur le pianiste, Jules et Jim, A bout de souffle. Pochopiteľne, rovnako postupuje aj pri internacionálnych názvoch diel (napr. Orpheus), ktoré takisto zostávajú bez prekladu. E. Farkašová sa tak zrejme chcela vyhnúť duplicitnému (slovenskému a následnému anglickému) uvádzaniu názvov, alebo v záujme presnosti a ľahkej identifikovateľnosti intertextového odkazu ponechala pôvodný názov diela. Takúto stratégiu hodnotíme ako exotizáciu, na rozdiel od naturalizačných tendencií českého prekladu, ktorý bez rozdielu všetky názvy uvádza v češtine, čo tiež nemusí viesť k ich jednoznačnej identifikácii. Závažnejší je však fakt, že slovenská prekladateľka vynecháva niekoľko riadkov textu, v ktorých sa tieto intertextové a interkultúrne odkazy nachádzajú. Prekladateľka tak z neznámych dôvodov porušila zásadu úplnosti, ako jednu z primárnych zásad slovenskej prekladateľskej školy (Ferenčík, 1982, s. 58 – 60). Aj keď sa zdá, že vo vzťahu k predchádzajúcemu relatívne dlhému výpočtu iných intertextových odkazov sú ďalšie viac či menej lingvokultúrne vzdialené odkazy irelevantné, nemožno odhadnúť, aký význam majú pre potenciálneho slovenského čitateľa, preto selekcia takýchto údajov prekladateľom nie je namieste. Na ilustráciu objemu textu, ktorý v slovenskom preklade chýba, uvádzame dôsledný a úplný český preklad, ktorý celú túto časť uvádza: „Mezi vzácné příklady toho, co mám na mysli, patří některé filmové kritiky Manny Farbera, esej Dorothy Van Ghentové o Dickensově světe nebo esej Randalla Jarrella o Waltu 106

Názov Konečná stanica Túžba je naturalizáciou; podobne aj český ekvivalent Tramvaj do stanice Touha (1994, s. 3).

109

Whitmanovi. Jsou to eseje, ktoré ukazují smyslovou tvářnost uměleckého díla a nepřehrabují se v něm.“ (1994, s. 5). 4 Záver Analýza prekladu eseje Susan Sontagovej Against Interpretation do slovenčiny a do češtiny poukázala na viaceré diskrepancie, a to jednak vo vzájomnom vzťahu dvoch prekladových verzií i v ich vzťahu k východiskovému anglickému textu. Považujeme to predovšetkým za dôsledok náročnej syntaktickej stavby i lexikálnej výbavy Sontagovej eseje, ktoré ako lingvistické špecifiká originálu nenašli na viacerých miestach v slovenskom preklade adekvátne prekladové ekvivalenty. V súvislosti s výhradami voči Farkašovej prekladu sa preto spolu s M. Andričíkom pýtame: „Prečo ten istý autor, ktorý vo svojom diele preukazuje mimoriadne estetické kvality, sa v oblasti umeleckého prekladu prezentuje subštandardnou úrovňou svojich textov, ktorú zďaleka nevyčerpáva len otázka ekvivalencie prekladu s originálom?“ (Andričík, 2005, s. 69). Samozrejme, pri eseji nejde o čisto umelecký preklad, ale takto nastolená otázka je podľa nášho názoru platná aj voči Farkašovej pôvodnej a prekladovej esejistickej tvorbe. M. Andričík ponúka aj (časť) odpovede na naše otázky: schopnosť prispôsobiť sa prekladanému autorovi môže byť u dvojdomého autora problematická; do jeho vzťahu k prekladanému textu zasahuje jeho autorská osobnosť i vyhranená poetika“ (op. cit., s. 70 – 71). Okrem toho na úroveň slovenského prekladu mohli vplývať aj ďalšie, sekundárne faktory, o. i. prekladateľské skúsenosti E. Farkašovej s prekladmi z angličtiny (esej vyšla len krátko po roku 1989), čo by však nemalo ospravedlňovať závažné nedostatky slovenského prekladu. Nazdávame sa tiež, že pri dôslednejšej redakcii prekladového textu mohla čitateľsky zaujímavá esej S. Sontagovej dostať primeranejšiu prekladovú podobu, ktorá by bola pre slovenského čitateľa najmä percepčne príťažlivejšia.

110

V. K REFERENČNEJ RELEVANCII, IDENTIFIKÁCII A PREKLADOVEJ TRANSFORMÁCII LINGVOKULTURÉM V ESEJI VIRGINIE WOOLFOVEJ A ROOM OF ONE'S OWN O esejistickom diele V. Woolfovej možno okrem iného konštatovať, že jeho tematický záber je veľmi široký: vo Woolfovej esejach nájdeme autobiografické témy, cestovateľské skúsenosti, recenzistické postrehy o umeleckých dielach rozličného charakteru (dráma, výtvarné umenie, film) i komentáre na spoločenské a kultúrne udalosti. Variabilnosť tém súvisí aj s rôznorodou čitateľskou obcou, ktorej boli Woolfovej eseje určené. Charakter esejí sa menil aj v závislosti od ich publikačného priestoru (od ženských magazínov až po odborné literárne periodiká). Čitateľ bol pre esejistku dôležitým aspektom esejistickej komunikácie: podľa Woolfovej sú čitateľ a esejista „ozajstnými dvojčatami, ak zomiera jeden, potom zomiera aj druhý, ak sa darí jednému z nich, potom sa darí aj tomu druhému.“107 (CuddyKeane, 1997, s. 906). Pre neautoritatívny tón výpovede sa Woolfovej eseje radia k tzv. familiar essays108, v protiklade k autoritatívnemu tónu formálnych esejí (ibid.). Hoci súdobými percipientmi Woolfovej eseje boli príslušníci rôznych spoločenských vrstiev, Woolfová sa spolieha na ich poznanie historických, spoločenských a kultúrnych súvislostí. Melba Cuddy-Keane však zároveň pripomína, že aj napriek intertextovej a extrajazykovej náročnosti možno Woolfovej esejam porozumieť, lebo „kontext objasňuje významy, a keďže autorka predpokladá u čitateľa znalosť témy, dovoľuje jej to jednoducho skočiť na provokatívne myšlienky, ktoré môžu slúžiť jednak ako predslov alebo ako doslov k čítanému textu“ (ibid.).109 V našej analýze sa sústredíme práve na proklamovanú „familiárnosť“ a zrozumiteľnosť Woolfovej esejí, a to vo vzťahu k lingvokulturémam, ktoré sú témou našej práce. Predmetom nášho výskumu je jedna z najznámejších Woolfovej esejí A Room of One's Own,110 ktorej základ tvoria dve štúdie na tému „Ženy a próza“, prednesené pred

107

Z angl. „twins indeed, one dying if the other dies, one flourishing if the other flourishes“. Autorka tu cituje samotnú V. Woolfovú z jej práce The Patron and the Crocus (1924). 108 familiar (angl.) – dobre známy, domáci, obvyklý, všedný, bežný. 109 Z angl. „meanings are contextually lucid and the presumed familiarity with the subject simply allows her to leap immediately to a level of provocative ideas which can serve as either foreword or afterword to a reading of the text.“ 110 Keďže sme nemali k dispozícii printovú anglickú verziu eseje, vychádzali sme z verzie publikovanej na http://ebooks.adelaide.edu.au/w/woolf/virginia/w91r/ . Ak nie je uvedené inak, z tohto zdroja pochádzajú všetky anglické citáty eseje.

111

členmi spoločností Arts Society v Newnhame a Odtaa111 v Girtone v októbri roku 1928 (Woolfová, 2000a, s. 239; Woolfová, 2000b, s. 215).112 Newnham a Girton neboli vzhľadom na tému prednášok vybraté náhodne; v časoch V. Woolfovej to boli čisto ženské fakulty (colleges). Neskôr sa esejistka k týmto fakultám vracia, keď píše: „Oxbridge je vymyslený, Fernham tiež.“ (2000a, s. 240).113 Esejistkin Fernham je podľa niektorých analýz Woolfovej diela odkazom práve na Newnham college,114 hoci esejistka tieto dve fakulty na inom mieste nestotožňuje, ale (v rámci fikcie) dáva do paralely: „lebo tu vo Fernhame som nebola o nič väčším právom ako v Trinity, Somerville, Girtone, Newnhame alebo Christchurchi.“ (op. cit., s. 251). Esej A Room of One's Own vyšla v slovenčine v preklade Pavla Vilikovského pod názvom Vlastná izba ako súčasť súboru esejí s eponymným názvom (Kalligram, 2000a). Analýzu lingvokulturém v tejto eseji sme robili v komparácii s jej českým prekladom od Martina Pokorného, ktorý bol publikovaný v knihe esejí Virginie Woolfovej Tři guineje/ Vlastní pokoj (One Woman Press, 2000b), a v konfrontácii oboch prekladových verzií s východiskovým textom. Hneď na úvod analýzy lingvokultúrnych špecifík treba skonštatovať, že obom prekladateľom sa vcelku úspešne podarilo transformovať náročný Woolfovej text do cieľovej slovenčiny a češtiny tak, že prekladové varianty zvyčajne rešpektujú syntaktický, štylistický a lexikálny charakter Woolfovej eseje. Predsa však sme v našom porovnaní troch textov – východiskového a prekladových – našli isté diskrepancie, na ktoré chceme upozorniť a ktoré sú často dôsledkom lingvokultúrnej špecifickosti východiskovej eseje. 1 Identifikácia lingvokulturémy V eseji A Room of One's Own sú frekventované lingvokulturémy najrozličnejšieho charakteru. Veľkú časť lingvokultúrne špecifických prvkov však slovenský čitateľ bez sekundárnych komentárov prekladateľa pravdepodobne nedokáže presne identifikovať a interpretovať, práve pre historický, kultúrny a časový odstup medzi východiskovým 111

Odtaa – skratka názvu spoločnosti One Damn Thing After Another – Jedna prekliata vec za druhou, ktorá pochádza pravdepodobne z rovnomenného románu (1926) Johna Masefielda . 112 Pre vysokú frekventovanosť sme v práci upustili od opakovaného uvádzania mena Virginie Woolfovej v citačných odkazoch; slovenský a český preklad, ktoré vyšli v tom istom roku, odlišujeme ako 2000a – slovenský preklad a 2000b – český preklad. 113 Oxbridge – spoločné pomenovanie pre univerzity v Oxforde a Cambridgi. Aj keď sa V. Woolfová nepovažuje za autorku tohto pomenovania, vďaka nej a analyzovanej eseji sa začalo používať častejšie. 114 Porov. na http://www.bookdrum.com/books/a-room-of-ones-own/9780141018980/bookmarks-125.html?bookId=2738 (20. 3. 2012).

112

a cieľovým textom. Skúsenostný komplex esejistky V. Woolfovej sa totiž do značnej miery neprekrýva so skúsenostných komplexom cieľových čitateľov a táto nekompatibilita vedie k informačnému deficitu na strane cieľového čitateľa. Pri analýze lingvokulturém vo Woolfovej eseji sa navyše ukazuje, že okrem poznania denotátu závisí identifikácia a správna interpretácia lingvokulturémy od ďalších faktorov: 1. kontext lingvokulturémy; 2. adekvátna prekladová transformácia kontextu lingvokulturémy; 3. referenčná relevancia lingvokulturémy vo vzťahu k sémantike textu. V analyzovanom

texte

sa

sústredíme

na

jednotlivé

komunikačné

situácie

s prítomnosťou lingvokulturémy, aby sme ukázali, ako uvedené faktory ovplyvňujú identifikáciu a dekódovanie lingvokulturémy v preklade cieľovým čitateľom. 1.1 Kontext lingvokulturémy Podiel kontextu na identifikácii lingvokulturémy môže byť rôzny; v prípade nepoznania denotátu lingvokulturémy môže kontext ešte viac zastrieť, alebo naopak – uľahčiť jej identifikáciu. V tejto súvislosti pripomíname názor V. I. Komisarova, podľa ktorého „preklad je dôležitým prostriedkom interkultúrnych kontaktov. Preklad z jednej kultúry do druhej znamená predovšetkým priniesť percipientom nové skutočnosti a myšlienky vlastné kultúre východiskového jazyka, rozširovať ich kultúrny obzor, aby si uvedomili, že ľudia majú odlišné zvyky, symboly, názory, že treba poznať a rešpektovať iné kultúry.“115 (Komisarov, 1991, s. 46). Autor k tomuto vyhláseniu dodáva, že „túto výchovnú a kultúrnu rolu prekladu nemožno príliš zdôrazňovať“, lebo nemožno podceňovať ani schopnosť cieľového percipienta chápať a prekonávať kultúrne rozdiely (ibid.).116 Aj keď sa čiastočne stotožňujeme s Komisarovovým názorom, predsa sme presvedčení, že frekvencia lingvokultúrne špecifických prvkov je v žánri eseje vysoká a spôsob ich zakomponovania do textu často nepríznakový, takže bez výrazného vkladu prekladateľa ako kultúrneho mediátora býva esejistov komunikačný zámer na mnohých miestach neodhalený. Percipient síce rozumie hlavnému „skeletu“ eseje; konotatívne

115

V orig.: „Translation is an important vehicle for intercultural contacts. Translating from culture to culture means, first and foremost, to bring to the receptors new facts and ideas inherent in the source language culture, to broaden their cultural horizons, to make them aware that other people have different customs, symbols and beliefs, that other cultures should be known and respected. This educational and cultural role of translation can not be too much emphasized.“ 116 V orig. „The ability of the receptors to understand and overcome cultural differencies in receiving the source text message should not be underestimated.“

113

významy, intertextové a extrajazykové referencie textu však často neidentifikuje alebo nevie dekódovať. Úlohou prekladateľa je odhadnúť dekódovateľnosť lingvokulturémy v závislosti od jej charakteru, kontextu i od priestorovej a časovej vzdialenosti východiskovej a cieľovej kultúry. Samozrejme, otvorenou otázkou zostáva, do akej miery je identifikácia každého lingvokultúrne špecifického prvku nevyhnutná pre pochopenie celkovej sémantiky eseje. Nazdávame sa, že úlohou prekladateľa je sprístupniť cieľovému čitateľovi esej tak, aby bola jeho čitateľská skúsenosť s esejou plnohodnotná. Spôsobov, ako túto požiadavku realizovať, je viacero, počnúc postupmi kreolizácie či explikácie v texte a končiac prekladateľskými poznámkami. Tieto postupy sa stávajú aktuálne práve tam, kde kontext nenaznačuje prítomnosť lingvokulturémy alebo jej sémantiku (porov. v tejto štúdii aj kap. 1.1.2 a 1.1.3). V zásade preto možno z hľadiska vplyvu kontextu na lingvokulturému rozlišovať (a to nielen vo Woolfovej eseji) tri typy komunikačných situácií: 1. Kontext naznačuje sémantiku lingvokulturémy 2. Kontext nenaznačuje sémantiku lingvokulturémy 3. Kontext nenaznačuje prítomnosť lingvokulturémy 1.1.1 Kontext naznačuje sémantiku lingvokulturémy Vo všeobecnosti možno súhlasiť s názorom, že prítomnosť propria v texte „zvyšuje konkrétnosť, nocionálnosť, odbornosť eseje.“ (Slančová, 1981, s. 153). Antroponymá či toponymá však súčasne predstavujú lingvokultúrne špecifický prvok, ktorý charakterizuje východiskové prostredie, a cieľový čitateľ môže mať problémy s jeho dekódovaním. Ak sa kontext podieľa na identifikácii významu takéhoto propria, uľahčuje tak cieľovému čitateľovi percepciu preloženého textu. 1.1.1.1 Takúto komunikačnú situáciu v eseji ilustruje nasledujúca Woolfovej veta: „univerzita skutočne vyzerala ako svätostánok uchovávajúci vzácne typy, ktoré by, keby museli zápasiť o živobytie na chodníkoch Strandu, čoskoro vyhynuli.“ (2000a, s. 243). Aj bez toho, aby čitateľ z cieľovej kultúry vedel, že Strand je pomenovaním hlavnej a starobylej ulice v Londýne, dokáže s pomocou kontextu tohto toponyma pochopiť esejistkin zámer: poukázať na kontrast medzi „umelým“ univerzitným prostredím a tvrdou realitou každodenného (pouličného) života.117 Český prekladateľ napriek tomu znižuje percepčnú 117

Strand pôvodne kopíroval rieku Temžu, odtiaľ pravdepodobne pochádza jeho názov: strand (angl.) – breh, nábrežie .

114

námahu čitateľa vnútornou vysvetlivkou, explikáciou lingvokulturémy pomocou substantíva bulvár: „...kdyby musely bojovat o existenci na dláždění bulváru Strand.“ (2000b, s. 222). 1.1.1.2 Podobne ilustrujúco pôsobí kontext aj v prípade referencie na tradičné fakulty (patriace do University of Cambridge), takže prekladatelia nemuseli tieto lingvokulturémy bližšie vysvetľovať: „Every penny I earn, they may have said, will be taken from me and disposed of according to my husband’s wisdom — perhaps to found a scholarship or to endow a fellowship in Balliol or Kings.“ V slovenskom preklade čítame: „Každý groš, ktorý zarobím, povedali si azda, mi vezmú a použijú podľa úvahy môjho manžela – možno na zriadenie štipendia alebo ako dar nejakej katedre na Balliole alebo Kings.“ (2000a, s. 255); a v českej prekladovej mutácii: „Každý halíř, který vydělám, mohly by říct, mi vezme a utratí můj moudrý manžel – možná k založení stipendia anebo k poskytnutí profesury v Balliol anebo Kings.“ (2000b, s. 236). V oboch prekladoch viacslovné spojenia to found a scholarship, to endow a fellowship (zriadenie štipendia, poskytnutí profesury, atď.) naznačujú vysokoškolskú provenienciu proprií Balliol a Kings.118 1.1.1.3 V prospech dekódovania lingvokulturémy pôsobí kontext aj v nasledujúcom príklade: „Každý Johnson má svoju Thrale...a keď sa Thrale vydá za svojho talianskeho učiteľa hudby, Johnson takmer zošalie od hnevu a znechutenia, nielen preto, že mu budú chýbať príjemné večery v Streathame, ale že akoby ‘vyhaslo’ svetlo jeho života.“ (2000a, s. 304). Slovenský čitateľ s istou literárnou erudíciou môže dedukovať, že esejistka mala v tomto prípade na mysli Samuela Johnsona, známeho anglického spisovateľa a lexikografa. Kontext mu naznačí, že (Hester Lynch) Thrale bola žena (svoju, vydá sa), hoci pravdepodobne netuší, aký bol jej vzťah k S. Johnsonovi.119 Český prekladateľ aj napriek kontextovému náznaku predpokladal interpretačné ťažkosti, preto pristúpil k prechýleniu priezviska Thrale, čím čitateľovi percepčnú námahu uľahčil: „Každý Johnson má svou Thralovou a z nějakého podobného důvodu na ní lpí, a když se Thralová vdá za svého italského učitele hudby, Johnson se skoro zblázní vztekem a odporem, né pouze proto, že se mu bude stýskat po příjemných večerech v Streathamu, ale proto, že světlo jeho života bude ‘jak vyhaslé’.“ (2000b, s. 295).

118

K naturalizácii lexém penny a fellowship porov. v tejto štúdii kap. 2.12. Samuel Johnson a Hester Lynch Thrale boli priatelia. Johnson často býval v dome Thraleovcov v Streathame. Keď sa Hester po smrti prvého manžela druhýkrát vydala za talianskeho učiteľa hudby, jej vzťahy s Johnsonom sa naštrbili a k zmiereniu došlo až krátko pred Johnsonovou smrťou. Porov. na http://en.wikipedia.org/wiki/Hester_Thrale (30. 9. 2011) 119

115

1.1.1.4 Napokon uvádzame ešte jeden príklad toho, ako kontext pomáha objasniť sémantiku lingvokulturémy. Vo vete „[she] killed herself one winter’s night and lies buried at some cross-roads where the omnibuses now stop outside the Elephant and Castle“ sa vyskytujú viaceré lingvokulturémy;120 na tomto mieste sa pristavíme len pri spojení Elephant and Castle. V slovenskom preklade túto časť textu čítame v podobe „jednej noci sa zabila a leží pochovaná na nejakej križovatke neďaleko Elephant and Castle, kde teraz zastavujú autobusy“ (2000a, s. 274). Väčšina čitateľov z kultúrne odlišného prostredia vďaka kontextu identifikuje spojenie Elephant and Castle ako toponymický odkaz, hoci v doslovnom preklade je to netypická kolokácia „Slon a hrad.“ V skutočnosti ide o známu londýnsku križovatku, čo čiastočne zohľadnil český prekladateľ, keď v rámci explikácie, či vnútornej vysvetlivky pridal informáciu o križovatke: „...se zabila jedné zimní noci a leží pohřbena někde na rozcestí, kde teď za křižovatkou Elephant and Castle staví autobusy“ (2000b, s. 258). Menej transparentnou a ťažšie identifikovateľnou lingvokulturémou, na ktorú esejistka osobitne neupozorňuje, je v tomto úryvku britský zvyk pochovávať samovrahov pri križovatkách mimo posvätnej pôdy. Podľa britských zákonov sa totiž samovraždy a pokusy o samovraždu považovali za zločin; križovatky však svojím tvarom kríž symbolizovali a takto ho nahrádzali.121 1.1.2 Kontext nenaznačuje sémantiku lingvokulturémy K odlišnej komunikačnej situácii dochádza v eseji vtedy, ak kontext nepôsobí dostatočne ilustratívne vo vzťahu k významu lingvokulturémy, čo je práve priestor pre prekladateľa a jeho rolu kultúrneho mediátora. Nazdávame sa, že lingvokulturémy bez bližšej kontextovej explikácie sú v eseji veľmi frekventované. 1.1.2.1 Ako príklad odcitujeme použitie geografického špecifika, ktoré je súčasne aj historicko-spoločenskou referenciou: „A zasa, keď ste ženou, často vás zaskočí náhle rozčesnutie vedomia, keď sa povedzme pri chôdzi po Whitehalle z prirodzeného dediča tej civilizácie stanete naopak niekým mimo, cudzím a kritickým.“ (2000a, s. 312). Whitehall je hlavnou dopravnou tepnou Londýna, pozdĺž ktorej sa nachádza veľké množstvo vládnych budov, preto sa často používa ako synonymum pre britskú vládnu administratívu. Referenčnú „hodnotu“ toponyma Whitehall však slovenskí čitatelia nemusia poznať, čím sa konotačný 120

K naturalizácii lingvokulturémy omnibus porov. v tejto štúdii kap. 2.13. Porov. na http://www.bookdrum.com/books/a-room-of-ones-own/9780141018980/bookmarks-5175.html?bookId=2738 (15. 2. 2012) 121

116

potenciál Woolfovej výroku bez prekladateľovej poznámky či explikačných stratégií v texte znižuje. 1.1.2.2 Na tejto úrovni interpretácie/porozumenia textu môže zostať slovenský čitateľ aj pri geografickej špecifike Hampstead Heath: „The professor was nothing now but a faggot burning on the top of Hampstead Heath.“ Hampstead Heath je jedna z najlukratívnejších častí Londýna, známa svojím rozľahlým, kopcovitým parkom, i ako centrum kultúrneho a intelektuálneho diania. Uvedená lingvokulturéma zostala v slovenskom preklade bez kontextového priblíženia, došlo pri nej iba k transdeklinácii, ktorá však nenaznačuje sémantiku toponyma; príslovka hore nespresňuje význam dostatočne: „Profesor bol teraz už iba otiepkou horiacou hore na Hampstead Heathe.“ (2000a, s. 262). Český prekladateľ použil v záujme priblíženia významu lingvokulturémy explikujúcu lexému

vršek:

„Z profesora teď zbývala jen otep hořící na vršku Hampstead Heath.“ (2000b, s. 244), čo možno považovať za druh vnútornej vysvetlivky. 1.1.2.3 Kontext nemusí byť dostatočne ilustratívny ani vtedy, ak je lingvokulturémou okazionálna alebo prevzatá lexéma. Napr. anglické substantívum beadle označuje zamestnanca niektorých britských univerzít (Oxford, Cambridge), ktorý je zodpovedný za bezpečnosť a každodenné záležitosti univerzitného života. Do slovenčiny i češtiny ho obaja prekladatelia transformovali prostredníctvom prevzatého knižného slova pedel,122 ktorého význam sa definuje ako „nižší úradník na vysokej škole sprevádzajúci pri slávnostných príležitostiach s insígniami rektora alebo dekana“ (Šaling et al., 1997, s. 909). Vzhľadom na špecifickosť a nízku frekvenciu lexémy pedel usudzujeme, že jej sémantika nemusí byť dostatočne známa všetkým cieľovým čitateľom a kontext k jej objasneniu príliš neprispieva: „Sprvu som ani nepochopila, že gestikulácia čudne vyzerajúceho objektu vo fraku a košeli s náprsenkou patrí mne. Jeho tvár vyjadrovala zhrozenie a rozhorčenie. Pomohol mi skôr inštinkt ako rozum; bol to pedel, ja som bola žena. Toto bol trávnik, tamto bola cestička. Sem smú vkročiť iba akademici a vedci; mne je určený štrk.“ (2000a, s. 241).123 Použitie lexém ako pedel, ale aj astrachán, duce, komótne, ingoty124 atď. vo Woolfovej eseji navyše potvrdzuje, že pre esej je charakteristická vyššia frekvencia zriedkavých a knižných slov domáceho i cudzieho pôvodu (Slančová, 1981, s. 151 – 153). 122

pedel – 41 výskytov v SNK, verzia prim-5.0-public.all. Z tejto verzie korpusu pochádzajú všetky frekvenčné údaje uvedené v tejto kapitole práce. 123 Porov. aj ekvivalentný český preklad (2000b, s. 220). 124 astrachán (2000a, s. 261) – jahňacia kožušina pomenovaná podľa mesta v Rusku; duce (2000a, s. 316) – vodca, fašistický diktátor; ingoty (2000a, s. 252) – kusy odliateho kovu v tvare hranola alebo valca; komótne (2000a, s. 254) – pohodlne, lenivo.

117

1.1.2.4 Bez poznania britskej histórie je ťažko identifikovateľnou lingvokulturémou aj syntagma „ako hlava mŕtveho kráľa pri otvorení rakvy vo Windsore.“ (2000a, s. 252). Ani pri nej kontext nepôsobí objasňujúco – ide o referenciu na objavenie dobre zachovanej hlavy kráľa Charlesa I., ktorého popravili v roku 1649.125 1.1.2.5 K takýmto kontextovo neobjasneným prvkom patria aj rôzne intertextové odkazy, ktoré nesprevádza esejistkin či prekladateľov komentár alebo vysvetlenie, takže čitateľ je ponechaný na (ne)znalosť anglickej literatúry, napr.: „A curse, a cry of agony, rises from those books of analysis and confession ‘Mighty poets in their misery dead’. – that is the burden of their song.“ Do oboch prekladov sa zvýraznený intertextový prvok dostal „len“ preložený, teda bez referencie na dielo, z ktorého Woolfová cituje – báseň Williama Wordswortha „Resolution and Independence“: „Z tých spovedných a analytických kníh zaznieva nadávka, bolestný výkrik. ‘Veľkí básnici mŕtvi vo svojej biede’ – to je bremeno ich piesne.“ (2000a, s. 277); citovaný výrok v češtine: „‘Básníci mocní, mrtví ve své bídě.’“ (2000b, s. 262). 1.1.2.6 Netreba azda pripomínať, že úloha kontextu v sprostredkovaní významu je nižšia pri lingvokulturémach z univerzálnych kultúrnych zdrojov,126 známych viac-menej vo väčšine (vyspelých) kultúr. Na ilustráciu možno uviesť nasledujúci odkaz na antického Prometea: „True, they had money and power, but only at the cost of harbouring in their breasts an eagle, a vulture, for ever tearing the liver out and plucking at the lungs.“ Esejistka použila obraz Prometea, ktorého Zeus potrestal prikovaním o skalu, aby viedla paralelu medzi mýtickým hrdinom a mužmi, ktorí ako predstavitelia súdobej patriarchálnej spoločnosti neustále bažili po majetku a moci: „Isteže, mali peniaze a moc, ale iba za cenu, že vo svojej hrudi skrývali orla, supa, ktorý im ustavične vytrhával pečeň a vyďobával pľúca.“ (2000a, s. 267). 1.1.3 Kontext nenaznačuje prítomnosť lingvokulturémy Tretí typ komunikačnej situácie nastáva, ak na lingvokulturému kontext (a esejista) neupozorňuje, nenaznačuje jej prítomnosť, takže ju možno ľahko prehliadnuť. Len poznaním dobových a kultúrnych súvislostí, prípadne s prekladateľovou navigáciou dokáže súčasný čitateľ vystopovať všetky konotácie, ktoré esejistka do textu vložila.

125

„like the head of the dead king when they opened the coffin at Windsor“. Výklad tejto referencie porov. na http://www.bookdrum.com/books/a-room-of-ones-own/9780141018980/bookmarks.html (20. 3. 2012). 126 O lingvokulturémach z univerzálnych zdrojov porov. Sipko (2011, s. 26 – 27).

118

1.1.3.1 Na ilustráciu takto „bezpríznakovo“ zakomponovanej lingvokulturémy uvádzame nasledujúci text, ktorý nasleduje za opisom chudobnejšej večere na ženskej fakulte: „Nebolo sa prečo sťažovať na denný pokrm ľudskej povahy, keďže zásob bolo dosť a baníci si nepochybne sadajú k chudobnejšiemu stolu.“127 (2000a, s. 250). Esejistka v tomto zdanlivo banálnom dôvetku nezvolila profesiu baníkov náhodne; odkazuje ňou na dobové celospoločenské protesty, ktoré sa uskutočnili niekoľko rokov pred vydaním eseje za zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie miezd baníkov. Iba čitateľ, ktorý pozná dobové súvislosti, dekóduje tento obraz ako referenciu na konkrétne historické udalosti, nielen ako všeobecný odkaz na chudobu nižších spoločenských vrstiev. Hoci vzhľadom na textový celok je to relatívne marginálna informácia, nazdávame sa, že prekladateľ môže svojmu čitateľovi sprostredkovať aj takéto okrajové prvky, dotvárajúce kolorit a spoločensko-historické pozadie eseje, ktoré dokázal vnímať dobový čitateľ vo východiskovom geografickom priestore. 1.1.3.2 Ako vidno, identifikáciu historických a spoločenských referencií sťažuje aj skutočnosť, že sú retrospektívne viazané na obdobie napísania eseje. Takto aj vo vete „It is only for the last forty-eight years that Mrs Seton has had a penny of her own.“, v slovenskom preklade: „Iba v posledných štyridsiatich ôsmich rokoch mala pani Setonová vlastný groš.“ (2000a, s. 254), odkazuje esejistka na konkrétny zákon z roku 1882, ktorý zreformoval práva žien na vlastnenie majetku. Pred jeho platnosťou všetok ženin majetok prešiel po svadbe automaticky na manžela. Ak odrátame od dátumu vydania eseje – (24. október) 1929 – spomínaných štyridsaťosem rokov, dostaneme sa práve k roku 1882, keď tento zákon vošiel do platnosti. Slovenský čitateľ však bez poznania tejto informácie uvedenú historickú referenciu pravdepodobne neidentifikuje. 1.2 Adekvátna prekladová transformácia kontextu lingvokulturémy V predchádzajúcom výklade sme ukázali, ako sa na identifikácii lingvokulturémy podieľa jej kontext. Aj z tohto dôvodu je jeho adekvátny preklad dôležitý, keďže dokáže zastrieť alebo lepšie objasniť sémantiku lingvokulturémy. Špecifickosť žánru eseje totiž spočíva aj v tom, že aj keď čitateľ lingvokulturému pozná, súvislosti, do ktorých ju esej kladie, nemusia byť dostatočne transparentné. 1.2.1 Na ilustráciu našich úvah ponúkame úryvok eseje, v ktorom je lingvokultúrne špecifické antroponymum Vandyck: „We are all going to heaven and Vandyck is of the 127

„There was no reason to complain of human nature’s daily food, seeing that the supply was sufficient and coal-miners doubtless were sitting down to less.“

119

company — in other words, how good life seemed, how sweet its rewards, how trivial this grudge or that grievance, how admirable friendship and the society of one’s kind, as, lighting a good cigarette, one sunk among the cushions in the window-seat.“ V slovenskom preklade čítame: „Všetci pôjdeme do neba a Vandyck je tiež jedným z partie, inými slovami, aký dobrý sa zdal život, aké sladké jeho dary, aká banálna táto sťažnosť či oná krivda, aké obdivuhodné priateľstvo a spoločnosť seberovných, keď si človek zažal cigaretu a klesol do vankúšov na sedačku pri okne.“ (2000a, s. 245). Český prekladateľ text transformoval takto: „Všichni půjdeme do nebe a van Dyck patří k nám – jinak řečeno, jak dobrý, zdálo se, je život, jak sladké skýtá odměny, jak malicherné jsou všechny neshody a smutky, jak obdivuhodné je přátelství a společnosť našich blízkých, když se s dobrou cigaretou zanoříme do podušek v křesle u okna.“ (2000b, s. 225). Viacerí čitatelia dokážu antroponymum Vandyck identifikovať ako mimotextovú referenciu na Antonyho Van Dycka, flámskeho barokového maliara. Ako však interpretovať jeho súvislosť s nebom, či dobrou cigaretou vychutnanou v kresle? Vysvetlenie treba hľadať v charaktere maliarskej tvorby Van Dycka – bohatá farebnosť, elegancia a dôstojnosť jeho malieb sa dáva do paralely s príjemným pocitom po bohatom obede na mužskej fakulte.128 Nazdávame sa však, že túto paralelu lepšie naznačuje český preklad, a to výberom konkrétnych lexém: porov. napr. slovenské zažať cigaretu vz. české s dobrou cigaretou129 i syntaktickou stavbou (najmä vo zvýraznenej časti úryvku). Konfrontácia dvoch prekladových verzií a pôvodiny ukazuje, ako preklad kontextu ovplyvňuje interpretáciu lingvokulturémy. Správnosť interpretácie obrazu s lingvokultúrne špecifickým antroponymom Van Dyck potvrdzuje aj nasledujúca opakovaná referencia na tohto maliara pri opise chudobnejšej večere na ženskej fakulte. Večera v esejistke nevyvoláva také dobré pocity ako obed na mužskej fakulte, preto sa tu obraz s Van Dyckom relativizuje (porov. lexémy probably, hope, ktoré zvýraznila V. W.): „We are all PROBABLY going to heaven, and Vandyck is, we HOPE, to meet us round the next corner – that is the dubious and qualifying state of mind that beef and prunes at the end of the day’s work breed between them.“

128

Porov. na http://www.bookdrum.com/books/a-room-of-ones-own/9780141018980/bookmarks-125.html?bookId=2738 (26. 1. 2012). 129 Spojenie zažať cigaretu (vrátane rôznych slovesných a menných tvarov) sa v SNK vyskytuje raz (ide práve o citované použitie v preklade eseje); naproti tomu kolokácia zapáliť cigaretu (v rôznych slovesných i menných tvaroch) sa v korpuse objavuje 571-krát, zapáliť si cigaretu 374-krát (v oboch prípadoch môže ísť o totožnú väzbu, avšak s iným poradím komponentov).

120

Nazdávame sa, že aj pri tomto opakovanom použití obrazu je český preklad zrozumiteľnejší a ilustratívnejší v porovnaní so slovenskou verziou a lepšie demonštruje esejistkin zámer; porov.: „Všichni se možná dostaneme do nebe a van Dyck na nás, doufejme, čeká za nejbližším rohem – to jsou ony pochyby a nejistota, které cítí duše navečer po dlouhém dni a hovězím a švestkách.“ (2000b, s. 232). Slovenský preklad je v porovnaní s českým relatívne formálny a abstraktný, podľa nášho názoru sa príliš pridržiava morfosyntaktických charakteristík východiskového textu (porov. zvýraznenú atributívnu syntagmu): „Všetci pravdepodobne pôjdeme do neba a hneď za rohom, dúfame, stretneme Vandycka – taký je pochybovačný a zdržanlivý stav mysle, ktorý po celodennej práci vyvolávajú hovädzina a sušené slivky.“ (2000a, s. 251). 1.2.2 Ďalším príkladom, ktorým chceme ilustrovať význam adekvátneho prekladu kontextu pre identifikáciu lingvokulturémy, je rovnako netypická kombinácia lampy a chrbtice v nasledujúcom obraze: „The lamp in the spine does not light on beef and prunes.“ Pavel Vilikovský tento percepčne náročný obraz do slovenčiny prekladá takto: „Z hovädziny a sušených sliviek sa lampa v chrbtici nerozsvieti.“ (2000a, s. 251). Český preklad dopĺňa obraz o motív oleja, čím ho lepšie objasňuje: „Lampička v páteři, naplněná olejem z hovězího a švestek, nehoří.“ (2000b, s. 232). Takéto riešenie možno označiť za individuálny prekladový posun v prospech explikácie východiskového obrazu. Obraz s lampou dostáva v texte ostrejšie kontúry v kontraste k predchádzajúcemu opisu bohatého obeda na mužskej fakulte, kde sa takisto spomína motív svetla: „Meanwhile the wineglasses had flushed yellow and flushed crimson; had been emptied; had been filled. And thus by degrees was lit, half-way down the spine, which is the seat of the soul, not that hard little electric light which we call brilliance, as it pops in and out upon our lips, but the more profound, subtle and subterranean glow which is the rich yellow flame of rational intercourse.“ Slovenský preklad: „Medzičasom žlto a bordovo zašplechotali vínové poháre; vyprázdnili sa; a zase zaplnili. A tak sa postupne uprostred chrbtice, kde sídli duša, zažalo nie oné ostré elektrické svetielko, ktoré, keď nám prebleskuje po perách, nazývame iskrením, ale hlbšia, jemná a podzemná žiara, ktorá je sýtym žltým plameňom racionálneho obcovania.“ (2000a, s. 245). V českom preklade čítame: „Mezitím vinné číše probleskly žlutí a probleskly nachem, vyprázdnily se a byly naplněny. A tak se postupně uprostřed páteře, tam kde sídlí duše, rozžíhalo ne to bodové trdé elektrické světlo, jemuž říkáme ‘brilantnost’ a které nám 121

vyskakuje na jazyk a se rtů, nýbrž onen hlubší, jemnější a podzemský jas, onen sytě žlutý plamen rozumného rozhovoru.“ (2000b, s. 224). Kontrast „žiary, plameňa“ z dobrého obeda na mužskej fakulte a „lampy“, ktorá sa „nerozsvieti“ zo slabšej večere na ženskej fakulte, nie je samoúčelný; predstavuje podradený status žien voči mužom aj v takejto základnej záležitosti, akou je stravovanie.130 V citovanom texte upozorňujeme aj na zvýraznené lexémy, ktorých prekladová transformácia sa v oboch jazykoch líši do tej miery, že výrazne mení sémantiku a pochopenie citovaného textu (iskrenie vz. brilantnost; žiara vz. jas; racionálne obcovanie vz. rozumný rozhovor). 1.3 Referenčná relevancia lingvokulturémy vo vzťahu k sémantike textu Termínom referenčná relevancia označujeme v práci mieru, do akej správne dekódovanie lingvokulturémy ovplyvňuje celkovú sémantiku textu. Uvedomujeme si pritom, že určenie miery relevancie vo vzťahu k sémantike celej eseje môže byť sporné a výsostne individuálne. Navyše sú úvahy o referenčnej relevancii lingvokulturém do istej miery v kontradikcii k vyhláseniu, že čitateľovi cieľovej kultúry by mal prekladateľ umožniť plnohodnotné čítanie eseje, ktoré predpokladá poznanie sémantiky všetkých lingvokulturém. Predsa sa nám však v procese analýzy Woolfovej eseje ukázalo, že lingvokulturémy nemajú vo vzťahu k textovému celku rovnakú výpovednú hodnotu a pri takomto objeme textu je prakticky nemožné okomentovať každý lingvokultúrne špecifický prvok. To nás vedie k úvahám o rozlišovaní lingvokulturém s vyššou a nižšou mierou referenčnej relevancie. Za špecifiká s nižšou referenčnou relevanciou považujeme tie, ktorých nepochopenie alebo prehliadnutie neznamená výrazný sémantický posun. Naproti tomu lingvokulturémy s vyššou referenčnou relevanciou ovplyvňujú identifikáciu esejistovho komunikačného zámeru výraznejšie. 1.3.1 Na ilustráciu lingvokulturémy s nižšou referenčnou relevanciou možno spomenúť enumeratívne uvádzanie mien spisovateľov, ktorých neidentifikovanie nemusí znamenať komunikačnú bariéru: v úvode obsiahleho esejistického textu sa V. Woolfová zmieňuje o viacerých ženských autorkách, ktoré sú viac (sestry Brontëové, Jane Austenová, George Elliotová) alebo menej známe slovenskému čitateľovi (Frances Burney, pani Gaskellová, slečna Mitfordová). Tieto odkazy čitateľovi ponúkajú exkurz do britskej literárnej tradície prózy (a drámy) 19. storočia, ktorej autormi boli ženy, ale poznanie uvedených mien 130

O večeri na ženskej fakulte totiž autorka píše: „Večera bola hotová. Polievka bola tu. Bol to obyčajný hovädzí vývar. Nebolo na ňom nič, čo by vzrušilo fantáziu. Cez priehľadnú tekutinu by sa bola dala vidieť prípadná vzorka na tanieri. Vzorky však nebolo. Tanier bol obyčajný.“ (2000a, s. 250).

122

výraznejšie neovplyvňuje kauzalitu v texte; porov.: „Mohli by znamenať jednoducho zopár poznámok o Fanny Burneyovej, zopár ďalších o Jane Austenovej; hold sestrám Brontëovým a obrázok haworthskej fary zasypanej snehom; niekoľko podľa možnosti vtipných postrehov o slečne Mitfordovej; úctivú zmienku o George Eliotovej, odkaz na pani Gaskellovú, a to by bolo všetko.“ (2000a, s. 239). 1.3.2 Naproti tomu v nasledujúcom úryvku sa vyskytujú lingvokulturémy s nižšou (Johnson, Goethe, Carlyle, Sterne, Cowper, Shelley, Voltaire, Browning) i vyššou mierou referenčnej relevancie (Sir William Joynson Hicks). Ich „stretnutie“ na menšom textovom priestore umožňuje porovnať rozdiely medzi týmito dvoma typmi lingvokulturém: „There were the biographies: Johnson and Goethe and Carlyle and Sterne and Cowper and Shelley and Voltaire and Browning and many others. And I began thinking of all those great men who have for one reason or another admired, sought out, lived with, confided in, made love to, written of, trusted in, and shown what can only be described as some need of and dependence upon certain persons of the opposite sex. That all these relationships were absolutely Platonic I would not affirm, and Sir William Joynson Hicks would probably deny.“ P. Vilikovský túto časť prekladá takto: „A pozrela som sa znova na knižnicu. Boli tam životopisy: Johnson, Goethe, Carlyle, Sterne, Cowper, Shelley, Voltaire, Browning a mnohí ďalší. A začala som uvažovať o všetkých tých veľkých mužoch, ktorí z takého alebo onakého dôvodu obdivovali určité osoby opačného pohlavia, vyhľadávali ich, žili s nimi, zverovali sa im, milovali sa s nimi, písali o nich, dôverovali im a prejavovali voči nim čosi, čo sa dá opísať iba ako istá potreba a závislosť. Netvrdila

by som, že všetky tieto vzťahy boli úplne

platonické, a sir William Joynson Hicks by to pravdepodobne poprel.“ (2000a, s. 304).131 Popri viacerých viac či menej známych literárnych a historických osobnostiach (Johnson, Goethe, Carlyle, Sterne, Cowper, Shelley, Voltaire, Browning) sa v citovanom úryvku nachádza antroponymum William Joynson Hicks. Predpokladáme, že väčšina slovenských – a ani súčasných anglických čitateľov – nevie, že W. J. Hicks bol konzervatívny politik a minister vnútra. Stál za zákazom románu autorky Radclyffy Hallovej The Well of Loneliness,132 prvého románu s tematikou lesbického vzťahu. W. J. Hicks obvinil román i autorku z obscénnosti, hoci literárna i odborná verejnosť argumentovala, že napriek dobovej kontroverznosti témy homosexuality sa v texte nenachádzajú žiadne obscénne pasáže. Postavu 131

Český preklad tohto úryvku je porovnateľný so slovenským, preto ho neuvádzame (2000b, s. 294). O knihe porov. na: http://en.wikipedia.org/wiki/The_Well_of_Loneliness (15. 3. 2012). O jej autorke bližšie porov. na http://en.wikipedia.org/wiki/Radclyffe_Hall (15. 3. 2012) 132

123

W. J. Hicksa teda V. Woolfová v eseji spomína ironicky, čo však cieľový čitateľ bez poznania dobových súvislostí nemusí odhaliť a pochopiť opodstatnenie lingvokulturémy voči sémantike celku. Nazdávame sa, že (ne)poznanie tohto typu referencie ovplyvňuje identifikovanie komunikačného zámeru esejistky výraznejšie, preto pri nej uvažujeme o lingvokulturéme s vyššou referenčnou relevanciou. 1.3.3 Lingvokulturémou s vyššou referenčnou relevanciou je v eseji Vlastná izba aj trojidentita rozprávačky, ktorá na prvý pohľad pôsobí ako nepríznaková. Esejistka píše: „volajte ma Mary Betonová, Mary Setonová, Mary Carmichaelová alebo akýmkoľvek iným menom, aké sa vám zapáči – na tom vôbec nezáleží“ (2000a, s. 240). Variantné pomenovanie rozprávača môže bez poznania lingvokulturémy naznačovať, že esejistkina výpoveď je univerzálna a týka sa všetkých žien. Autorka v eseji pripisuje spomenuté mená aj ďalším postavám: Mary Betonová sa v texte objaví ako rozprávačka i ako teta rozprávačky (2000a, s. 245 – 246). Mary Setonová je zase priateľka rozprávačky, ktorá s ňou večeria vo Fernhame, kde Mary Setonová „vyučovala prírodné vedy“ (op. cit., s. 251). Mary Carmichaelová sa zasa v texte spomína ako autorka fiktívnej knihy Dobrodružstvo života: „Stála na samom konci police, nazývala sa Dobrodružstvo života alebo tak nejako, napísala ju Mary Carmichaleová...“ (op. cit., s. 298 – 299). Ak odhliadneme od predpokladu, že posledná menovaná postava je odkazom na prozaičku a ženskú aktivistku Marie Carmichaelovú,133 samotnú trojidentitu rozprávačky Mary a rovnomenných postáv možno chápať ako odkaz na anglickú baladu Fower Maries (Štyri Márie) známu aj pod názvom Mary Hamilton. V balade je jednou zo štyroch dvorných dám škótskej kráľovnej. U britského čitateľa, ktorý tieto skutočnosti pozná, dokáže uvedená lingvokulturéma vyvolávať asociácie nielen na literárne postavy zo spomínanej balady, ale aj na reálne historické osobnosti – Mary Beaton, Mary Seton, Mary Fleming a Mary Livingston,134 spoločníčky kráľovnej Mary Stuartovej. Po poprave Mary Hamiltonovej v balade zostali len tri Mary – rovnako ako vo Woolfovej eseji. Nazdávame sa, že slovenský a český čitateľ sú o tento rozmer a súvislosti eseje bez poznámok prekladateľov ochudobnení. Príklady lingvokulturém s vyššou mierou referenčnej relevancie dokazujú, že prekladateľ, ktorý text predstavuje cieľovému kultúrnemu prostrediu, by mal odhadnúť mieru referenčnej

závažnosti

lingvokultúrne

špecifického

133

prvku.

Pri

vyššej

Porov. http://www.bookdrum.com/books/a-room-of-ones-own/9780141018980/bookmarks-125.html?bookId=2738 (15. 3. 2012) 134 NB paronymickosť niektorých priezvisk s priezviskami postáv. Porov. http://en.wikipedia.org/wiki/Mary_Hamilton (5. 1. 2012)

124

frekvencii

lingvokulturém by sa mal snažiť o objasnenie mimotextových súvislostí prinajmenšom pri referenčne závažnejších lingvokulturémach. Tlmočil by tak esejistkin odkaz aj vtedy, keď sa dobový a kultúrny kontext esejistického textu zmenil. Iba tak sa podľa nášho názoru môže v úplnosti realizovať autorkin komunikačný zámer i všetky významové nuansy textu. 2 Posuny pri preklade lingvokulturém v eseji A Room of One's Own Po analýze faktorov ovplyvňujúcich identifikáciu lingvokulturémy upriamime pozornosť na tie lingvokultúrne špecifiká v eseji A Room of One's Own, pri ktorých došlo v prekladoch k posunom, náležitým i nežiaducim. Odôvodnené prekladové posuny sú imanentnou súčasťou translačného procesu.135 V procese transformácie východiskového textu do cieľového jazyka a kultúry totiž prekladateľ okrem iného „objavuje neologizmy, usiluje sa pomenúvať neosémantizmy, systematizuje terminológiu. Okrem toho vnáša do cieľového jazyka fenomény, ktoré v ňom neboli. Cez preklad vstupujú do cieľovej kultúry javy, ktorých importérmi sú často prekladatelia.“ (Rakšányiová, 2005, s. 28). Takéto sprievodné procesy a javy nevyhnutne vedú k posunom v rôznych jazykových rovinách. 2.1 Eklatantným príkladom lingvokultúrne špecifickej jednotky v analyzovanej eseji je anglická lexéma I, ktorá ako samostatná graféma označuje osobné zámeno ja. Túto grafickú jednoduchosť anglického pronomina využila esejistka v metafore, ktorou ku graféme/lexéme I pripodobnila tieň, vznášajúci sa nad prečítanou knihou; inými slovami, kritizovaný autor v knihe až príliš vysúval svoj subjekt (I – ja) do popredia. V. Woolfová píše: „But after reading a chapter or two a shadow seemed to lie across the page. It was a straight dark bar, a shadow shaped something like the letter ‘I’... Back one was always hailed to the letter ‘I’. One began to be tired of ‘I’. Not but what this ‘I’ was a most respectable ‘I’; honest and logical; as hard as a nut, and polished for centuries by good teaching and good feeding. I respect and admire that ‘I’ from the bottom of my heart. But — here I turned a page or two, looking for something or other the worst of it is that in the shadow of the letter ‘I’ all is shapeless as mist....But why was I bored? Partly because of the dominance of the letter ‘I’ and the aridity, which, like the giant beech tree, it casts within its shade.“ Slovenský prekladateľ sa rozhodol pristúpiť k naturalizácii lexémy I tak, že ju nahradil zámenom „ja“, a logicky namiesto sprievodného východiskového substantíva letter („písmeno“) použil lexému slovo/slovko. K tomuto náležitému kroku ho viedla elementárna 135

Ku klasifikácii prekladových posunov porov. kap. 2 v Úvode tejto práce.

125

jazyková diferencia, keďže v slovenčine je ja už slovom, lexémou, nie samostatným písmenom: „Ale keď som si prečítala jednu-dve kapitoly, na stránku akoby zaľahol tieň. Bol to tieň tvarom trochu pripomínajúci slovo ‘ja’... Človeka to zakaždým pritiahlo späť k slovku ‘ja’. Už sa mu to ‘ja’ začínalo prejedať. Niežeby to ‘ja’ nebolo nanajvýš úctyhodné; úprimné a logické; tvrdé ako orech, a po stáročia leštené vyberaným vzdelaním a vyberanou stravou. [chýba celá veta zvýraznená vo východiskovom texte – pozn. M. G.] Ale – a tu som obrátila jednu-dve stránky a čosi som hľadala – najhoršie je, že v tieni slovka ‘ja’ je všetko beztvaré ako hmla... Lenže prečo som sa nudila? Čiastočne pre tú nadvládu slovka ‘ja’ a pre neúrodnosť, ktorú ako obrovská breza rozosieva svojim tieňom.“ (2000a, s. 314). Český preklad sa na rozdiel od slovenského prekladu s lingvokulturémou I vyrovnal prostredníctvom kreolizácie – zachovaním východiskovej lexémy (čím sprostredkoval esejistkin prvotný obraz) a súčasne jej synonymným vyjadrením pomocou českého ekvivalentu (porov. stín jakoby ve tvaru písmene ‘I’ – stín ‘já’; To ‘I’, to ‘já’). M. Pokorný prekladá: „Ale po přečtení pár kapitol se zdálo, že se přes stránku snesl stín. Byl to rovný tmavý pruh, stín jakoby ve tvaru písmene ‘I’ – stín ‘já’... Vždycky vás zahnalo zpět písmeno ‘I’. To ‘I’, to ‘já’ mne začínalo unavovat. Ne že by to ‘já’ nebylo ‘já’ svrchovaně úctyhodné, čestné a logické, tvrdé jak ořech a po staletí pulírované kvalitní výukou a dobrým jídlem. Ctím a obdivuji to ‘já’ z hloubi duše. Ale – tady jsem obrátila pár stránek a cosi hledala – nejhorší je, že ve stínu toho ‘já’ se všechno jeví beztvaré jak mlha. ... Ale proč se nudím? Zčásti vinou nadvlády písmene ‘I’ a té vyprahlosti, kterou jak obrovský plážový strom prostíralo ve svém stínu.“ (2000b, s. 307). Ako vidno, český preklad zásadu úplnosti dodržal a vetu chýbajúcu v slovenskom preklade uviedol (Ctím a obdivuji to ‘já’ z hloubi duše.). V oboch prekladoch však chceme upozorniť na nesprávnu transformáciu východiskového spojenia the giant beech tree, ktoré možno preložiť ako „obrovský buk“, nie však ako „obrovský plážový strom“ (M. Pokorný) či „obrovská breza“ (P. Vilikovský). Obidva prekladové varianty hodnotíme ako negatívny posun, ktorý vznikol zrejme paronymiou anglických lexém beech (buk) – beach (pláž) – birch (breza).136 2.2 Ak prekladateľ usúdi, že lingvokulturéma je príliš špecifická, má právo ju nahradiť ekvivalentným prvkom typickým pre cieľový lingvokultúrny kontext. Samozrejme tak, aby zachoval komunikačný zámer východiskového textu. Takto v prospech naturalizácie 136

Problematike negatívnych posunov sa venujeme v tejto štúdii ešte v osobitných kapitolách 5 a 6.

126

postupoval P. Vilikovský pri označovaní niektorých akademických hodností v nasledujúcom úryvku: „...what was surprising and difficult of explanation was the fact that sex — woman, that is to say — also attracts agreeable essayists, light-fingered novelists, young men who have taken the M.A. degree; men who have taken no degree; men who have no apparent qualification save that they are not women.“ P. Vilikovký vybral taký prvok, ktorý je spoločný pre obidve kultúrne prostredia (doktorát): „...ale prekvapujúce a ťažko vysvetliteľné bolo, že pohlavie – totiž, žena – priťahuje aj vľúdnych esejistov, ľahkoprstých románopiscov, mladíkov, ktorí si urobili doktorát z humanitných vied; mužov, ktorí si neurobili nijaký doktorát; mužov, ktorí nemajú nijakú očividnú kvalifikáciu okrem tej, že nie sú ženy.“ (2000a, s. 257). Český prekladateľ šiel v naturalizácii ešte ďalej, keď konkrétne špecifikum nahradil všeobecným hyperonymným výrazom diplom: „...ale překvapivá a obtížně vysvětlitelná byla skutečnost, že pohlaví – to jest ženy – též přitahuje poutavé esejisty, vzletné románopisce, mladíky s čerstvým diplomem, muže zcela bez diplomu i muže, kteří nemají patrně žádnou kvalifikaci, vyjma té, že nejsou ženami.“ (2000b, s. 239). Kým prekladový posun slovenčine hodnotíme ako tematický, ako pokus nájsť ekvivalent platný pre obe kultúrne prostredia, český variant považujeme za simplifikáciu, prípadne – vzhľadom na hyperonymickosť českého prekladového variantu – za sémantický prekladateľský postup. 2.3 Ak v prekladovom texte dochádza k výrazovej substitúcii, je dobré, ak sa táto substitúcia robí dôsledne všade tam, kde sa tento prvok vyskytuje a kde to jazykový kontext nahrádzaného prvku dovoľuje. Túto stratégiu uplatňuje aj P. Vilikovský; porov. viacnásobnú identickú substitúciu lexémy student slovenskými substantívami vedec, bádateľ, učenec v preklade do slovenčiny (naproti českému student, studentka v relevantných kontextoch). Tento Vilikovského individuálny posun bol podľa nášho názoru podmienený jeho interpretáciou skutočnosti: a) „The student who has been trained in research at Oxbridge has no doubt some method of shepherding his question past all distractions till it runs into his answer as a sheep runs into its pen. The student by my side, for Instance, who was copying assiduously from a scientific manual, was, I felt sure, extracting pure nuggets of the essential ore every ten minutes or so.“ – „Bádateľ, ktorý sa priučil výskumu v Oxbridgi, má iste nejakú metódu, ako previesť svoju otázku popri všetkých rozptýleniach, až napokon vojde do svojej odpovede, ako ovca do 127

košiara. Napríklad bádateľ po mojom boku, ktorý usilovne odpisoval z vedeckej príručky, dobýval, tým som si bola istá, čisté hrudky esenciálnej hrudy.“ (2000a, s. 258) – „Student, badatelsky vycvičený v Oxbridgi...Například student po mém boku...“ (2000b, s. 240) b) „It would be ambitious beyond my daring, ... to suggest to the students of those famous colleges that they should rewrite history.“ – „Bolo by odo mňa priveľmi odvážne, ... keby som vedcom oných slávnych univerzít navrhla, aby nanovo napísali dejiny.“ (2000a, s. 272) – „Bylo by opovážlivé víc, než si troufám, naznačovat studentkám těch slavných škol, ať přepíšou historii...“ (2000b, s. 256) c) „An amusing book might be made of it if some young student at Girton or Newnham would collect examples and deduce a theory.“ – „Mohla by o tom vzniknúť zaujímavá kniha, keby nejaká mladá bádateľka v Girtone alebo Newnhame zozbierala príklady a vyvodila z nich teóriu.“ (2000a, s. 280) – „Dala by se z toho udělat zábavná knížka, kdyby některá mladá studentka v Girtonu nebo Newnhamu shromáždila příklady a odvodila teorii.“ (2000b, s. 265) d) „That ... might provide an interesting book if any student at Girton or Newnham cared to go into the matter.“ – „...a keby sa nejakému učencovi v Girtone či Newnhame zachcelo tou záležitosťou zaoberať, mohla by vzniknúť zaujímavá kniha.“ (2000a, s. 286) – „...a mohla by o něm vzniknout zajímavá kniha, kdyby se některá studentka z Girtonu či Newnhamu chtěla tohoto tématu zhostit.“ (2000b, s. 273) Pri tomto posune chceme upozorniť ešte na rešpektovanie lingvokultúrnej špecifickosti odkazov na čisto ženské fakulty v Newnhame a Girtone v českom preklade, ktorý pri zmienkach o ich študentoch dôsledne používa feminatívum studentka. Pavel Vilikovský toto špecifikum zväčša nahrádza maskulínnymi ekvivalentmi (študent, bádateľ, vedec, učenec) a spomenutú osobitosť zohľadňuje len výnimočne (porov. v príklade c) – bádateľka); uvádzame aj ďalšie príklady zvolenej stratégie oboch prekladateľov: e) „What one wants, I thought — and why does not some brilliant student at Newnham or Girton supply it?“ – „Čo by človek potreboval, pomyslela som si, a prečo nám to nejaký vynikajúci študent z Newnhamu alebo Girtonu neposkytne?“ (2000a, s. 272).

128

– „Schází nám, napadalo mne – a proč to nějaká nadaná studentka z Newnhamu nebo Girtonu nezjistí?“ (2000b, s. 255). f) „Here the psychologists of Newnham and Girton might come to our help.“ – „Tu by nám mohli prísť na pomoc psychológovia z Newnhamu a Girtonu.“ (2000a, s. 278). – „Tady by nám mohli být ku pomoci newnhamské a girtonské psycholožky.“ (2000b, s. 263). g) „Mr Oscar Browning, because Mr Oscar Browning was a great figure in Cambridge at one time, and used to examine the students at Girton and Newnham...“ – „pán Oscar Browning bol svojho času veľkou postavou v Oxforde a skúšaval študentov v Girtone a Newnhame.“ (2000a, 278).137 – „pán Oscar Browning byl jednou dobu výrazná postava v Cambridgi a zkoušíval studentky v Girtonu a Newnhamu.“ (2000b, 263) 2.4 Podobný viacnásobný a systémový individuálny posun nastal aj pri predložkovej syntagme „out of the nursery“, ktoré slovenský prekladateľ opakovane transformoval expresívnejším spojením „vyrástli z detských šatočiek“: a) Vetu „they were married whether they liked it or not before they were out of the nursery“ preložil P. Vilikovský ako „[ženy]sa vydávali, či sa im to páčilo, alebo nie, ešte prv, ako vyrástli z detských šatočiek“ (2000a, s. 272), kým český preklad použil substantívum škola: „Podle profesora Trevelyana se vdávaly, ať se jim to zamlouvalo nebo ne, dřív, než vyšli ze školy“ (2000b, s. 256). b) P. Vilikovský potom analogicky preložil identické spojenie out of nursery aj vo vetnej syntagme: „How, then, could it have been born among women whose work began, according to Professor Trevelyan, almost before they were out of the nursery“ takto: „Ako sa teda mohlo zrodiť medzi ženami, ktoré podľa profesora Trevelyana začali pracovať takmer skôr, ako vyrástli z detských šatočiek“ (2000a, s. 274); zatiaľ čo M. Pokorný znovu použil nepríznakové substantívum škola: „Jak by se tedy mohl narodit mezi ženami, jejichž práce podle profesora Trevelyana začínala skoro dřív, než vyšly ze školy“ (2000b, s. 259). Nazdávame sa, že slovenské prekladateľské riešenie je svojou frazematickosťou v porovnaní s českým variantom expresívnejšie a čitateľsky pôsobivejšie. 2.5 Lingvokulturémou, pri ktorej nastal nevyhnutný naturalizačný posun, je aj substantívum blue-stocking vo Woolfovej vete: „Pope or Gay is said to have satirized her ‘as a blue-stocking with an itch for scribbling’“. Lingvokulturéma blue-stocking v angličtine 137

Upozorňujeme aj na faktickú chybu v slovenskom preklade, v toponyme Oxford namiesto správneho Cambridge. Otázke faktických lapsusov v prekladoch Woolfovej eseje sa venujeme osobitne v kap. 5.4.

129

označuje intelektuálku, ktorá sa oblieka nevkusne a staromódne.138 Termín údajne pochádza od členiek literárneho klubu okolo Elizabeth Montagu v polovici 18. storočia, ktoré namiesto elegantných čiernych pančúch nosili sivé (vtedy ich nazývali modré – blue) pančuchy; podľa nich ich aj pomenovali.139 Pavel Vilikovský túto lingvokulturému naturalizujúco nahradil (menej expresívnym) substantívom mudrlantka: „...že ju Pope či Gay údajne satiricky zobrazil ‘ako mudrlantku so sklonom k čarbaniu’.“ (2000a, s. 283 – 284). Uvedená výrazová substitúcia je odôvodniteľná, keďže kulturologicky ekvivalentná lexéma v slovenčine neexistuje. K rovnakej substitúcii bol nútený pristúpiť aj český prekladateľ pomocou spojenia emancipovaná škrabalka, ktoré už kóduje aj sému „čarbania“ z východiskovej vety: „...a také se říká, že Pope anebo Gay ji zkarikovali jako ‘emancipovanou škrabalku’.“ (2000b, s. 270). 2.6 Ako lingvokulturému vnímame aj Woolfovej neologizmus cock-a-doodledum, ktorý esejistka použila vo vete: „Opinions that one now pastes in a book labelled cock-adoodledum and keeps for reading to select audiences on summer nights once drew tears, I can

assure

you.“

Lexému

cock-a-doodledum

vytvorila

Woolfová

z anglického

onomatopoického citoslovca označujúceho zvuk, ktorý vydáva kohút; denotátom neologizmu sú však na princípe metafory nezmyselné a absurdné výpovede. Keďže prostredníctvom neologizmov a okazionalizmov „človek v kompresovanej jazykovej forme hodnotí, neraz výstižne a presne, sociálne reálie“ (Sipko, 2011, s. 15), nie je ich transformovanie do cieľového jazyka jednoduché. Slovenský prekladateľ si na konotovanie významu lexémy cock-a-doodledum vybral naturalizujúci frazeologizmus tresky-plesky, čím zachoval expresivitu východiskového pomenovania a súčasne naznačil význam lexémy ako táranie, trepanie, plieskanie;140 porov.: „Názory, ktoré si dnes vlepujeme do zošitka označeného tresky-plesky a uschovávame, aby sme ich v letné večery predčítavali vybranému poslucháčstvu, kedysi, môžem vás ubezpečiť, vháňali slzy do očí.“ (2000a, s. 280). Český prekladateľ použil rovnako expresívnu lexému láryfáry (2000b, s. 266), ktorá v češtine označuje „znevažující, zlehčující popíraní, odmítání, plané mluvení; tresky plesky“.141 Vzhľadom na uvedenú sémantizáciu sa nazdávame, že výrazová substitúcia tejto lexémy bola v oboch prekladoch primeraná. 2.7 Uvedené prekladové posuny sú teda logické a odôvodniteľné; v analyzovaných textoch sa však nachádzajú aj také posuny, ktorých motiváciu je ťažké vystopovať. 138

K definícii blue-stocking por . http://www.thefreedictionary.com/Bluestocking (5. 1. 2012). Porov. na http://en.wikipedia.org/wiki/Bluestocking (5. 1. 2012). 140 Porov. heslo tárať v Synonymickom slovníku slovenčiny (2000, s. 735). 141 Porov. Slovník spisovního jazyka českého H – L (1989, s. 516). 139

130

Individuálny posun takéhoto charakteru sme zaznamenali napr. v slovenskom preklade nasledujúcej vety: „But I should need to be a herd of elephants, I thought, and a wilderness of spiders, desperately referring to the animals that are reputed longest lived and most multitudinously eyed, to cope with all this.“ P. Vilikovský tu pristúpil k substitúcii pavúkov mravcami: „Ale to by som musela byť stádom slonov a záplavou mravcov, pomyslela som si, zúfalo sa utiekajúc k zvieratám, ktoré vraj žijú najdlhšie a sú obdarené najväčším počtom očí, aby som to všetko zvládla.“ (2000a, s. 257). Nevedno, čo viedlo P. Vilikovského k takejto substitúcii; oba živočíšne druhy totiž majú relatívne veľký počet očí.142 Český prekladateľ zachoval sémanticky totožný ekvivalent: „Ale to bych musela být stádem slonů, říkala jsem si, a rojem pavouků – zoufale jsem spomínala na zvířata, která prý žijí nejdéle a mají nejvíc očí –, abych to všechno zvládla.“ (2000b, s. 239). 2.8 Lingvokulturémou, pri ktorej sa v preklade uplatnila naturalizácia, je v eseji takisto slovné spojenie názvoslovného charakteru „the Manx cat“, prípadne aj „a cat without tail“. Manx cat je druh mačky bez chvosta, ktorá sa vyskytuje najmä na ostrove Man. P. Vilikovský prekladá citované spojenia ako „mačku bez chvosta“ a „bezchvostú mačku“ (2000a, s. 245, 246, 247); M. Pokorný podobne ako „kočku bez ocasu“ a „bezocasé kočky“ (2000b, s. 225, 227). Takéto prekladové varianty v oboch jazykoch do istej miery zastierajú geografickú špecifikáciu lingvokulturémy, aj keď treba priznať, že sú v konečnom dôsledku ilustratívnejšie ako napr. spojenie *mačka z ostrova Man. Preto v tomto prípade uvažujeme o výrazovej strate, nie o výrazovej nivelizácii východiskových lexém. Navyše, v oboch prekladoch sa na inom mieste nachádza aspoň nepriamy odkaz na geografickú špecifiku. V slovenčine totiž čítame: „Bezchvosté mačky, hoci na ostrove Man sa ich vraj zopár vyskytuje, sú vzácnejšie, ako sa myslí.“ (2000a, s. 247); a v češtine „Tvrdí se sice, že bezocasné kočky žijí na ostrově Man, ale jsou vzácnější, než si lidé myslí.“ (2000b, s. 227). 2.9 Lingvokulturémou, pri ktorej by sme naopak privítali naturalizujúci preklad, je lexéma Kaiser z východiskovej vety „The Czar and the Kaiser would never have worn crowns or lost them.“ V anglickom lingvokultúrnom prostredí možno historicko-geografickú provenienciu substantív Czar a Kaiser identifikovať jednoznačne (v uvedenom poradí ako Rusko a Nemecko). Lexéma Kaiser, označujúca v nemčine cisára, sa však v slovenskom 142

„Mravce majú zložené facetové oči, ktorými detekujú pohyb a tri jednoduché temenné očká, ktorými detekujú úroveň a polarizáciu svetla.“ Porov. na http://sk.wikipedia.org/wiki/Mravce (12. 2. 2012). Pavúky majú najčastejšie štyri páry očí, niekedy len tri alebo zriedkavo dva páry očí. Porov. na http://sk.wikipedia.org/wiki/Pav%C3%BAky (12. 2. 2012).

131

lingvokultúrnom kontexte na označenie nemeckého panovníka (frekventovane) nepoužíva a pôsobí cudzo.143 Preto keď sa v slovenskom preklade objaví transformát východiskovej vety v podobe „Cár a Kaiser by nenosili na hlave korunu, ani by o ňu neprišli.“ (2000a, s. 264), môže pri ňom nastať percepčná pauza. Ako náležitý ekvivalent by sme uprednostnili skôr naturalizujúce spojenie nemecký cisár, prípadne len cisár, ktoré sa súčasne dostatočne líši od lexémy cár. K takémuto riešeniu pristúpil aj M. Pokorný: „Car a císař by nikdy nenosili své koruny a nikdy by o ně nepřišli.“ (2000b, s. 247). 2.10 Za lingvokultúrne limitované špecifikum, pri ktorom by bol žiaduci naturalizačný prekladový posun, považujeme aj proprium „the Armada“, ktoré sa objavuje pri enumeratívnom uvádzaní kapitol z dejín profesora Trevelyana (2000a, s. 271). P. Vilikovský ho prekladá lexémou „Armada“, čo však takisto môže predstavovať zvýšenie percepčnej námahy – bez poznania východiskového textu by sme mohli predpokladať, že v slovenskom preklade došlo k redakčnej chybe v uvedení vokalickej kvantity. Lexéma the Armada je anglickým lexikálnym importom zo španielčiny a označuje (vojenské) námorníctvo. V histórii sa ňou pomenúva španielska námorná invázia do Anglicka v roku 1588 (niekedy aj Spanish Armada),144 prípadne aj následná anglická odveta v roku 1589 (tzv. English Armada). Nazdávame sa, že väčšine slovenských percipientov nie sú takéto historické konotácie lexémy Armada známe a bez dodatočného komentára môže byť uvedenie slovenského prekladového variantu Armada mätúce a nejednoznačné. Zrejme aj z tohto dôvodu sa český prekladateľ priklonil k explikácii, ktorá má uľahčiť percepciu: proprium Armada uviedol ako citát v úvodzovkách a pridal ešte vnútornú vysvetlivku v podobe atribútu: „Španělská ‘Armada’“ (2000b, s. 255). 2.11 Napokon uvedieme ešte jednu komunikačnú situáciu v eseji, keď naturalizačný prekladový posun nenastal, hoci by bol žiaduci. Ide o lingvokulturému European war v nasledujúcej vetnej syntagme: „...thanks, curiously enough to two wars, the Crimean which let Florence Nightingale out of her drawing-room, and the European War which opened the doors to the average woman some sixty years later, these evils are in the way to be bettered.“ Esejistka atributívnou syntagmou European war označila to, čo v slovenskom historickom

143

V slovenských komunikátoch zachytených v SNK sa lexéma kaiser vyskytuje len raz (vrátane rôznych ortografických verzí), aj to len ako súčasť derivovaného privlastňovacieho adjektíva „kaiserov“. 144 Porov. na http://en.wikipedia.org/wiki/Spanish_Armada (12. 2. 2012).

132

a kultúrnom kontexte poznáme ako Prvú svetovú vojnu, keďže v čase vydania a napísania eseje (1928) to bola jediná svetová vojna, ktorú esejistka zažila.145 P. Vilikovský aj napriek tomu ponechal pôvodné spojenie, ktoré však slovenskému čitateľovi nemusí dostatočne evokovať konkrétnu historickú udalosť, tak ako by ju naznačovalo kultúrne náležité spojenie Prvá svetová vojna: „...aj vďaka dvom vojnám, krymskej, ktorá vypustila z jedálne Florence Nightingalovú, a európskej, ktorá približne o šesťdesiat rokov neskôr otvorila dvere obyčajnej žene, sú tieto neprávosti na ceste k zlepšeniu.“ (2000a, s. 321). Nazdávame sa, že na tomto mieste by bola žiaduca naturalizácia aj preto, že preklad vznikol s časovým posunom oproti originálu, takže okolnosti denotačného procesu sa zmenili. M. Pokorný v českom preklade zohľadnil historické diferencie tejto lingvokulturémy aspoň čiastočne, keď použil adjektívum světové, hoci ani on vojnu jednoznačne neidentifikoval: „...také díky dvěma válkám – krymské, která propustila Florenci Nightingalovou z obývacího pokoje, a světové, která asi o šedesát let později otevřela dveře i průměrné ženě – tyto křivdy směřují k nápravě.“ (2000b, s. 314). 2.12 Na rozdiel od posledných troch spomínaných lingvokulturém (Kaiser, Armada, European War) k odôvodneným naturalizačným zmenám došlo v už citovanom úryvku s propriami Balliol a Kings (porov. v tejto štúdii 1.1.1.2). Okrem nich sa však v texte nachádzajú aj ďalšie lingvokultúrne špecifické prvky – penny a fellowship, ktorým sa na tomto mieste chceme venovať: „Every penny I earn, they may have said, will be taken from me and disposed of according to my husband’s wisdom — perhaps to found a scholarship or to endow a fellowship in Balliol or Kings.“ V slovenskom preklade: „Každý groš, ktorý zarobím, povedali si azda, mi vezmú a použijú podľa úvahy môjho manžela – možno na zriadenie štipendia alebo ako dar nejakej katedre na Balliole alebo Kings.“ (2000a, s. 255); a českej prekladovej mutácii: „Každý halíř, který vydělám, mohly by říct, mi vezme a utratí můj moudrý manžel – možná k založení stipendia anebo k poskytnutí profesury v Balliol anebo Kings.“ (2000b, s. 236). Pri lexéme penny pristúpili obaja prekladatelia k naturalizácii, slovenský prekladateľ k substitúcii historizmom groš a český prekladateľ nocionálnym substantívom halíř.146

145

V angličtine sa na označenie 1. svetovej vojny používajú aj viacslovné pomenovania World War I alebo The Great War. 146 Podobný naturalizujúci ekvivalent zvolil P. Vilikovský systémovo aj pri vete: „It is only for the last forty-eight years that Mrs Seton has had a penny of her own.“ ktorú preložil ako „Iba v posledných štyridsiatich ôsmich rokoch mala pani Setonová vlastný groš.“ (2000a, s. 254). Český prekladateľ však na tomto mieste použil

133

Problematický je však preklad spojenia to endow a fellowship, kde sa prekladatelia v interpretácii a v ekvivalentoch rôznia: „dar nejakej katedre“ (P. Vilikovský) a „poskytnutí profesury“ (M. Pokorný). Inštitút takzvaného endowed fellowship znamená, že darca kryje náklady na štúdium a niekedy aj na štipendium absolventa zvyčajne počas jeho doktorandského štúdia.147 Takéto darcovstvo nemá v slovenskom kontexte paralelu, preto P. Vilikovský pristúpil k naturalizácii tejto lingvokulturémy – v princípe ide naozaj o dar, hoci nie priamo katedre. Pokorného variant nepokladáme za sémanticky prehľadný ani logický (profesúru možno skôr získať, ako poskytnúť), preto ho považujeme za negatívny posun. 2.13 Vrátime sa aj k ďalšiemu úryvku, ktorý sme už analyzovali na inom mieste tejto štúdie (porov. kap. 1.1.1.4); vyskytuje sa v ňom naturalizáciu lexémy omnibus: „[she] killed herself one winter’s night and lies buried at some cross-roads where the omnibuses now stop outside the Elephant and Castle.“ V slovenskom preklade čítame: „jednej noci sa zabila a leží pochovaná na nejakej križovatke neďaleko Elephant and Castle, kde teraz zastavujú autobusy“ (2000a, s. 274). Aj v českom preklade sa použilo naturalizujúce apelatívum autobus: „...se zabila jedné zimní noci a leží pohřbena někde na rozcestí, kde teď za křižovatkou Elephant and Castle staví autobusy.“ (2000b, s. 258). Omnibusy boli v anglickom historickom kontexte prostriedky hromadnej prepravy, na začiatku ťahané koňmi, neskôr motorizované;148 pre slovenského čitateľa je to však časovo a kultúrne vzdialený prvok, preto obaja prekladatelia zvolili naturalizáciu. 2.14 Viaceré lingvokulturémy, s ktorými sa slovenský a český prekladateľ museli pri preklade vyrovnať, obsahuje aj nasledujúci text: „But if I want to know all that a human being can tell me about Sir Hawley Butts, for instance, I have only to open Burke or Debrett and I shall find that he took such and such a degree; owns a hall; has an heir; was Secretary to a Board; represented Great Britain in Canada; and has received a certain number of degrees, offices, medals and other distinctions by which his merits are stamped upon him indelibly. Only Providence can know more about Sir Hawley Butts than that.“ Okrem silnej ironickej pointy v enumeratívnom opise Sira Hawleho Buttsa sú z lingvokultúrneho hľadiska špecifické antroponymá Burke a Debrett. Vo východiskovej kultúre označujú zoznamy britskej aristokracie a nižšej šľachty, nazvané podľa vydavateľov

odlišný ekvivalent: „Pouze v posledních osmačtyřiceti letech života měla paní Setonová vlastní peníze.“ (2000b, s. 235). 147 Porov. http://en.wikipedia.org/wiki/Financial_endowment#Endowed_scholarship.2Ffellowship (13. 2. 2012). 148 Bližšie o omnibusoch porov. napr. http://en.wikipedia.org/wiki/Wagonette (12. 2. 2012).

134

zoznamov (Burke's Peerage and Gentry; Debrett's People of Today).149 V slovenskom preklade došlo pri zvýraznených lexémach k individuálnemu prekladovému posunu – k explikácii denotátu kultúrne špecifických proprií, ktorých problémové dekódovanie si Pavel Vilikovský pravdepodobne uvedomoval: „Ale ak sa chcem dozvedieť všetko, čo mi len ľudská bytosť môže povedať napríklad o Sirovi Hawleym Buttsovi, stačí mi otvoriť Burkeho alebo Debrettov zoznam šľachtických rodov a zistím, že skončil takú a takú univerzitu; je majiteľom kaštieľa; má dediča; bol tajomníkom Rady, zastupoval Veľkú Britániu v Kanade; a dostal istý počet hodností, menovaní, medailí a ďalších vyznamenaní, ktorými sa nezmazateľne zvečnili jeho zásluhy. Viac už o Sirovi Hawleym Buttsovi môže vedieť iba Prozreteľnosť.“ (2000a, s. 303). Takýto postup možno hodnotiť aj ako poznámku prekladateľa realizovanú prostredníctvom vnútornej vysvetlivky. Český prekladateľ ponechal relevantné propriá exotizačne bezo zmien: „Ale pokud chci znát vše, co se člověk může dozvědět například o siru Hawleym Buttsovi, stačí mi otevřít Burka či Debretta a zjistím, že získal ten a ten akademický titul, že vlastní rezidenci, má dědice, působil jako ministerský tajemník, zastupoval Velkou Británii v Kanadě a obdržel jistý počet čestných titulů, úřadů, vyznamenání a dalších ocenění, jimiž jsou nesmazatelně vyznačeny jeho zásluhy. Jen sama Prozřetelnost může o siru Hawleym Buttsovi vědět víc.“ (2000b, s. 293 – 234). Ako vidno, aj na takejto relatívne malej textovej ploche sa v eseji objavujú ďalšie lexémy, pri ktorých prekladovom transfere obaja prekladatelia postupovali odlišne. Zaujme najmä preklad lingvokulturémy Secretary to a Board spojeniami tajomník rady (P. Vilikovský) a ministerský tajemník (M. Pokorný). Východisková syntagma „Secretary to a Board“ môže byť referenciou na tzv. Parliamentary Secretary to the Board of Trade150, prípadne na Secretary to the Board of Control151; v oboch prípadoch ide o úradnícke posty z 18. a 19. storočia, ktoré však nemajú priamu paralelu v cieľových lingvokultúrnych kontextoch, preto pri nich prekladatelia zvolili naturalizačné riešenia. 2.15 Prekladový posun zaznamenávame aj pri východiskovej vete: „There remains but Keats; whom Atropos slew young, as she slew John Clare in a mad-house, and James Thomson by the laudanum he took to drug disappointment.“ V uvedenej výpovedi sa ako kultúrne špecifické ukázali okrem mien literárnych osobností proprium Atropos a apelatívum 149

Bližšie porov.: http://en.wikipedia.org/wiki/Burke%27s_Peerage, a http://en.wikipedia.org/wiki/Debrett%27s Porov. http://en.wikipedia.org/wiki/Parliamentary_Secretary_to_the_Board_of_Trade (19. 2. 2012). 151 Úradnícky post, ktorý bol spoluzodpovedný za dohľad nad tzv. Východoindickou spoločnosťou. Porov. na http://en.wikipedia.org/wiki/Secretary_to_the_Board_of_Control (19. 2. 2012). 150

135

laudanum. Atropos bola v gréckej mytológii najstaršia z troch bohýň osudu, ktorá určovala, ako človek zomrie.152 Slovenský prekladateľ jej meno substituoval explikatívnym apelatívom sudička, keďže zrejme predpokladal, že konkrétnejšiu lingvokulturému Atropos by slovenský čitateľ identifikoval len s ťažkosťami: „Zostáva nám iba Keats; ktorého sudička skosila za mlada, tak ako skosila Johna Clara v blázinci a Jamesa Thomsona prostredníctvom laudana, ktoré užil, aby otupil sklamanie.“ (2000a, s. 320). Takýto posun možno považovať za simplifikáciu, prípadne výrazovú stratu voči východiskovému textu. Český prekladateľ proprium Atropos ponechal, ale uvedomujúc si jeho lingvokultúrnu špecifickosť, pridal k nemu vysvetľujúce apelatívum sudice: „Zbývá jediný Keats, kterého sudice Atropos srazila v mládí, stejně jako srazila v blázinci Johna Clara a jako zahubila Jamesa Thomsona opiem, ktoré požil, aby otupil své zklamání.“ (2000b, s. 314). V tomto prípade uvažujeme o individuálnom prekladovom posune, o explikácii v prospech zjednodušenia percepcie. Navyše M. Pokorný nahradil aj výraz laudanum153

jeho

synonymom ópium, zrejme ako frekventovanejšou lexémou154, kým P. Vilikovský ponechal pôvodný výraz. 2.16 Naturalizačný zásah si podľa slovenského prekladateľa zaslúžilo aj pomenovanie britskej meny shilling v nasledujúcom kontexte: „For there is a spot the size of a shilling at the back of the head which one can never see for oneself.“ Vilikovského ekvivalent päťkorunáčka je pre slovenského percipienta akiste ilustratívnejší, ako by bolo pôvodné pomenovanie, takže čítame: „Je totiž na temene hlavy také miesto veľké ako päťkorunáčka, na ktoré si človek sám nevidí.“ (2000a, s. 307). Český prekladateľ ponechal exotizujúce spojenie šilinková mince: „V týle máme totiž skvrnu velikosti šilinkové mince, kterou sami nikdy nespatříme.“ (2000b, s. 298). Český preklad však pristúpil k naturalizácii peňažnej meny na inom mieste, kde nahradil kompozitum fourpenny: „novels...in the fourpenny boxes in the Charing Cross Road.“ M. Pokorný prekladá: „lze je najít v krabicích s levnými knihami před antikvariáty na Charing Cross Road.“ (2000b, s. 273 – 274), čo považujeme za ilustratívnejší ekvivalent, ako slovenské prekladateľské riešenie, ktoré pracuje s pôvodným vyjadrením: „[romány] v štvorpennyových škatuliach na Charing Cross Road.“ (2000a, s. 287), keďže cieľový čitateľ nemusí mať predstavu o hodnote tejto sumy vo vzťahu ku knihám. 152

Porov. na http://en.wikipedia.org/wiki/Atropos (6. 1. 2012). laudanum – čistý ópiový výťažok, ópiová tinktúra (Šaling et al, 1997, s. 699). 154 Len orientačne uvádzame údaje z SNK: laudanum – 33 výskytov, ópium – približne 1840 výskytov (vrátane jeho derivátov). 153

136

2.17 Odlišný preklad nachádzame v oboch jazykov aj pri lingvokulturémach Supermen a Fingers of Destiny v syntagme: „Supermen and Fingers of Destiny would never have existed.“ Kým slovenský prekladateľ sa exotizačne pridržiava východiskovej eseje: a prekladá kalkom „Nikdy by nejestvovali Supermani a Prsty osudu“ (2000a, s. 264); český prekladateľ obidve lexémy naturalizoval: „Nikdy by se nezrodil nadčlověk ani ruka osudu.“ (2000b, s. 247). Nazdávame sa, že postup M. Pokorného je primeranejší: lexéma Superman konotuje skôr novší, filmový denotát (ktorý V. Woolfová

nemala na mysli) a aj pre

slovenčinu je typickejšia kolokácia „ruka osudu“ ako Vilikovského riešenie Prsty osudu. 2.18 Posuny nastali aj v českom preklade nasledujúcej vety: „whether they were old or young, married or unmarried, red-nosed or hump-backed“, ktorú P. Vilikovský transformoval takto: „či boli mladí alebo starí, ženatí alebo slobodní, s červeným nosom alebo hrbatí“ (2000a, s. 258). M. Pokorný vytvoril nasledujúcu syntagmu: „jestlipak byli staří, či mladí, ženatí, nebo svobodní, braši, anebo samotáři“ (2000b, s. 240). Ako vidno, v českom preklade došlo k individuálnemu posunu, keďže braši, ktoré nahrádza anglické kompozitum red-nosed (s červeným nosom), je plurálom archaickej a expresívnej lexémy braš, synonymnej so substantívom brat.155 V tomto kontexte je zrejme použité vo význame „priateľský, spoločenský človek, kumpán“ ako protiklade k lexéme samotáři. Tá je takisto individuálnym prekladateľským posunom od pôvodného hump-backed (v preklade hrbatý). Nie je celkom jasné, prečo si M. Pokorný zvolil práve substantíva braši a samotáři ako naturalizujúcu substitúciu lexém red-nosed (s červeným nosom) a humpbacked (hrbatí). Možno ho k tomu viedla diferencovanosť morfologickej a slovnodruhovej charakteristiky

oboch

ekvivalentov

(predložkové

spojenie

s červeným

nosom

vz.

substantivizované adjektívum hrbatí); jeho výber prekvapuje preto, že ide o lexémy sémanticky príbuzné predchádzajúcej dvojici lexém („ženatí, nebo svobodní“). 2.19 Aj v nasledujúcom výroku, ktorým V. Woolfová poukazuje na mužský inštinkt vlastniť a podmaniť si, sa ako lingvokultúrne špecifické javia viaceré prvky; sústredíme sa na tie, pri ktorých došlo k prekladovým posunom: „[women] will pass a tombstone or a signpost without feeling an irresistible desire to cut their names on it, as Alf, Bert or Chas must do in obedience to their instinct, which murmurs if it sees a fine woman go by, or even a dog, Ce chien est a moi. And, of course, it may not be a dog, I thought, remembering Parliament Square, the Sieges Allee and other avenues.“ 155

brach – 1. druh, přítel, kamarád; muž vůbec: *2. bratr: vydávat se za něčího bracha; → expr. zdrob. brášek,… bráška (porov. Slovník spisovného jazyka českého A – G, 1989, s. 160).

137

Pavel Vilikovský pri preklade nahradil pre slovenského čitateľa relatívne „netransparentné“ mužské meno Chaz kultúrne typickejším Tom, čo hodnotíme ako výrazovú substitúciu: „[ženy] prejdú popri náhrobnom kameni či pouličnom stĺpe bez toho, aby pocítili neodolateľnú túžbu vyryť do neho svoje meno, ako to musia urobiť Alf, Bert či Tom, poslúchajúc inštinkt, ktorý mumle, keď vidí okolo ísť peknú ženu, alebo hoci aj psa, Ce chien est a moi. A pravdaže, nemusí to byť pes, pomyslela som si, keď som si spomenula na Parlamentné námestie, Alej obliehaní a ďalšie avenue.“ (2000a, s. 276). M. Pokorný antroponymum Chaz exotizačne ponechal: „...přejdou kolem náhrobku či pamětní desky, aniž by pocítily neodolatelnou touhu vyrýt do nich své jméno, jak to ve shodě se svým nutkáním musí učinit Alf, Bert anebo Chas, který, když kolem něj projde krásná žena, anebo třeba jen pes, zamumlá: Ce chien est à moi. A samozřejmě to nemusí být pes, uvažovala jsem se vzpomínkou na Parlamentní náměstí, Vítězný bulvár a další hlavní třídy.“ (2000b, s. 260 – 261). Aj keď negatívnym posunom v rovine lexiky a syntaxe sa v tejto štúdii venujeme v osobitných kapitolách (porov. kap. 5 a 6), na tomto mieste chceme upozorniť na negatívny prekladový posun, ktorý v citovanom texte nastal pri slovenskom prekladateľskom riešení toponyma Siegesallee. To možno do slovenčiny transformovať skôr ako Alej víťazstva, podobne ako to nájdeme v českej verzii (Vítězný bulvár) namiesto Vilikovského variantu Alej obliehaní. Okrem toho obaja prekladatelia odcitovali prevzatý výrok z francúzštiny Ce chien est à moi. (Tento pes mi patrí.). Pre čitateľov, ktorí francúzštinu neovládajú, môže o význame vety napovedať aj dvojnásobná zmienka o psovi, ktorá predchádza výroku a nasleduje za ním. Je však otázne, či je tento náznak dostatočný a či prekladatelia nemali uprednostniť slovenský ekvivalent výroku, ktorý by esejistkine názory väčšmi priblížil. Vzhľadom na to, že citáty z francúzštiny sa považujú za jednu z charakteristických čŕt Woolfovej esejistického štýlu (porov. Cuddy-Keane, 1997, s. 906), možno postup oboch prekladateľov považovať za adekvátny vo vzťahu k východiskovému textu. 2.20 Naturalizácia sa môže v preklade realizovať na rozlične veľkej textovej ploche, od najmenšej (pronominum I – porov. 2.1; antroponymum profesor von X – porov. ďalej 3.6) až po tú najväčšiu. Na väčšom priestore sa v analyzovanej eseji naturalizácia realizovala pri lingvokultúrne špecifickej archaickej angličtine, resp. jej archaickom pravopise. Ním esejistka ilustruje nevzdelanosť jednej z historických postáv, Dorothy Osbornovej, ktorá píše list svojmu snúbencovi, Sirovi Williamovi Templovi. Vo Woolfovej eseji čítame: „Sure the poore

138

woman is a little distracted, shee could never bee soe rediculous else as to venture at writeing book’s and in verse too, if I should not sleep this fortnight I should not come to that.’“ Slovenský prekladateľ si na transformáciu takejto príznakovej podoby angličtiny do slovenčiny vybral kombináciu dialektu (takuo, ináče, ňigdáj) a špecifickej ortografie (zaznamenávanie mäkkosti konsonantov dtnl pred vokálmi e a i, nepoužívanie grafémy y, atď.). Keďže sa k archaickému štylistickému príznaku pridáva aj nárečový príznak, mohli by sme vo vzťahu k východiskovému textu uvažovať o výrazovom zosilňovaní. V slovenskom jazykovo-historickom kontexte však aj nárečový prejav v predkodifikačnom období mohol slúžiť ako jedna z podôb slovenčiny – v tom prípade by šlo o výrazovú zhodu: „Tuhľa, spomenula som si, keď som odložila vojvodkyňu a otvorila si listy Dorothy Osbornovej, píše Dorothy Templovi o vojvodkyninej novej knihe: ‘Něborka je určite trochu višinutá, ináče bi sa ňigdáj ňemohla tak zosmiešňiť a pustiť sa do písaňja kňíh, naviše ešťe vo veršoch, čo bi som aj najblišších štrnásť dňí oka ňezažmúrila, aj tak bi sa na takuo ňedala.’“ (2000a, s. 285). M. Pokorný v českom preklade nepristúpil k zmene registra a použil spisovnú češtinu so sporadickou archaizujúcou, resp. poetickou lexikou: „Ta ubožačka zjevně přichází o rozum, leč nemohla by se dopustit takové směšnosti a odvážit se sepsat knihu, která je veršem, a byť bych třeba po čtrnáct dnů nespala, takové něco by mne nenapadlo.“ (2000b, s. 271). V podobnej stratégii pokračuje esejistka aj ďalej, a to na ešte väčšej textovej ploche, takže prekladatelia boli nútení uplatniť totožný postup, ako pri predchádzajúcom úryvku: „Listen to her running on: ‘After dinner wee sitt and talk till Mr B. com’s in question and then I am gon. the heat of the day is spent in reading or working and about sixe or seven a Clock, I walke out into a Common that lyes hard by the house where a great many young wenches keep Sheep and Cow’s and sitt in the shades singing of Ballads; I goe to them and compare their voyces and Beauty’s to some Ancient Shepherdesses that I have read of and finde a vaste difference there, but trust mee I think these are as innocent as those could bee. I talke to them, and finde they want nothing to make them the happiest People in the world, but the knoledge that they are soe. most commonly when we are in the middest of our discourse one looks aboute her and spyes her Cow’s goeing into the Corne and then away they all run, as if they had wing’s at theire heels. I that am not soe nimble stay behinde, and when I see them driveing home theire Cattle I think tis time for mee to retyre too. when I have supped I goe into the Garden and soe to the syde of a small River that runs by it where I sitt downe and wish you with mee.’“ 139

Slovenský prekladateľ zachoval niektoré príznakové charakteristiky východiskového textu: okrem iného minuskuly na začiatkoch viet, väčšinu majuskúl pri niektorých substantívach (Owce, Kravi, Krásu, Ľuďmi) a analogicky príznakový pravopis. „Počúvajte, ako rapoce: ‘Po obeďe seďíme a zhovárame sa, až kým ňepríde reč na pána B. a potom odchádzam. najhorúcejší čas strávim čítaním či pri roboťe a okolo šiestej alebo siedmej hoďini vijďem von na obecnú lúku, ktorá leží hňeď pri dome, gďe veľmo veľa mladích ďioučeňjec stráži Ouce a Kravi, seďja v tuoňi a pospevujú si baladi; tájďem g ňim a porovnávam ich hlasi a Krásu s ňejakími dávňimi pastierkami, o ktorích som čítala, a zisťujem tam obrouskí rozďjel, ale verťe mi, podľa mňa ňje sú ťjeto o ňič meňej neviňje ako tamťje. dám sa s nimi do reči a zisťujem, že im k tomu, abi boli najšťastnejšími Ľuďmi na svete, ňechíba nič kremä poznaňja, že ňimi sú. najčastejšie práve uprosred najlepšiej zhovárki sa jedna zobzerá kolo seba a zbadá, že sa jej krava zatárala do raži a potom sa šetki rozuťekajú, akobi mali na nohách krídla. Ja, čo ňje som taká šibká, zaostaňem, a keď ich viďím, jak ženú statok domov, povjem si, že je načase, aby som sa aj ja pobrala. keď sa navečeriam, zájdem do záhradi a potom na breh malej rječki, ktorá ťečje povedľa, ďe si sadnem a želám si, abi si bol so mnou...’“ (2000a, s. 285). Verzia P. Vilikovského sa nám aj v tomto prípade v porovnaní s českým prekladom javí ako adekvátnejšia, z hľadiska štýlu a registra ekvivalentná; považujeme ju za „vydarenú“ aj vďaka Vilikovského bohatým autorským skúsenostiam s prozaickým textom. V češtine prekladateľ opäť použil spisovnú češtinu, na mieste minuskúl na začiatku viet použil ortograficky správne majuskuly, substantíva v pôvodine s príznakovými začiatočnými majuskulami zapísal nepríznakovo: „Poslouchejte, jak uhání: ‘Po večeři sedíme a hovoříme, až přijde řeč na pana B, a pak jdu. Horké dny trávím četbou či prací a kolem šesté či sedmé vyjdu na obecní pastvinu, ležící těsně u domu, kde mnoho mladých žen pase ovce a krávy a sedí ve stínu a zpívá si; jdu k nim a porovnávám jejich hlasy a krásu s pradávnýmy pastýřkami, o kterých jsem četla, a nacházím tu velký rozdíl, ale věřte mi, myslím, že tyhle jsou právě tak nevinné, jako asi byly tamty. Mluvím s nimi a zjistím, že k tomu, aby byli nejšťastnějšími lidmi na světě, jim schází jen vědět, že jimi jsou. Obvykle když jsme zabrány do hovoru, některá se rozhlédne a zpozoruje, jak její krávy zacházejí do obilí, a pak všechny běží pryč, lehce, jako kdyby měly křídla. Já nejsem tak mrštná, a tak čekám, a když vidím, jak své stádo ženou domů, řeknu si, že je načase, aby se také vrátila. Po večeři

140

jdu do zahrady a k břehu říčky, která uplývá kolem místa, kde sedím, a toužím, abyste byl se mnou...’“ (2000b, s. 271 – 272).156 Český variant hodnotíme ako výrazové zoslabovanie až nivelizáciu originálu, pretože sa pri ňom odstraňujú špecifické výrazové vlastnosti Woolfovej textu a takisto sa nivelizuje esejistkin komunikačný zámer sprostredkovať špecifické štylistické charakteristiky a dobové ukotvenie citovaného textu. Analýza jednotlivých prekladových posunov ukázala, že obaja prekladatelia si zvolili vlastnú cestu transformácie špecifických prvkov Woolfovej eseje, pričom ich riešenia boli raz úspešnejšie, inokedy menej. Charakter prekladových ekvivalentov závisel nielen od možností cieľových jazykov, ale aj od úrovne jednotlivých prekladateľských kompetencií oboch prekladateľov. 3 Posuny pri preklade lingvokultúrne špecifických antroponým Aj keď sme sa už pri predchádzajúcich prekladových posunoch pristavili pri antroponymách (napr. Burke, Debrett – 2.14, Atropos – 2.15, Chaz – 2. 19), ide o špecifický typ lexém, ktorých prekladateľskému riešeniu venujeme osobitnú kapitolu. V obidvoch prekladoch došlo pri nich k naturalizačným zásahom: 3.1 Antroponymum (Sir) Archibald Bodkin z vety „That cupboard there, you say it holds clean table-napkins only; but what if Sir Archibald Bodkin were concealed among them? Let me then adopt a sterner tone.“ označuje reálnu historickú postavu. Sir Archibald Bodkin patril k najtvrdším oponentom románu Radclyffy Hallovej The Well of Loneliness a ďalších publikácií, ktoré boli v tej dobe označované za obscénne.157 Pavel Vilikovský jeho meno preniesol do slovenského prekladu bezo zmien a bez komentára, hoci je otázne, koľko slovenských čitateľov pozná súvislosti tohto lingvokultúrne špecifického prvku: „Tamto tá skriňa – vravíte, že sú v nej iba čisté obrúsky; ale čo keby sa medzi nimi skrýval sir Archibald Bodkin? Dovoľte teda, aby som zvolila prísnejší tón.“ (2000a, s. 323). Naproti tomu český prekladateľ si zvolil úplne odlišnú stratégiu a meno i titul spomínanej historickej postavy zmenil: „Tamhleta skříň – říkáte, že obsahuje jen čisté ubrousky, ale co když se mezi nimi skrývá rytíř Kopiník Chrabrý? Nasadím tedy přísnější tón.“ (2000b, s. 317). Nevedno, či M. Pokorného k naturalizujúcej substitúcii motivovala 156

Rodená hovoriaca hodnotila text ako vysoko kultivovaný; prekladateľ mohol podľa nej podvedome alebo zámerne voliť zvukové prostriedky a slovosled, ktoré robia text až spevným, poeticky plynulým. Všetky koncovky sú úzkostlivo spisovné, niektoré lexémy sa pohybujú na hranici archaickosti: (hovořit, říčka, uplývá). 157 Porov. v tejto práci kapitolu 1.3.2.

141

sémantika priezviska Bodkin, ktoré ako apelatívum označuje šidlo, ihlicu, bodec. Spojenie Kopiník Chrabrý by mohlo na metaforickom princípe ironizovať nekompromisnosť Sira Bodkina v kauze zakázanej knihy a súčasne nahradiť pre českého čitateľa neznámu historickú postavu motivačne priezračným antroponymom. 3.2 Antroponymum John vo Woolfovej vete označuje svojou frekventovanosťou všeobecnosť fiktívnej literárnej postavy: „On the one hand we feel You — John the hero — must live, or I shall be in the depths of despair. On the other, we feel, Alas, John, you must die, because the shape of the book requires it.“ P. Vilikovský nahradil substantívum John naturalizujúcim propriom Jano: „Ty – hrdina Jano – musíš žiť, ináč upadnem do hlbokého zúfalstva. Na druhej strane cítime: „Žiaľ, Jano, musíš umrieť, lebo si to vyžaduje tvar knihy.“ (2000a, s. 292). Na rozdiel od neho český prekladateľ antroponymum John exotizujúco ponechal: „Ty – hrdina jménem John – musíš žít, jinak upadnu do nejhlubšího zoufalství. Na druhou stranu cítíme: Běda, Johne, musíš zemřít, protože to vyžaduje podoba knihy.“ (2000b, s. 280 – 281). 3.3 Podobne generalizujúcu funkciu má v eseji antroponymum (Mrs.) Martin ako frekventované proprium pomenúvajúce fiktívnu ženu: „that she is Mrs Martin, aged thirtysix, dressed in blue, wearing a black hat and brown shoes.“ Kým Pavel Vilikovský ho ponechal v pôvodnej podobe: „že je to pani Martinová, tridsaťšesťročná, oblečená v modrom, s čiernymi klobúkom a hnedými topánkami.“ (2000a, s. 271); český prekladateľ túto lingvokulturému substituoval – náležite – naturalizujúcim antroponymom: „že je to pani Nováková, věk šestatřicet, oblečená v modrých šatech, s černým kloboukem a v hnědých střevících“ (2000b, s. 255). Nazdávame sa, že české naturalizujúce prekladateľské riešenie je transparentnejšie pre cieľového čitateľa, pre ktorého proprium Nováková kóduje aj konotáciu frekventovanosti a všeobecnosti, na rozdiel od propria Martinová, ktoré nemá tento konotatívny význam v češtine ani v slovenčine. 3.4 Za lingvokultúrne špecifikum východiskového textu, ktoré sa prenieslo v niektorých prípadoch aj do cieľového slovenského prekladu, považujeme aj uvádzanie neprechýlených

ženských

priezvisk

Currer

Bell,

George

Eliot,

George

Sand,

charakteristické pre východiskovú analytickú angličtinu. Prekladatelia ponechali priezviská bez prechýlenia vtedy, ak chceli zachovať esejistkin zámer – poukázať na zámerné mužské pseudonymy ženských autoriek; porov. napr.: „Bol to pozostatok citu cudnosti, ktorý ešte v devätnástom storočí diktoval ženám anonymitu. Currer Bell, George Eliot, George Sand,

142

všetky obete vnútorného sváru sa, ako dokazujú ich spisy, neúspešne pokúšali zakryť závojom mužského mena.“ (2000a, s. 276). Na inom mieste, kde tento komunikačný zámer nebolo treba naplniť, pristúpil P. Vilikovský k prechýleniu, napr.: „úctivú zmienku o George Eliotovej“ (2000a, s. 239), kým český prekladový variant meno autorky ponechal aj tu v pôvodnej podobe: „uctivou vzpomínku na George Eliot“ (2000b, s. 217). 3.5 Lingvokultúrne špecifickými sú aj antroponymá Verneys a Hutchinsons, ktorými sa eponymne pomenúvajú memoáre od Lucy Hutchinsonovej a Frances Verneyovej. Vo východiskovom texte sa vyskytujú ako plurálové tvary priezvisk: „neither Shakespeare’s women nor those of authentic seventeenth-century memoirs, like the Verneys and the Hutchinsons, seem wanting in personality and character.“ Pavel Vilikovský tieto lexémy transformoval iným sufixom, ktorý sa v slovenčine používa na označenie umeleckých produktov podľa autora (možno aj vďaka paronymii s apelatívom verneovky; podobne aj mayovky stealovky, disneyovky): „...že by či už Shakespearovým ženám, alebo ženám z autentických memoárov zo sedemnásteho storočia, ako sú Verneyovky a Hutchinsonky, chýbala osobnosť a charakter“ (2000a, s. 269 – 270).158 Naproti tomu v českom preklade sa pristúpilo k menej príznakovému riešeniu: „...že by ženám u Shakespeara či z autentických memoárů sedmnáctého století, např. Verneyovým a Hutchinsonovým, scházela osobnost a charakter.“ (2000b, s. 253). Oba prekladové varianty považujeme za legitímne výrazové substitúcie lexém Verneys a Hutchinsons vzhľadom na ich denotát, východiskovú gramatickú podobu i cieľový lingvokultúrny kontext. 3.6 antroponymum von X: Naturalizácia môže prebehnúť na väčšej či menšej textovej ploche, môže sa týkať odsekových celkov i najmenších lexikálnych prvkov. Dokazuje to aj pomenovanie fiktívnej postavy profesora von X, ktorá má poslúžiť ako ilustratívny príklad mužského autora kritizujúceho ženy. V origináli je urodzenosť a kvázivznešenosť mena zvýraznená predponovým von: „It was the face and the figure of Professor von X engaged in writing his monumental work entitled THE MENTAL, MORAL, AND PHYSICAL INFERIORITY OF THE FEMALE SEX.“ Slovenský prekladateľ v profesorovom „mene“ vynechal lingvokultúrne špecifickú predložku von, keďže pravdepodobne považoval za postačujúce a pre slovenský kontext typickejšie označenie iniciálou: „Kreslila som tvár, postavu. Bola to tvár a postava profesora X., ako píše svoje monumentálne dielo Duševná, 158

Lucy Hutchinsonová vydala memoáre svojho manžela, poručíka Hutchinsona. Frances Verneyová bola autorkou memoárov rodiny Verneyovcov.

143

mravná a telesná menejcennosť ženského pohlavia.“ (2000a, s. 261). M. Pokorný predložku ponechal, čím zachoval pôvodné konotácie urodzenosti postavy: „Byla to postava a tvář profesora von X. ...“ (2000b, s. 243). 3.7 Pochopiteľné naturalizačné tendencie nastávajú pri uvádzaní mien literárnych postáv vo všetkých troch kultúrnych kontextoch: „Clytemnestra, Antigone, Cleopatra, Lady Macbeth, Phedre, Cressida, Rosalind, Desdemona, the Duchess of Malfi, among the dramatists; then among the prose writers: Millamant, Clarissa, Becky Sharp, Anna Karenina, Emma Bovary, Madame de Guermantes...“ Obaja prekladatelia ich prispôsobujú jazykovej norme

alebo

Phaedra/Faidra)

vžitým

konvenciám

a morfematicky

Kareninová, Emma Bovaryová

159

prinajmenšom

(Rosalinda,

ortograficky

Millamanta,

Becky

(Klytaimnéstra, Sharpová,

Anna

). Upozorňujeme ešte na zmenu mena postavy the duchess of

Malfi v českom preklade; postava pochádza z hry Johna Webstera, ktorá je v českom kultúrnom kontexte známa pod názvom Vévodkyně z Amalfy, v slovenských komunikátoch sa vyskytuje ako Vojvodkyňa z Malfi. Slovenský prekladateľ píše: „Klytaimnéstra, Antigona, Kleopatra, lady Macbeth, Phaedra, Kressida, Rosalinda, Desdemona, vojvodkyňa z Malfi spomedzi dramatikov; potom spomedzi prozaikov: Millamanta, Clarissa, Becky Sharpová, Anna Karenina, Emma Bovary, madame de Guermantes“ (2000a, s. 270).160 Český prekladateľ: „Klytaimnéstra, Antigoné, Kleopatra, lady Macbeth, Faidra, Kressida, Rosalinda, Desdemona, vévodkyňe z Amalfi u dramatiků a pak, u prozaiků, Millamant, Clarissa, Becky Sharpová, Anna Kareninová, Emma Bovaryová, Madame de Guermantes.“ (2000b, s. 254). Uvedená analýza ukázala, že aj pri antroponymách východiskového textu nastali v prekladoch posuny, ktoré odrážajú úzus a konvencie cieľového lingvokultúrneho prostredia a súčasne individuálne preferencie oboch prekladateľov v uplatnení exotizácie alebo naturalizácie lingvokultúrne špecifických prvkov. 4 Parentézy a digresie s lingvokuturémou

159

V slovenskom preklade je pri mene madame Bovary variantosť. Kým na tomto mieste ho P. Vilikovský ponecháva nezmenené, inde ho prechyľuje: „čo prežíval Flaubert, keď písal Madame Bovaryovú“ (2000a, s. 277). Český preklateľ prechyľuje dôsledne: Paní Bovaryová (2000b, s. 261). 160 Niektoré literárne postavy sú známe viac, iné menej: madame de Guermantes – postava v Proustovom Hľadaní strateného času; Millamanta – postava v komédii Williama Congrevea The Way of the World (1700).

144

Parentézy patria v eseji k najčastejším štylisticky príznakovým konštrukciám, pričom ich charakter varíruje od nocionálnych až po expresívne (Slančová, 1984, s. 222). Aj esej Vlastná izba je percepčne náročná pre časté parentézy a digresie, ktorých pochopenie navyše sťažuje prítomnosť lingvokulturém. 4.1 Ilustruje to aj nasledujúci úryvok, v ktorom esejistka opisuje čítanie knihy Mary Carmichaelovej a ktorý obsahuje digresiu s kontaktovou funkciou (porov. zdvorilostnú formulu a viacnásobné použitie opytovacej vety): „A rozhodnutá, že splním pri nej svoju čitateľskú povinnosť, ak ona pri mne splní svoju povinnosť spisovateľskú, obrátila som stránku a čítala som... Prepáčte, že som sa tak náhle odmlčala... Nie sú tu nijakí muži? Sľubujete mi, že tamto za tou červenou oponou sa neskrýva postava sira Charlesa Birtona? Zaručujete sa, že sme tu samé ženy? Tak vám môžem povedať, že tie slová, ktoré som si prečítala, zneli: ‘Chloe mala Oliviu rada...’ Nestŕhajte sa. Nečervenajte sa. Priznajme si tu v súkromí medzi sebou, že takéto veci sa občas stávajú. Ženy niekedy naozaj majú rady ženy.“ (2000a, s. 300). Na margo lingvokulturémy – antroponyma Charles Birton – použitej v digresii treba poznamenať, že sa v slovenskom preklade neuvádza správne. V skutočnosti existoval konzervatívny politik, Sir Chartres Biron, ktorý rozhodoval o prípade obscénnosti už spomínanej knihy The Well of Loneliness (1928);161 proprium Chartres Biron sa teda spája s cenzúrou, čo vyhovuje sémantike citovaného kontextu. Hoci v elektronickej verzii eseje, s ktorou sme primárne pracovali, je uvedené antroponymum Charles Biron (nesprávne meno, správne priezvisko),162 v inej verzii163 a rovnako aj v českom preklade je uvedená taká podoba antroponyma, ktorá sa vzťahuje na konkrétnu historickú postavu: „Slibujete mi, že se tamhle za tím červeným závesem neukrývá postava sira Chartrese Birona?“ (2000b, s. 290). Odhliadnuc od omylu v slovenskom preklade sa nazdávame, že identifikácia tejto lingvokulturémy s vyššou referenčnou relevanciou výrazne ovplyvňuje pochopenie uvedenej digresie a slovenský čitateľ z časovo aj kultúrne vzdialeného prostredia jej extrajazykové súvislosti pravdepodobne nepozná. 4.2 Niektoré obrazy v odbočeniach a vsuvkách sa neexistenciou prieniku medzi skúsenostným poľom esejistu a čitateľa (najmä cieľovej kultúry) dostávajú na hranicu

161

Porov. v tejto štúdii kap. 1.3.2. „Do you promise me that behind that red curtain over there the figure of Sir Charles Biron is not concealed?“ Porov. http://ebooks.adelaide.edu.au/w/woolf/virginia/w91r/chapter5.html (6. 1. 2012). 163 „Do you promise me that behind that red curtain over there the figure of Sir Chartres Biron is not concealed?“ Porov. na http://www.american-buddha.com/room.own.5.htm (6. 1. 2012). 162

145

percepcie a bizarnosti, čo dokazuje aj ďalší príklad kombinácie parentézy a digresie s lingvokulturémou: „Náhoda chcela, že pri nejakej bludnej spomienke na starú esej o opätovnej návšteve počas dlhých prázdnin mi zišiel na um Charles Lamb – svätý Charles, ako povedal Thackeray, keď si priložil na čelo jeho list. Veru, spomedzi všetkých mŕtvych (podávam vám svoje myšlienky tak, ako prichádzali), je Lamb jedným z najbližších; práve jeho by sa bol človek rád opýtal: Nože povedzte, ako ste písali svoje eseje?“ (2000a, s. 242). Je otázne, koľko (slovenských) čitateľov vie, že sa zvýraznený obraz v skutočnosti vzťahuje na reálnu udalosť164 a koľkí z nich súčasne vedia, prečo sa táto udalosť spomína v eseji. Nie je jednoduché určiť jednoznačnú mieru referenčnej relevancie takejto lingvokulturémy, hoci vzhľadom na príznakovosť tohto obrazu by komentujúca prekladateľova poznámka pomohla objasniť potrebné súvislosti. Okrem tejto historickej postavy upozorňujeme v citovanom úryvku na niektoré slovenské prekladateľské riešenia v porovnaní s relevantným východiskovým textom: „As chance would have it, some stray memory of some old essay about revisiting Oxbridge in the long vacation brought Charles Lamb to mind – Saint Charles, said Thackeray, putting a letter of Lamb’s to his forehead. Indeed, among all the dead (I give you my thoughts as they came to me), Lamb is one of the most congenial; one to whom one would have liked to say, Tell me then how you wrote your essays?“ V českej prekladovej verzii čítame: „Náhoda tomu chtěla, že jakási zatoulaná vzpomínka na kterousi starou esej o návštěvě Oxbridge o velkých prázdninách mi přivedla na mysl Charlese Lamba – svatého Charlese, jak řekl Thackeray, přikládaje si na čelo Lambův dopis. Skutečne, ze všech mrtvých velikánů (předávám vám své myšlenky tak, jak ke mně přicházeli) je Lamb jedním z nejsympatičtějších, právě jeho by se člověk rád zeptal – ‘Pověz mi, jak si psal své eseje?’“ (2000b, s. 220). Český preklad sa od slovenského líši okrem iného práve vo zvýraznených adjektívach dead a the most congenial. Kým P. Vilikovský preložil lexému dead doslovným adjektívom mŕtvych, M. Pokorný toto adjektívum doplnil o explikatívne substantívum – mrtvých velikánů. Superlatív polysémického adjektíva the most congenial preložil český prekladateľ kontextovo vhodným ekvivalentom nejsympatičtějších, na rozdiel od príliš všeobecného slovenského ekvivalentu najbližších, ktoré považujeme za výrazovú stratu.165

164

William Makepeace Thackeray si priložil na čelo list anglického esejistu Charlesa Lamba adresovaný Bernardovi Bartonovi. 165 congenial (angl.) – „sympatický, spriaznený, príjemný, súrodý, príbuzný, vhodný, vyhovujúci“

146

5 Negatívne posuny na lexikálnej úrovni Ako sme už ukázali v predchádzajúcich kapitolách, v prekladoch Woolfovej eseje došlo k niekoľkým neadekvátnym prekladateľským riešeniam, na ktoré chceme upozorniť. Analyzované lapsusy potvrdzujú, že terminologická náročnosť a kultúrna špecifickosť eseje kladú zvýšené nároky na jazykovú i interkultúrnu kompetenciu prekladateľa. 5.1 Príznakové lexémy Obraz v digresii s Charlesom Lambom (4.2) potvrdzuje, že niektoré na prvý pohľad bizarné, príznakové prvky v eseji majú v skutočnosti reálny kultúrny základ a prekladateľova schopnosť

dekódovať

takúto

lingvokulturému

ovplyvňuje

ekvivalentnosť

prekladu

a, samozrejme, aj porozumenie eseje cieľovým čitateľom. 5.1.1 Tento názor možno ilustrovať na nasledujúcom úryvku z Woolfovej eseje: „I do not believe that even the Table of Precedency which you will find in Whitaker’s ALMANAC represents a final order of values, or that there is any sound reason to suppose that a Commander of the Bath will ultimately walk in to dinner behind a Master in Lunacy.“; čo sa do slovenského prekladu dostalo ako: „Neverím, že by dokonca aj Tabuľka prvenstiev, ktorú nájdete vo Whitakerovom Almanacu, predstavovala konečné poradie hodnôt, ani že jestvuje nejaký rozumný dôvod domnievať sa, že Majster kúpeľa sa napokon ustanoví na slávnostnú večeru až po Ceremoniárovi bláznovstiev.“ (2000a, s. 319). V češtine však čítame odlišný preklad zvýraznených lexém: „Ani u Tabulky přednosti, kterou naleznete ve Whitakerově Almanachu, nevěřím, že představuje konečný pořádek hodnot anebo že máme jakýkoli soudný důvod k domněnce, že Čestný důstojník z Bath nakonec k večeři půjde až po Soudci k posuzování nesvéprávných.“ (2000b, s. 312). Porovnaním oboch prekladových verzií s východiskovým textom sa opäť potvrdzuje Levého premisa, že prekladateľ „potřebuje znát skutečnost, která se za textem skrývá“ (Levý, 1963, s. 30) a že poznanie denotátu kultúrne špecifického prvku pomáha prekladateľovi nájsť optimálny ekvivalent východiskovej lexémy. Table of Precedency je totiž britskou lingvokulturémou

spoločensko-historického

charakteru;

tabuľka,

ktorá

je

súčasťou

každoročne vydávaného Whitakerovho Almanachu, určuje, v akom poradí prichádzajú, usádzajú sa, či bývajú ohlasovaní ľudia urodzeného pôvodu alebo predstavitelia štátu či súdov pri oficiálnych príležitostiach. Jeden z významov polysémického substantíva precedency je síce aj „prvenstvo“, tak ako to prekladá Pavel Vilikovský (Tabuľka prvenstiev); denotát analyzovanej lingvokulturémy však vyžaduje skôr preklad, aký nachádzame u M. Pokorného, 147

teda: „Tabulka přednosti“ (t. j. kto má prednosť pred kým, podľa pôvodu a spoločenského postavenia). Druhou lingvokulturémou, na ktorú chceme v citovanom texte upozorniť, je spojenie Commander of the Bath. Ide o titul rytiera v britskom rytierskom ráde Order of the Bath (doslova „Rád kúpeľa“); názov rádu sa odvodzuje od obradu menovania rytierov, ktorý zahŕňal aj kúpeľ ako symbol rituálneho očistenia. V ráde sú tri triedy členov; Commanders (alebo Dames) of the Bath tvoria prostrednú triedu.166 Lingvokulturému Commander of the Bath nie je jednoduché transformovať do cieľových jazykov – ako ukazujú zvýraznené spojenia, obaja prekladatelia zvolili odlišné stratégie i ekvivalenty. Nazdávame sa, že v oboch prekladoch došlo k posunu. V českom pre zachovanie lexémy Bath v predložkovej väzbe (Čestný důstojník z Bath), ktorá v takejto podobe evokuje toponymum; v slovenskom preklade je problematické práve polysémické substantívum Majster (Majster kúpeľa); ani jeden z jeho významov (KSSJ, 2003, s. 310) nezodpovedá spomínanému denotátu anglického spojenia Commander of the Bath. Za primerané riešenie by sme považovali naturalizujúcu syntagmu Rytier Rádu (očistného) kúpeľa. Ďalšou problematickou lingvokulturémou v citovanom úryvku je spojenie Master in Lunacy. Tento termín z jurisdikcie pomenúva sudcu, ktorý môže vyhlásiť osoby za nesvojprávne.167 V tomto ohľade považujeme slovenský ekvivalent Ceremoniár bláznovstiev za výrazný negatívny posun, kým český ekvivalent Soudce k posuzování nesvéprávných je podľa nášho názoru bližšie k denotátu východiskovej lingvokulturémy. 5.1.2 Iným príkladom príznakového viacslovného pomenovania, ktoré má však reálny kultúrny základ, je lingvokulturéma nursery tea. Zrejme pre jej lingvokultúrnu príznakovosť nastal pri výpovedi s uvedenou lingvokulturémou negatívny prekladový posun, a to v oboch prekladoch vety „the nursemaid was wheeling the perambulator carefully in and out back to nursery tea“. Tú M. Pokorný preložil ako „ošetřovatelka s kočárkem opatrňe zajížděla do jeslí“ (2000b, s. 267); a P. Vilikovský zasa ako „pestúnka starostlivo prevážala kočík hneď dnu, hneď zasa von do záhrady“ (2000a, s. 251). Východiskové viacslovné pomenovanie nursery tea označovalo popoludňajší čas olovrantu, keď sa deti vyšších stredných vrstiev stretávali so svojimi rodičmi, na rozdiel od väčšiny dňa, ktorú trávili s pestúnkami. Pri nursery tea sa podávalo menšie pohostenie

166 167

Porov. na http://en.wikipedia.org/wiki/Order_of_the_Bath (5. 1. 2012). Porov. na http://vickipedia.livejournal.com/15078.html (5. 1. 2012).

148

a namiesto čaju (tea) paradoxne mlieko.168 V oboch prekladoch prekladatelia nahradili lingvokulturému príliš všeobecnými a sémanticky neekvivalentnými apelatívami jesle a záhrada, čo považujeme za negatívny posun. 5.1.3

V slovenskom

preklade

pozorujeme

prílišnú

upätosť

na

príznakové

východiskové spojenie „health of the fame“ v nasledujúcom kontexte: „They are not even now as concerned about the health of their fame as men are.“, ktoré sa do slovenčiny dostalo v kolokačne netypickom prekladateľskom riešení „zdravie ich slávy“: „Ani dnes im ešte neleží zdravie ich slávy na srdci tak veľmi ako mužom.“ (2000a, s. 276). V češtine bol, nazdávame sa, prekladateľ o čosi úspešnejší v menej príznakovom spojení: „Dodnes se nezajímají o zdar svého věhlasu tak jako muži.“ (2000b, s. 260). 5.1.4 Za rovnako nenáležité považujeme v českom preklade ekvivalenty viacslovných pomenovaní cut-away coat a evening shirt vo vete „a curious-looking object, in a cut-away coat and evening shirt, were aimed at me.“ Pomenovanie cut-away coat označuje frak a viacslovná lexéma evening shirt pomenúva slávnostnú košeľu, resp. košeľu s náprsenkou; v oboch prípadoch tieto ekvivalenty nachádzame v slovenskej verzii eseje: „Gestikulácia čudne vyzerajúceho objektu vo fraku a košeli s náprsenkou patrí mne.“ (2000a, s. 241). Prekladateľské riešenia v češtine hodnotíme ako kalky; porov.: „Gesta podivně vyhlížejícího úkazu v ustřiženém kabátě a večerní košili platí mně.“ (2000b, s. 220). 5.1.5 Negatívny posun nastal v českom preklade aj pri terminologickom spojení the Manor Court v názve kapitoly z dejín profesora Trevelyana: „The Manor Court and the Methods of Open-field Agriculture“. M. Pokorný toto terminologické viacslovné pomenovanie preložil ako „Šlechtický velkostatek a metody dělebního zemědělství...“ (2000b, s. 255). Manor court pritom vo feudálnej Británii označoval najnižší súd,169 preto český preklad považujeme za negatívny prekladový posun. Lingvokultúrne ekvivalentné sa nám ukazuje slovenské prekladateľské riešenie: „Sídelné súdy a poľnohospodárske metódy otvorených polí“ (2000a, s. 271). 5.1.6 Napokon chceme spomenúť posun, ktorý nastal pri nasledujúcom príznakovom obraze vo Woolfovej eseji: „Mr Woodhouse and Mr Casuabon are spots of that size and nature.“ V konfrontácii dvoch prekladových verzií zisťujeme diferencie a posuny – český prekladateľ prekladá: „Pan Woodhouse a pan Causabon mají skvrny té a té velikosti, té a té

168 169

Porov. na http://oldfashionedliving.com/teahistory.html (5. 1. 2012). Porov. na http://en.wikipedia.org/wiki/Manor_court (20. 1. 2012)

149

povahy.“ (2000b, s. 298). P. Vilikovský píše: „Pán Woodhouse a pán Casuabon sú miestami takej veľkosti a charakteru.“ (2000a, s. 307). Na pochopenie zámeru esejistky treba odcitovať širší kontext: „For there is a spot the size of a shilling at the back of the head which one can never see for oneself. It is one of the good offices that sex can discharge for sex — to describe that spot the size of a shilling at the back of the head.... A true picture of man as a whole can never be painted until a woman has described that spot the size of a shilling. Mr Woodhouse and Mr Casuabon are spots of that size and nature.“ Esejistka prirovnáva obe spomínané postavy k miestam na hlave, ktoré je ťažké ale súčasne nevyhnutné opísať pre to, aby bol autorský pohľad ženskej spisovateľky komplexný. Nazdávame sa, že vzhľadom na sémantiku odcitovaného širšieho kontextu možno za ekvivalentné považovať prekladateľské riešenie P. Vilikovského. 5.1.7 Ďalšie analyzované substantívum skittles nie je síce zmysle slova príznakovou lexémou, na tomto mieste chceme však upozorniť na výrazovú nivelizáciu, ktorá pri tejto lingvokulturéme nastala v slovenskom preklade východiskovej vety: „they had their beer and skittles presumably of an evening.“ Skittles sú starou európskou hrou, predchodcom dnešného bowlingu a v slovenčine by sme ich mohli pomenovať lexémou kolky.170 V preklade Pavla Vilikovského sa však tento historický a kultúrno-spoločenský fenomén stráca a nahrádza ho len všeobecné konštatovanie o trávení voľného času: „večer si zrejme dožičili svoju zábavu.“ (2000a, s. 244). Takáto výrazová nivelizácia však nebola nevyhnutná, lebo v slovenčine bolo možné v oboch prípadoch zvýraznených lexém poskytnúť legitímne ekvivalenty (napr. pivo a kolky), tak, ako ich v češtine použil aj M. Pokorný: „protože se jistě těšili na večer se džbánkem piva a kuželkami“ (2000b, s. 223). 5.2 Názvoslovná lexika K negatívnym posunom došlo v preklade eseje aj pri lexémach názvoslovného charakteru, ktoré sú spravidla lingvokultúrne viazané na svoj východiskový makrokontext. Nájdenie ekvivalentu v cieľovej kultúre predpokladá často aj interferenciu latinského rodovodruhového pomenovania denotátu. 5.2.1 Potvrdzuje to aj preklad anglického substantíva sole, ktoré sa v eseji vyskytuje v nasledujúcich kontextoch; V. Woolfová píše: „the lunch on this occasion began with soles, sunk in a deep dish, over which the college cook had spread a counterpane of the whitest 170

Bližšie o hre skittle porov. na http://en.wikipedia.org/wiki/Skittles_%28sport%29 (20. 1. 2012).

150

cream, save that it was branded here and there with brown spots like the spots on the flanks of a doe...“; a neskôr: „but there should have been sole and partridge to begin with.“ P. Vilikovský preložil lexému sole v oboch prípadoch substantívom plotica171: „pri tejto príležitosti sa obed začal do hlbokej misky ponorenou ploticou, ktorú univerzitný kuchár zahalil prikrývkou z tej najbelostnejšej smotany, iba tu a tam poznačenou hnedými škvrnami podobnými škvrnám na bokoch daniela“ (2000a, s. 245); a ďalej v texte: „ale najprv by bola mala prísť plotica a jarabica“ (op. cit., s. 251). Anglické pomenovanie ryby sole vychádza z jej podobnosti na sandál, po latinsky solea172; aj latinský názov ryby je solea solea. Do slovenčiny, podobne ako do niektorých ďalších jazykov173, sa ryba „sole“ prekladá ako morský jazyk, nie však plotica, ako si to zvolil Pavel Vilikovský. Latinským rodovo-druhovým názvom plotice je totiž odlišné spojenie – rutilus rutilus, preto slovenský prekladový variant pokladáme za individuálny, resp. za negatívny posun. V českom preklade nachádzame očakávané viacslovné druhové pomenovanie mořský jazyk: „při této příležitosti oběd zahájili mořské jazyky ponořené v hluboké míse, které kolejní kuchař přikryl peřinkou z té nejbělostnější šlehačky – jen tu a tam byla zbarvena hnědými skvrnkami, jak na bocích laně“ (2000b, s. 224). V oboch prekladoch tohto úryvku chceme upriamiť pozornosť ešte na diferencie v ďalších zvýraznených lexémach: anglické cream je preložené ako smotana (P. Vilikovský) i ako šľehačka (M. Pokorný), čo, samozrejme, nepredstavuje výrazný posun; a apelatívum doe ako daniel (P. Vilikovský), ale aj laň (M. Pokorný). Primárny význam substantíva doe je v angličtine laň, srna, takže slovenský preklad vnímame opäť ako individuálny, resp. negatívny posun. 5.2.2 Podobným špecifikom z názvoslovia fauny je aj atributívna syntagma brimstone butterflies z vety „the lilac was shaking its flowers over the garden walls, and the brimstone butterflies were scudding hither and thither, and the dust of the pollen was in the air“. Pavel Vilikovský toto názvoslovné pomenovanie prekladá zovšeobecňujúcim spojením „sírovožlté motýle“: „ponad múr triasol svojimi kvetmi orgován, hore-dolu poletovali sírovožlté motýle a vo vzduchu sa vznášal peľový prach.“ (2000a, s. 249). Brimstone síce v angličtine označuje

171

plotica – „kaprovitá sladkovodná ryba s jednoradovými pažerákovými zubmi žijúca obyč. v nížinných tokoch riek, zool. rutilus“ (KSSJ, 2003, s. 486) 172 Primárny význam lexémy sole v angličtine je „podošva, chodidlo“. 173 Napr. nemecké Seezunge, španielske lenguado. Porov. http://en.wikipedia.org/wiki/Sole_%28fish%29 (18. 2. 2012).

151

síru, Brimstone butterfly je však druh motýľa s latinským rodovo-druhovým názvom Gonepteryx rhamni, ktorého slovenčina pomenúva ako žltáčik rešetliakový. Nazdávame sa, že keby P. Vilikovský použil lexému žltáčik namiesto spojenia sírovožlté motýle, jeho preklad by bol konkrétnejší, presnejší a aj poetickejší. Český prekladateľ uprednostnil práve podobnú lexému: „šeřík střásá své květy přes zahradní zdi, žluťásci se honí sem a tam a ve vzduchu se vznáší pyl“ (2000b, s. 230). Slovenské prekladateľské riešenie preto pokladáme za výrazovú stratu a simplifikáciu pôvodného pomenovania. 5.2.3 Problematickým je aj slovenský preklad lexémy daffodil. Nevedno, či zo strany Pavla Vilikovského išlo o vedomý individuálny posun alebo neuvedomovaný negatívny posun, ktorý vyplýva z nesprávnej interpretácie lexémy daffodil v nasledujúcej vete: „It would seem to be something very erratic, very undependable — now to be found in a dusty road, now in a scrap of newspaper in the street, now a daffodil in the sun.“ Český prekladateľ si zvolil náležitý ekvivalent narcis:„Hned to najdete na prašné cestě, hned ve zmačkaných novinách na dlažbě, hned zas v prosluňených narcisech.“ (2000b, s. 316); v slovenskom preklade však čítame o sedmokráske: „Raz ju objavíte na prašnej ceste, raz v zdrape novín na ulici a hneď zasa v slnkom zaliatej sedmokráske.“ (2000a, s. 322). P. Vilikovský tu zamenil anglické lexémy daisy (sedmokráska) a daffodil (narcis). 5.3 Polysémické lexémy tvoria ďalšiu špecifickú skupinu lexém, pri ktorých došlo v analyzovanom texte k negatívnym prekladovým posunom, a to pre nenáležité identifikovanie konkrétnej sémy. 5.3.1 Takýto posun nastal v českom preklade pri anglickej východiskovej lexéme haunt v nasledujúcom kontexte: „As for myself, I should not mind if the homes and haunts of Mary Russell Mitford were closed to the public for a century at least.“ Český prekladateľ priradil apelatívu haunt význam „duch“, ktorý je síce legitímny, podľa nášho názoru však kontextovo nenáležitý:174 „...a pokud jde o mne, s radostí bych domy a duchy Mary Russell Mirfordovej uzavřela před veřejností alespoň na sto let“ (2000b, s. 256). Slovenský preklad si vybral primárny význam lexémy haunt – „často navštevované miesto“, ktorý je v uvedenom kontexte primeraný: „Pokiaľ ide o mňa, nemala by som vôbec námietky, keby sa domy a obľúbené miesta pobytu Mary Russell Mitfordovej pre verejnosť aspoň na storočie zatvorili“ (2000a, s. 272). 174

haunt (n.) – „1. A place much frequented. 2. also hant or ha'nt or haint Chiefly Southern U.S. A ghost or other supernatural being“; Porov. na: http://www.thefreedictionary.com/haunt (22. 3. 2012).

152

5.3.2 Diferencie medzi českým a slovenským prekladom, ktoré vyplývajú z výberu odlišnej sémy polysémickej lexémy, pozorujeme aj pri lingvokultúrne špecifickom spojení plants on barrows vo vete „The usual hoarse-voiced men paraded the streets with plants on barrows.“ Slovenský prekladateľ interpretoval polysémickú lexému plant vo význame „rastlina, kvet“: „Po uliciach si vykračovali zvyčajní zachrípnutí chlapi s kvetmi na fúriku.“ (2000a, s. 257). Naproti tomu český prekladateľ si vybral inú lexiu substantíva plant – „továreň, dielňa“: „Ochraptělí muži si jako obvykle vykračovali po ulicích s dílničkou na kolečkách“ (2000a, s. 238). V britskom lingvokultúrnom kontexte je spojenie plants on barrows odkazom na tzv. barrow boys – pouličných predavačov, ktorí predávali z prenajatých vozíkov rôzny tovar (od kníh, cez oblečenie, ryby, až po rastliny).175 Nazdávame sa preto, že P. Vilikovský vystihol sémantiku spojenia plants on barrows lepšie ako M. Pokorný, ktorého preklad považujeme za individuálny posun, za odlišnú, resp. nenáležitú interpretáciu lingvokulturémy. 5.3.3 Komparácia cieľových textov ukázala, že problematickým je aj preklad slovesa blot out použitého vo vete: „We only know casually and by chance that he ‘never blotted a line’.“ Verbum „to blot“ je polysémické a jeho význam je jednak: 1. vytrieť dosucha, 2. vysať, ale aj 3. poškvrniť, pokaziť si (napr. povesť).176 V slovenskom preklade si P. Vilikovský vybral prvý význam: „Vieme iba letmo a náhodou, že ‘nikdy nevytrel ani riadok.’“ (2000a, s. 276). V českom preklade nachádzame význam „pokaziť“: „Pouze mimoděk a náhodou víme, že nikdy ‘nezkazil verš’“ (2000b, s. 261). Vzhľadom na existenciu frazémy „to blot one's copybook“ („urobiť vážnu chybu, ktorá pokazí dovtedy dobrú povesť; pošramotiť si reputáciu, urobiť zlý dojem“) by sme sa mohli nazdávať, že Woolfová tu mala na mysli práve tento druhý význam, ktorý využil aj český prekladateľ. Pri overovaní zdroja tohto výroku sme však narazili na fakt, že V. Woolfová týmito slovami parafrázovala Bena Jonsona, ktorého pôvodný výrok znel: „I remember, the players have often mentioned it as an honour to Shakespeare that in his writing (whatsoever he

175

barrow boy (angl.) – muž alebo chlapec, ktorý predáva z vozíka/fúrika na ulici rozličný tovar. Obrázok na: http://www.theglasgowstory.com/image.php?inum=TGSE00643&t=2&urltp=search.php%3Fstart%3D100%26e nd%3D120%26what%3D%26where%3D|Calton%26who%3D%26period%3D%26collection%3D%26search%3 D99 (22. 3. 2012) 176 blot (v.) – „1. to soak up or dry with absorbent material. 2. to spot or stain, as with a discoloring substance; 3. To bring moral disgrace to, to obliterate (writing)“ Porov. na: http://www.thefreedictionary.com/blot (22. 3. 2012).

153

penned) he never blotted out line. My answer hath been, would he had blotted a thousand.“177 Vzhľadom na sémantiku verba blot out („vymazať, zrušiť“) v parafrázovanom výroku usudzujeme, že správny je práve slovenský preklad – „vytrieť, vymazať“. 5.3.4 Diferencie vyplývajúce z paradigmatického vzťahu polysémie sa ukazujú aj pri porovnaní prekladov nasledujúcej vety: „What a waste that the woman who wrote ‘the best bred women are those whose minds are civilest’ should have frittered her time away scribbling nonsense and plunging ever deeper into obscurity and folly till the people crowded round her coach when she issued out.“ Polysémické sloveso issue out môže v angličtine označovať významy „ísť“, „prísť“, „vytiecť“178 a rovnako polysémické je aj substantívum coach.179 Pri oboch lexémach si obaja prekladatelia vybrali odlišné lexie. Český prekladateľ interpretoval sloveso issue out ako posledné vyprevadenie diskutovanej osoby na cintorín a metaforicky nahradil koč smrteľnou posteľou, čo hodnotíme ako individuálny posun na základe vlastnej interpretácie skutočnosti, resp. ako negatívny posun: „Jaká škoda, že žena, která napsala slova ‘nejvychovanější ženy jsou ty, jejichž duše jsou nejslušnější’, musela promarnit život spisováním nesmyslů a zapadáním do stále hlubší nepochopitelnosti a bláznovství, až se nakonec kolem její smrtelné postele tísnili zvědavci“ (2000b, s. 271). Slovenský prekladateľ si zvolil civilnejší, nocionálny preklad, ktorý podľa nášho názoru ekvivalentne vystihuje komunikačný zámer esejistky: „Aká je to škoda, že žena, ktorá napísala: ‘najlepšie vychované sú tie ženy, ktorých mysle sú najušľachtilejšie’, premárnila čas čarbaním nezmyslov a tým, že čoraz hlbšie upadala do zmätenosti a pochabosti, až sa napokon, keď vyrážala z domu, okolo jej kočiaru zbiehali ľudia.“ (2000a, s. 284 – 285). 5.3.5 Napokon uvádzame posledný príklad polysémickej lexémy: anglického substantíva sex, pri ktorom si obaja prekladatelia vybrali odlišnú lexiu. Ani vo východiskovom texte nemožno celkom jednoznačne určiť, ktorú lexiu mala esejistka na mysli: „And how small a part of a woman’s life is that; and how little can a man know even of that when he observes it through the black or rosy spectacles which sex puts upon his nose.“ Podľa slovenského prekladu si esejistka vyberá význam pohlavie: „...a ako málo môže o nej vedieť nejaký muž, keď ju pozoruje čiernymi či ružovými okuliarami, ktoré mu 177

V preklade: „Pamätám sa, že herci často spomínali ako poctu Shakespearovi , že nech písal čohokoľvek, nikdy nevymazal ani riadok. Ja som im na to odvetil, kiež by vymazal tisíc.“ Porov. na http://internetshakespeare.uvic.ca/Library/SLT/drama/reputation/jonson1.html (22. 3. 2012). 178 v angl. „come, go or flow out“ (Oxford Advanced Learner's Dictionary, 1994, s. 667) 179 Okrem iného sú to významy ako „koč, dostavník, autobus, vozeň, tréner,“ http://www.thefreedictionary.com/coach (22. 3. 2012).

154

nasadzuje na nos pohlavie.“180 (2000a, s. 301). Český prekladateľ interpretoval túto polysémiu v prospech substantíva sex: „...a jak málo může i o něm vědět muž, když jej pozoruje přes černé anebo růžové brýle, které mu na nos nasadí sex.“ (2000b, s. 291). Nazdávame sa, že kontext dovoľuje variantnú interpretáciu, preto v tomto prípade obe prekladové interpretácie možno akceptovať ako legitímne. 5.4 Faktické lapsusy Niektoré negatívne posuny v preklade Woolfovej eseje nie sú výsledkom lingvistickej špecifickosti lexém a hodnotíme ich ako lapsusy z nepozornosti, nedôslednosti prekladateľa, resp. z jeho informačného deficitu. 5.4.1 Takýto negatívny posun nastal v českom preklade pri zvýraznenom spojení three hundred a year v nasledujúcom úryvku: „what might have happened if Charlotte Brontë had possessed say three hundred a year — but the foolish woman sold the copyright of her novels outright for fifteen hundred pounds.“ V češtine prekladateľ akoby prehliadol podielovosť tohto vyjadrenia: „...kdyby Charlottě Brontëové bylo dáno třeba tři sta let (ale ta bláznivá žena prodala práva na své romány bez dalšího za patnáct set liber)“ (2000b, s. 279). Slovenský preklad je v tomto ohľade adekvátny: „keby Charlotte Brontëová bola mala tri stovky ročne – ale tá nerozumná ženská hneď predala svoje autorské práva za pätnásť stoviek“ (2000a, s. 291). 5.4.2 Na druhej strane treba upozorniť aj na lapsus v slovenskom preklade, keď esejistka píše: „It is part of the novelist’s convention not to mention soup and salmon and ducklings, as if soup and salmon and ducklings were of no importance whatsoever“ a český prekladateľ ekvivalentne prekladá: „Patří k románové konvenci pomlčet o polévce, lososovi a kachně, jako kdyby polévka a losos a kachna byly zcela bez významu.“ (2000b, s. 224). V slovenskom preklade došlo k prekladateľskému omylu, keď prekladateľ zrejme zamenil paronymné

lexémy

ducklings

(káčatká)

a

dumplings

(knedle,

halušky):

„Patrí

k románopiseckým konvenciám nespomenúť polievku, lososa ani knedle, akoby polievka, losos a knedle neboli vôbec dôležité.“ (2000a, s. 245). 5.4.3 Lapsus nastal i v slovenskom preklade východiskovej vety: „Lord Dudley, THE TIMES said when Lady Dudley died the other day, ‘a man of cultivated taste and many accomplishments, was benevolent and bountiful, but whimsically despotic.“ Tá sa do slovenčiny dostala ako „Lord Dudley, ako uviedli The Times, keď jedného dňa Lord Dudley 180

Správny tvar lexémy zvýraznenej v citáte by mal byť okuliarmi.

155

umrel, ‘muž vyberaného vkusu a mnohých predností, bol blahovoľný a štedrý, ale vrtošivo despotický.“ (2000a, s. 286). Vo vete sa striedajú substantíva Lord a Lady, čo napokon mohlo P. Vilikovského zmiasť, takže spojenie Lady Dudley nahradil nenáležitým Lord Dudley. V českom preklade k tomuto omylu nedošlo: „Když Lady Dudleyová nedávno zemřela, napsaly Timesy, že Lord Dudley byl ‘muž vybraného vkusu a mnoha úspěchů, dobromyslný a štědrý, avšak nevyzpytateľně despotický.“ (2000b, s. 273). 5.4.4 Podobnú faktickú chybu nachádzame, tentoraz v českom preklade, pri transformácii vety: „Must they all be scrapped because Emma and Mr Woodhouse are dead?“ V románe Jane Austenovej Emma bol Mr. Woodhouse Emminým otcom, čo si český prekladateľ pravdepodobne neoveril, resp. nevšimol vo východiskovom texte, takže prekladá: „Patří všechny do starého železa jen proto, že Emma a paní Woodhousová jsou po smrti?“ (2000b, s. 289).181 V slovenskom preklade je tento intertextový odkaz uvedený správne: „Treba ich všetky dať do šrotu len preto, že Emma a pán Woodhouse sú mŕtvi?“ (2000a, s. 299). 5.4.5 Nepresnosti nastali aj pri uvádzaní časových údajov: český prekladateľ transformoval vetu „Dinner was not till half-past seven.“ správne: „Večeře byla až v půl osmé.“ (2000b, s. 227), kým slovenský preklad obsahuje nežiaduci posun: „Večera bola až o pol siedmej.“ (2000a, s. 247). K podobnému chybnému uvedeniu časového údaja došlo aj v ďalšom prípade: „It was now evening (seven twenty-three to be precise)“, hoci lapsus sa tentoraz vyskytol v českom preklade: „teď už byl večer (Přesně vzato sedm třicet tři)“ (2000b, s. 229); naproti správnemu slovenskému „bol už večer (sedem dvadsaťtri, aby som bola presná)“ (2000a, s. 249). 5.4.6 Faktický omyl zaznamenávame v českom preklade aj pri lingvokulturéme – antroponyme Mary Beton, ktoré sa dôsledne na viacerých miestach eseje (čo však prekladateľa neospravedlňuje) uvádza ako Mary Bentonová: „říkejte mi Mary Bentonová, Mary Setonová, Mary Carmichaelová“ (2000b, s. 219); „zde Mary Bentonová ustává v řeči.“ (op. cit., s. 311). Vo východiskovom anglickom texte sa však pracuje s antroponymom Mary Beton: „Here then was I (call me Mary Beton, Mary Seton, Mary Carmichael or by any name you please)“ a ďalej „Here, then, Mary Beton ceases to speak“; v slovenskom takisto: „Sedím si ja (volajte ma Mary Betonová, Mary Setonová, Mary Carmichaelová)“ (2000a, s. 240), „Tu 181

Na inom mieste (2000b, s. 298) prevzal túto lingvokulturému správne: „Pan Woodhouse a pan Cuasabon mají skvrny té a té velikosti, té a té povahy.“

156

teda Mary Betonová umĺkla“ (op. cit., s. 318). Rešpektuje sa tak aj odkaz na historickú osobnosť: Mary Beatonovú, spoločnicu škótskej kráľovnej Mary Stuartovej.182 5.5 Nedodržanie zásady úplnosti Popri problematike faktických lapsusov chceme v tejto časti štúdie upozorniť na nedodržanie jednej zo zásad slovenskej prekladateľskej školy, zásady úplnosti (Ferenčík, 1982, s. 58 – 60), a to na viacerých miestach prekladu Pavla Vilikovského, v ktorom chýbajú niektoré vety východiskového textu eseje.183 Rozsah vynechaného textu v slovenskom preklade varíruje od niekoľkých slov cez vetu až po rozsiahlejší textový úsek. Motivácia takéhoto prekladateľovho postupu nie je vždy jasná – môže za ňou stáť individuálna interpretácia esejistického textu či mimotextovej skutočnosti, prípadne odlišná verzia východiskového textu alebo aj nedôslednosť prekladateľa. 5.5.1 Ako nedodržanie zásady úplnosti hodnotíme slovenský preklad vety, ktorá tematicky súvisí s príkladom diferencovanej syntaktickej segmentácie (porov. 6.2): „One of them, it is true, George Eliot, escaped after much tribulation, but only to a secluded villa in St John’s Wood.“ P. Vilikovský pri preklade – zámerne alebo z nepozornosti – vynecháva z tejto vetnej syntagmy meno George Eliotovej: „Jedna z nich, pravda, po mnohých trápeniach unikla, ale iba do zastrčenej vily v St. John's Wood.“ (2000a, s. 291). Na rozdiel od neho český prekladateľ antroponymum ponechal: „Je pravda, že jedna z nich – George Eliot – po mnoha trápeních unikla, ovšem pouze do odloučené vily ve čtvrti St. John's Wood.“ (2000b, s. 280 – 281). Na priblíženie tohto literárnohistorického odkazu: George Eliotová žila dvadsať rokov so ženatým mužom Georgeom Henrym Lewesom v londýnskej štvrti St. John's Wood, v dome známom ako ‘The Priory’. Esejistka rátala s tým, že (súdobý) anglický čitateľ tieto súvislosti

Eliotovej

života

poznal.

Slovenský prekladateľ

však

vynechaním mena

spisovateľky dáva slovenskému čitateľovi možnosť identifikovať autorku len na základe nepriamych odkazov v texte, ktoré zachoval: „...lebo či vari nežila v hriechu so ženatým mužom...“ a „Keby bol Tolstoj žil s vydatou paničkou v ústraní v Priory, ‘odrezaný od toho, čo sa nazýva svetom’“ (op. cit., s. 292). 5.5.2 Ďalšie porušenie zásady úplnosti sa nachádza pri opise už spomínaných bezchvostých mačiek (2.8): „The tailless cat, though some are said to exist in the Isle of Man, 182

Porov. v tejto štúdii kap. 1.3.3. Problematiky nedodržania zásady úplnosti sme sa dotkli v tejto práci už pri prekladových posunoch, ktoré nastali pri zámene I. 183

157

is rarer than one thinks. It is a queer animal, quaint rather than beautiful. It is strange what a difference a tail makes.“ V slovenčine zvýraznená veta chýba: „Bezchvosté mačky, hoci na ostrove Man sa ich vraj zopár vyskytuje, sú vzácnejšie, ako sa myslí. Zvláštne, ako veľmi záleží na chvoste.“ (2000a, s. 247). Do českého prekladu sa však táto syntagma dostala: „Tvrdí se sice, že bezocasé kočky žijí na ostrově Man, ale jsou vzácnejší, než si lidé myslí. Je to prazvláštní zvíře, spíš bizarní než krásné. Je pozoruhodné, jak mnoho záleží na ocasu.“ (2000b, s. 227). 5.5.3 Podobne chýba v slovenskej verzii eseje aj preklad vety „We cannot have sofas and separate rooms.“, kým v českom preklade sa jej prekladový ekvivalent uvádza. Pre porovnanie citujeme problémové kontexty: – anglický text: „So obviously we cannot have wine and partridges and servants carrying tin dishes on their heads, she said. We cannot have sofas and separate rooms. ‘The amenities,’ she said, quoting from some book or other, ‘will have to wait.’“ – český preklad: „A tak si samozřejmě nemůžeme dopřát víno a koroptve a sluhy, co na hlavách nosí cínové mísy, řekla: Nemůžeme mít gauče a oddělené pokoje. ‘Pohodlí,’ řekla, citujíc z nějaké knihy ‘bude muset počkat.’“ (2000b, s. 234). – slovenský preklad: „Je teda jasné, že nemôžeme mať víno, jarabice a služobníctvo, ktoré roznáša na hlavách cínové tácne, povedala. ‘Komfort,’ zacitovala z ktorejsi knihy,‘bude musieť počkať.’“ (2000a, s. 253). 5.5.4 Slovenský preklad nerešpektuje zásadu úplnosti ani v prípade vety zvýraznenej v nasledujúcom úryvku: „‘Sir, a woman’s composing is like a dog's walking on his hind legs. It is not done well, but you are surprised to find it done at all.’ So accurately does history repeat itself.“ V slovenskom preklade táto veta chýba: „‘Pane, keď žena skladá, je to, ako keď pes chodí na zadných nohách. Nerobí to dobre, ale ste prekvapený, že to vôbec robí.’“ (2000a, s. 279), kým v českom preklade sa vyskytuje: „‘Pane, ženské skládaní je, jako když se pes prochází po zadních. Jde mu to špatně, ale člověka překvapuje, že to vůbec svede.’ Takto přesně se historie opakuje.“ (2000b, s. 264 – 265). 5.5.5 Aj vo vete „She was ‘unhanding’ herself as they say in the old plays.“ je v slovenčine vynechaná zvýraznená časť: „Ako sa vravievalo, strácala nad sebou vládu.“ (2000a, s. 299); kým v češtine ju preklad zachováva: „Pouští se z řetězu“, jak se říká ve starých divadelních hrách.“ (2000b, s. 288). 5.5.6 Ďalší dôvetok chýba vo Vilikovského preklade východiskového textu: „Do not dream of influencing other people, I would say, if I knew how to make it sound exalted. Think 158

of things in themselves.“ V češtine je tento úsek Woolfovej textu kompletný: „Neobírejte se sny o ovlivňování druhých, řekla bych, kdybych vědela, jak to pronést vzletně. Přemýšlejte o věcech tak, jak jsou.“ (2000b, s. 317). V slovenčine však čítame túto pasáž bez záverečnej vety: „Nesnívajte o tom, že ovplyvníte iných ľudí, povedala by som, keby som to vedela vyjadriť nadnesene.“ (2000a, s. 323). 5.5.7 Napokon spomenieme ešte pomerne rozsiahlu chýbajúcu časť textu, keď V. Woolfová cituje dlhší úryvok z románu Jane Eyrová. V českom preklade sa táto časť objavuje (2000b, s. 277 – 278), v slovenskom preklade je jej vypustenie naznačené troma bodkami (2000a, s. 290). Treba však pripustiť, že ide o sekundárny text, ktorý podľa prekladateľa zrejme aj v limitovanej podobe dostatočne ilustruje esejistkin komunikačný zámer. 6 Negatívne posuny na úrovni syntaktickej stavby Kým doposiaľ sme sa venovali najmä lapsusom a posunom v rovine lexiky, na tomto mieste upriamime pozornosť na posuny, ktoré v prekladoch nastali na úrovni syntaktickej segmentácie východiskového textu. Odlišná interpretácia zložených súvetí s prítomnosťou parentéz prináša aj zmeny na úrovni významu v porovnávaných prekladových verziách. 6.1

Negatívny

prekladový

posun

zaznamenávame

pri

vetnej

syntagme

východiskového textu, kde V. Woolfová píše o založení fakulty vo Fernhame: „Oh, but you know the story, she said, bored, I suppose, by the recital.“ P. Vilikovský pripojil záver vety „by the recital“ k syntagme „you know the story“: „Ale veď ty, predpokladám, povedala znudene, poznáš tú históriu naspamäť.“ (2000a, s. 252). Naproti tomu český prekladateľ pochopil zámer autorky pri segmentácii vety – podľa nášho názoru – náležite a pripojil spojenie „by the recital“ k lexéme bored: „bored...by the recital“: „Ale vždyť tu historii znáš, řekla, nejspíš unavená, že ji zas musí vyprávět.“ (2000b, s. 233). 6.2 Odlišnú interpretáciu syntaktickej výstavby textu nachádzame aj pri vete: „Had Tolstoi lived at the Priory in seclusion with a married lady ‘cut off from what is called the world’, however edifying the moral lesson, he could scarcely, I thought, have written WAR AND PEACE.“ Esejistka na tomto mieste eseje cituje výrok George Eliotovej ‘cut off from what is called the world’, ktorý G. Eliotová vyslovila na svoju adresu. Woolfová tento výrok spomína aj vo svojej eseji George Eliot: „She had been ‘cut off from what is called the world’,

159

she said later, but she did not regret it.“184. Je otázne, či sa v eseji Vlastná izba rovnaký citát vzťahuje na Tolstého alebo na jeho vydatú spoločnicu, ktorá žila v ústraní tak, ako žila vydatá George Eliotová so ženatým Georgeom Henry Lewesom. Slovenský prekladateľ usúvsťažnil pasívne particípium cut off s osobou Tolstého: „Keby bol Tolstoj žil s vydatou paničkou v ústraní v Priory, ‘odrezaný od toho, čo sa nazýva svetom’, aj keby to bolo mravne poučná lekcia, sotva by bol, pomyslela som si, napísal Vojnu a mier.“ (2000a, s. 292). Naproti tomu český prekladateľ tento neurčitý slovesný tvar asocioval s postavou vydatej ženy: „Kdyby Tolstoj žil v ústraní kláštera s vdanou ženou ‘odříznutou od toho, co se nazývá svět’, pak by možná podal výchovnou mravní lekci, ale stěží by, říkala jsem si, napsal Vojnu a mír.“ Nazdávame sa, že vzhľadom na komunikačný zámer („Tolstoj by len ťažko napísal svoje veľkolepé dielo, keby bol odrezaný od okolitého sveta“) je slovenský preklad ekvivalentný a v syntaktickom usúvsťažnení particípia cut off primeraný. 6.3 Rozdiely v syntaktickej segmentácii východiskového textu boli zrejme príčinou odlišných prekladateľských riešení aj nasledujúceho obrazu v slovenskom i českom preklade: „the Beadle himself perhaps in a milder manifestation, set before us, wreathed in napkins, a confection which rose all sugar from the waves.“ V slovenčine čítame: „možno samotný pedel v miernejšom vydaní, položil do obrúskov zavinutý zákusok, ktorý dvíhal z vĺn cukrovú hlavu.“ (2000a, s. 245). V českom preklade zasa: „snad sám pedel ve vlídnejší podobě, před nás postavil dezert, slaďoučký nákyp v nařasených obrouscích.“ (2000b, s. 224). Aj napriek istým posunom oba preklady možno považovať za náležitú prekladovú transformáciu obrazu. 7 Hovorovosť slovenského prekladu eseje Pri analýze prekladov Pavla Vilikovského poukazuje V. Biloveský na to, že Vilikovského prekladateľské riešenia sú expresívnejšie a emocionálnejšie ako východiskový text (Biloveský, 2005, s. 93; s. 111).185 Za predpokladaný dôvod tejto zvýšenej expresivizácie sa považuje jednak Vilikovského bohatá prozaická a publicistická činnosť i jeho skúsenosť s umeleckým prekladom (ibid.). Preto sme si v práci chceli overiť, či sa Vilikovského tendencia k expresivizácii dostala aj do jeho prekladu eseje Vlastná izba.

184

V slovenskom preklade od P. Vilikovského táto esej vyšla spolu s analyzovaným prekladom eseje Vlastná izba a Vilikovský relevantnú vetu prekladá takto: „Bola, ako povedala neskôr, ‘odrezaná od toho, čo sa nazýva svetom’, ale neľutovala.“ (2000a, s. 128). 185 Analýza sa opierala o Vilikovského preklady knihy Paula C. W. Daviesa Posledné tri minúty a práce Mýtus a význam od Claudea Léviho-Straussa.

160

Expresívnosť sa vo Vilikovského preklade Woolfovej Vlastnej izby prejavuje okrem iného na úrovni použitých hovorových lexém, ktoré v tejto príznakovosti nekorešpondujú s východiskovým textom. Treba však zároveň pripustiť, že hovorovosť v takýchto izolovaných

prípadoch neruší, prináša do slovenského prekladu prekladateľovu poetiku

a idiolekt. Na ilustráciu ponúkame viacero príkladov takéhoto individuálneho prekladového posunu smerom k hovorovosti a expresívnosti v slovenskom preklade: 7.1 „It would have needed a very stalwart young woman in 1828 to disregard all those snubs and chidings and promises of prizes.“ – „V roku 1828 by bolo treba veľmi tvrdohlavú mladú ženu na to, aby si nevšímala všetky tie oflinky, karhania a prísľuby cien.“ (2000a, s. 295 – 296). Lexému snub možno do slovenčiny preložiť neutrálnymi ekvivalentmi ignorovanie, ohrdnutie, odbitie; P. Vilikovský si vybral príznakové substantívum oflinok s významom „zaucho, facka“.186 Český preklad zostal pri nocionálnom pomenovaní: „Mladá žena, která by se v roce 1828 dokázala povznést nad všechny ty ústrky a posměšky a přísliby cen, by musela být velmi statečná.“ (2000b, s. 284). 7.2 Oproti nocionálnemu anglickému apelatívu feather vo vete „It is another feather, perhaps the finest, in their caps.“ si obaja prekladatelia vybrali deminutíva, P. Vilikovský navyše so štylistickým príznakom expresívnosti:187 „Je to ďalšie perečko, možno to najkrajšie, na ich klobúku.“ (2000a, s. 295); v češtine: „Je to další pírko, možná to nejkrásnější, v jejich kloboucích.“ (2000b, s. 284). 7.3 Hovorovosť slovenských ekvivalentov vyznieva ešte výraznejšie vtedy, ak ich porovnáme s českými prekladateľskými riešeniami, čo možno ilustrovať aj na nasledujúcich zvýraznených lexémach eseje: „Wait a moment.... Mary Carmichael is playing a trick on us... Mary is tampering with the expected sequence.“ P. Vilikovský v preklade využil ako ekvivalenty deminutívum (momentík), frazému (šiť búdu) a hovorovú lexému (fígeľ): „Momentík, povedala som... Mary na nás šije búdu... Mary stvára fígle s dejovou následnosťou“ (2000a, s. 300). V českom preklade sú ekvivalenty neutrálnejšie, nocionálnejšie: „Počkej chvilku, řekla jsem...Mary Carmichaelová na nás něco hraje. Mary zasahuje do očekávané posloupnosti“ (2000b, s. 289). 7.4 Podobne hovorovo vyznievajú v komparácii „východiskový text – slovenský preklad – český preklad“ aj slovenské prekladateľské riešenia v nasledujúcej vete: „The ape is too distant to be sedulous.“ Pavel Vilikovský si podľa nášho názoru zvolil veľmi vhodný, 186 187

Porov. KSSJ (2003, s. 429). Porov. heslo perečko v KSSJ (2003, s. 474).

161

hoci hovorový ekvivalent: „Váha, tempo, pochody mužskej mysle sa priveľmi líšia od jej vlastných, aby mohla od neho s úspechom prevziať niečo podstatné. Na opičenie sa je priveľmi vzdialený.“ (2000a, s. 296). Naproti tomu český prekladateľ zvolil výrazne nocionálny ekvivalent v podobe slovesa napodobovat, čo vo vzťahu k východiskovému textu považujeme za výrazovú stratu: „Tíha, krok, tah mužského ducha se příliš liší od jejího, než aby z něj se zdarem vyzdvihla cokoli podstatného. Při těchto rozdílech už nelze jen tak napodobovat.“ (2000a, s. 285). 7.5 Aj anglické slovné spojenie odd job – v preklade príležitostná práca – sa do slovenského prekladu dostalo v podobe hovorovej, ako kontextovo aj sémanticky vhodné substantívum fuška.188 Východiskové „Before that I had made my living by cadging odd jobs from newspapers...teaching the alphabet to small children in a kinder garten.“ sa do slovenčiny transformovalo ako „Predtým som si zarábala na živobytie vyžobrávaním drobných fušiek v novinách..., tým, že som malé deti učila v škôlke abecedu.“ (2000a, s. 266). V češtine bola použitá nocionálna lexéma: „Předtím jsem si na živobytí vydělávala louděním drobností pro noviny...a učení v mateřské školce.“ (2000b, s. 49). 7.6 Frazému použil slovenský prekladateľ ako prekladový ekvivalent nocionálnej syntagmy her belongings aj vo vete „She made up a small parcel of her belongings.“; nahradil ju frazematickým sedem sliviek: „zaviazala svojich sedem sliviek do batôžka“ (2000a, s. 274),189 kým český prekladateľ prekladá opäť nepríznakovo: „sbalila si věci do uzlíku“ (2000b, s. 258). V súvislosti s frazémami možno spomenúť aj preklad syntagmy „nobody cared a straw“, ktorej súčasťou je frazéma „not to care a straw“. Frazematickosť prekladateľských riešení na tomto mieste zachovali obaja prekladatelia: P. Vilikovský: „nikomu ani máčny máčik nezáležalo“ (2000a, s. 310); M. Pokorný: „nikdo se ani zbla nezajímal“ (2000b, s. 302). 7.7 Vo vzťahu k hovorovosti slovenského prekladu treba konštatovať, že v českom preklade sa na viacerých miestach vyskytujú termíny a internacionalizmy tam, kde slovenský prekladateľ volí neutrálnu a domácu lexému. Napr. východiskové „a great mind is androgynous.“ sa do češtiny dostalo ako „velký duch je androgynní“ (2000b, s. 305), kým v slovenčine sa použili domáce lexémy: „veľká myseľ je obojpohlavná“ (2000a, s. 313). 188

Substantívum fuška patrí k hovorovej variete slovenčiny a definuje sa ako „1. práca popri riadnom zamestnaní“ alebo „2. neoprávnené vykonávanie (remeselníckeho) povolania, práca načierno“ (SSSJ, 2006, s. 1035). 189 V doslovnom preklade: „Zbalila si veci do balíčka.“

162

Podobne aj ďalšiu syntagmu, „the androgynous mind is resonant and porous“, transformoval

M.

Pokorný

prostredníctvom

interlingválne

motivovaných

lexém:

„Androgynní duch je rezonantní a porézní“ (2000b, s. 305), kým slovenský prekladateľ si zvolil domáce ekvivalenty: „Obojpohlavná myseľ je vnímavá a pórovitá“ (2000a, s. 313), čo hodnotíme ako primeranejšie riešenie vzhľadom na cieľový jazyk i čitateľa. Prevzatá lexéma sa dostala do českého prekladu aj v nasledujúcej vete: „Shakespeare’s indecency uproots a thousand other things in one’s mind, and is far from being dull.“; transformované v češtine ako: „Shakespearova indecentnost vám v duši vyrve z kořenů tisíc dalších věcí a k tuposti má daleko.“ (2000b, s. 307). Nazdávame sa, že slovenské prekladateľské riešenie, ktoré využíva domácu lexému, je sémanticky prehľadnejšie, zrozumiteľnejšie: „Shakespeare svojou nemravnosťou vyvolá v mysli tisíc iných vecí a nie je ani trocha jednotvárny.“ (2000a, s. 315). 8 Humor a irónia ako kultúrne špecifiká190 Hoci možno vo všeobecnosti konštatovať, že „esejistické texty spája predovšetkým vysoká miera subjektívnosti a kladného citového zaujatia na spracúvanej téme“ (Slančová, 1987, s. 77), nezriedka v eseji nachádzame aj vyjadrenie negatívneho postoja, a to „zväčša implicitne, prostredníctvom irónie, humoru až sarkazmu“ (ibid.). Humor pritom možno považovať za výsostne kultúrny fenomén, ktorý má v jednotlivých kultúrach iné prostriedky výstavby, a identifikovať ho, pochopiť skryté konotácie nemusí byť v cieľovej kultúre vždy jednoduché. Britský humor, prítomný vo Woolfovej eseji, sa vyznačuje viacerými špecifikami, medzi iným aj výrazným sarkazmom a (seba)iróniou.191 Tie môžu na prijímateľa z odlišnej kultúry pôsobiť rušivo a necitlivo. Ironické a sarkastické vyjadrenia použila V. Woolfová úspešne na viacerých miestach analyzovanej eseje, čím sa jej podarilo vyhnúť sa pátosu a moralizovaniu a súčasne vyjadriť nesúhlas s ironizovaným denotátom. 8.1 Woolfovej ironický osteň je nasmerovaný predovšetkým proti mužským predstaviteľom vtedajšej spoločnosti – filozofom, spisovateľom, politikom či cirkevným hodnostárom. Irónia sa v analyzovanej eseji zväčša vytvára na väčšom textovom priestore, a to v protiklade s nocionálnou informáciou (porov. zvýraznenú časť textu): „Currer Bell, 190

Keďže ironický prvok sa v analyzovanej eseji prejavuje na väčšej textovej ploche, v tejto kapitole citujeme z priestorových dôvodov iba slovenský preklad eseje, ktorý však podľa nášho názoru dostatočne ilustruje tento kompozičný prvok aj bez uvedenia východiskového textu. 191 K otázke britského humoru v eseji porov. aj kap. II.4.

163

George Elliot, George Sand, všetky obete vnútorného sváru sa, ako dokazujú ich spisy, neúspešne pokúšali zakryť závojom mužského mena. Takto si uctili konvenciu, ktorú ak nezaviedlo, tak aspoň výdatne podporovalo opačné pohlavie (najväčšou slávou ženy je, že sa o nej nehovorí, vyhlásil Perikles, sám muž, o ktorom sa veľa povravelo), že totiž publicita je u žien odporná.“ (2000a, s. 276). Irónia vybudovaná na kontraste dvoch informácií potvrdzuje, že v eseji (nielen Woolfovej) „majú paradoxné a antitetické konštrukcie až aforisticky lakonickú podobu“ (Slančová, 1984, s. 220). 8.2 Irónia na niektorých miestach prechádza až do sarkazmu, v nasledujúcom úryvku sa ironický tón ešte znásobuje radením jednoduchých viet v kombinácii s expresívnymi exklamáciami: „...a spomenula som si na toho starého pána, ktorý je už mŕtvy, ale bol tuším biskupom a vyhlásil, že nijaká žena, či už minulá, súčasná alebo budúca, nemôže mať Shakespearovho génia. Napísal o tom do novín. Povedal tiež istej dáme, ktorá sa na neho obrátila so žiadosťou o informáciu, že mačky v skutočnosti nejdú do neba, hoci majú, ako dodal, čosi ako dušu. Koľko uvažovania nám títo starí páni kedysi ušetrili! Ako sa pod ich vplyvom zúžili hranice nevedomosti! Mačky nejdú do neba. Ženy nemôžu napísať Shakespearove hry.“ (2000a, s. 272 – 273). Esejistka svoj negatívny vzťah k ironizovanému denotátu často vyjadruje v parentéze, vloženej do hlavnej výpovednej línie, a zdanlivým súhlasom s výrokom, ktorý však napokon využije v prospech svojej argumentácie o dôsledkoch nízkej vzdelanosti žien: „Ale pokiaľ ide o mňa, súhlasím s nebohým biskupom, ak ním naozaj bol – nie je mysliteľné, že by za Shakespearových čias mala nejaká žena Shakespearovo nadanie. Lebo také nadanie sa nerodí medzi lopotiacimi, nevzdelanými, poníženými ľuďmi.“ (op. cit., s. 274). 8.3 Azda najsilnejší a súčasne najkontroverznejší192 prejav irónie pozorujeme v nasledujúcom úryvku, týkajúcom sa osoby Oscara Browninga: „Nebudem si všímať ani to, čo vraví dekan Inge. Odborník z Harley Street pokojne môže svojimi výlevmi vyvolávať ducha Harley Street a mne sa ani vlások na hlave nepohne. Odcitujem však pána Oscara Browninga, lebo pán Oscar Browning bol svojho času veľkou postavou v Oxforde a skúšaval študentov v Girtone a Newnhame. Pánovi Oscarovi Browningovi sa uráčilo vyhlásiť, že keď prezrel ľubovoľný súbor písomných odpovedí, v mysli mu zostával dojem, že bez ohľadu na

192

Toto Woolfovej vyhlásenie je kontroverzné preto, že Oscar Browning bol z tohto výroku údajne obvinený nespravodlivo. V. Woolfová uvedené obvinenie prebrala od Browningovho synovca H. E. Worthama, ktorý však neposkytol žiadne dôkazy o existencii takéhoto výroku v Browningových prácach. Preto niektorí experti na Browningovo dielo popierajú pravosť tohto neslávne známeho citátu. Porov. na http://en.wikipedia.org/wiki/Oscar_Browning (9. 2. 2012).

164

to, ako ich oznámkuje, najlepšia žena je intelektuálne menejcennejšia ako najhorší muž.“ (2000a, s. 278). Ironický postoj dosahuje esejistka (a s ňou prekladateľ P. Vilikovský) použitými lexémami formálneho charakteru (uráčilo sa, v mysli mu zostával dojem) a v protiklade k nasledujúcemu textu. V ňom postavu Oscara Browninga zosmiešňuje tak, že na princípe antonymie kladie jeho názor do kontrastu s jeho správaním: „Keď to pán Browning povedal, vrátil sa do svojich izieb – a práve to, čo nasledovalo, nám ho robí takým milým a dodáva jeho ľudským rozmerom istú mohutnosť a vznešenosť – vrátil sa do svojich izieb a našiel na pohovke ležať paholka – „chudého na kosť, líca mal prepadnuté a sivé, zuby čierne a ani údy mu zrejme celkom neslúžili... ‘To je Arthur’ [povedal pán Browning]. ‘Je to v skutočnosti milý chlapec a veľmi ušľachtilý.’“ Vždy sa mi zdá, že tie dva obrazy sa navzájom dopĺňajú..., takže si názory veľkých ľudí môžeme interpretovať nielen podľa toho, čo hovoria, ale aj podľa toho, čo robia.“ (ibid.). Predpokladá sa, že tu esejistka narážala na homosexualitu Oscara Browninga, ktorá mala postaviť jeho výroky o ženách do iného svetla.193 8.4 Ironický princíp sa na niektorých miestach eseje Vlastná izba kombinuje s výraznou expresívnosťou, ktorá vzniká ako výsledok personifikácie. V eseji sa totiž „spravidla personifikujú abstraktné pomenovania, ako sú dejiny, história, zem, príroda, civilizácia a pod.“ (Slančová, 1987, s. 78), pričom „intenzívne pôsobenie tohto typu personifikácie je dané kontrastným napätím medzi abstraktným charakterom jadra personifikácie a konkrétnou, ‘živou’ skutočnosťou, ktorá sa mu prisudzuje.“ (ibid.). Vo Woolfovej eseji sa personifikovaným abstraktom stáva (fašistická) poézia, pričom vytvorený obraz je veľmi plastický až naturalistický: „‘Muži, ktorí sa preslávili pôvodom, alebo vo finančníctve, priemysle, či fašistických združeniach,’ sa nedávno zišli, diskutovali na túto tému a poslali ducemu telegram, v ktorom vyjadrovali nádej, že ‘fašistická éra čoskoro zrodí básnika, ktorý jej bude hoden’. Všetci sa môžeme k tejto zbožnej nádeji pripojiť, ale je otázne, či poézia môže vzísť z inkubátora. Poézia by mala mať matku i otca. Máme oprávnené obavy, že fašistická báseň bude nechutným potrateným zárodkom, aké vídame v sklených nádobách v múzeu nejakého provinčného mestečka. Také monštrá vraj nežijú dlho; ešte sme nevideli, že by takýto zázrak zberal úrodu na poli. Dve hlavy na jednom tele neprispievajú k dlhovekosti.“ (2000a, s. 316 – 317).

193

Porov. na http://www.bookdrum.com/books/a-room-of-ones-own/9780141018980/bookmarks-5175.html?bookId=2738 (9. 2. 2012).

165

8.5 Irónia sa rozvíja aj zakomponovaním záverečného formálneho apelu, ktorý má svojou nocionálnosťou zosmiešňovať absurdnosť ironizovaného výroku: „Odovzdala som ďalej všetko, čo sa mi bez hľadania priplietlo pod ruku, a teraz nasleduje posledná výstraha – od pána Johna Langdona Daviesa. Pán John Langdon Davies varuje ženy, ‘že keď deti už vôbec nebudú žiaduce, nebudú už vôbec potrebné ani ženy’. Dúfam, že si to zapamätáte.“ (2000a, s. 323). 8.6 Napokon odcitujeme ešte jeden obraz z Woolfovej eseje, ktorý, hoci nemá priamo ironické konotácie, je ďalším príkladom personifikácie a pôsobivo ilustruje Woolfovej presvedčenie o potrebe nepredpojatosti literárneho diela: „Je zhubné byť čisto a číro mužom alebo ženou; treba byť žensko-mužským alebo mužsko-ženským. Pre ženu je zhubné čo len náznakom zdôrazňovať nejakú krivdu; obhajovať hoci aj právom nejakú vec; akýmkoľvek činom hovoriť vedome ako žena. A slovo zhubné tu nie je nijakou metaforou; všetko totiž, čo sa napíše s touto vedomou predpojatosťou, je odsúdené na zánik. Prestáva to byť oplodnené. Aj keď sa to na deň dva môže zdať skvelé a pôsobivé, silné a majstrovské, s príchodom noci to musí zvädnúť; nemôže to rásť v mysliach iných ľudí. Než dospejete k umeniu tvorby, musí sa v mysli odohrať nejaká spolupráca medzi mužom a ženou. Musí sa zavŕšiť nejaké manželstvo protikladov. Ak máme získať pocit, že spisovateľ tlmočí svoju skúsenosť úplne a bezo zvyšku, celá myseľ musí byť otvorená dokorán.“ (2000a, s. 317 – 318). 9 Záver Na základe analýzy slovenského prekladu eseje Virginie Woolfovej Vlastná izba možno v zásade súhlasiť s M. Andričíkom, ktorý v súvislosti s dvojdomosťou autorov konštatuje „vysokú kvalitatívnu úroveň“ prozaickej i prekladateľskej tvorby Pavla Vilikovského (Andričík, 2005, s. 69). Detailnejší pohľad na esej Vlastná izba však zároveň ukazuje, že v niektorých ohľadoch došlo v preklade Pavla Vilikovského k neadekvátnym prekladateľským riešeniam, a to k niekoľkým negatívnym posunom pri interpretácii lingvokulturém, faktickým lapsusom i viacnásobnému nedodržaniu zásady úplnosti. Súčasne možno skonštatovať niekoľko pochybení aj v preklade M. Pokorného. To podľa nášho názoru dokazuje, že žáner eseje kladie pri preklade zvýšené nároky na jednotlivé zručnosti a kompetencie prekladateľa, okrem iného na jeho pragmatickú a verifikačnú kompetenciu.194 V neposlednom rade preklad žánru eseje vyžaduje zvýšenú aktivizáciu interkultúrnej

194

K jednotlivým typom kompetencií prekladateľa porov. Rakšányiová (2005, s. 14).

166

kompetencie prekladateľa, ktorá pomôže tento lingvokultúrne špecifický typ textu pretvoriť do adekvátnej podoby v odlišnom jazykovom kóde a kultúre.

167

VI. PREKLADATEĽSKÉ „LÁMANIE“ SRDCA Z KAMEŇA (K prekladu lingvokulturém v eseji Roberta Welcha Hearts of Stone) Kým doposiaľ sme sa v práci zaoberali otázkou lingvokultúrnych špecifík v prekladoch z dielne iných prekladateľov, na tomto mieste sa chceme pristaviť pri našom vlastnom preklade eseje od Roberta Welcha Hearts of Stone. K autoanalýze sme pristúpili preto, že sme si vzhľadom na výsledky nášho výskumu uvedomovali náročnosť prekladovej transformácie eseje do odlišného lingvokultúrneho prostredia. Navyše sme si v tejto prekladateľskej sebareflexii chceli overiť predpoklad, že na nájdenie optimálneho prekladateľského

riešenia

výrazne

vplýva

identifikácia

a náležitá

interpretácia

lingvokulturémy. Hneď na začiatku musíme priznať, že sa nám pri preklade aj pri jeho analýze potvrdilo, že „rozdiely medzi kultúrami môžu v skutočnosti prekladateľovi zapríčiniť viacej problémov ako rozdiely v jazykových štruktúrach“ (Nida, 2004, s. 157).195 Pôvodný text eseje Hearts of Stone je súčasťou pripravovanej monografie R. Welcha The Cold of May Day Monday: An Approach to Irish Literary History, ktorá by onedlho mala vyjsť vo vydavateľstve Oxford University Press.196 Prozaik a esejista Robert Welch, profesor literatúry na University of Ulster, v eseji analyzuje írsky nacionalizmus a jeho odraz v diele Jamesa Joycea, najmä v románe Ulysses a v poviedke Výročný deň v klubovni výboru zo zbierky Dublinčania. Aj samotný názov Welchovej eseje je parafrázou a intertextovým odkazom na verš básne W. B. Yeatsa Easter, 1916, ktorý esejista neskôr vo svojom texte odcituje: „Too long a sacrifice can make a stone of the heart“ – v preklade: „Po pridlhej obete stvrdne srdce na kameň.“ (Welch, 2011, s. 51).197 Preklad eseje bol pod názvom Srdce z kameňa publikovaný v zborníku Kultúrne rovnobežky I. Svetový básnik, básnik vo svete (FACE a EDPK, 2011), ktorý vedie paralely medzi životom a tvorbou slovenských a európskych autorov. Esej R. Welcha Hearts of Stone je klasickým príkladom esejistického textu. Jej jadro tvoria odkazy na Joyceove diela; nevyhnutnou nadstavbou je ich interpretácia a usúvsťažnenie s historicko-spoločenskými okolnosťami. Esejista kladie interpretované obrazy z Joyceových literárnych diel do rôznych kultúrnych súvislostí, spomína historické okolnosti národného 195

V orig. „In fact, differences between cultures cause many more severe complications for the translator than do differences in language structure.“ 196 Keďže sme mali k dispozícii rukopis monografie, preklad eseje vyšiel paradoxne skôr ako jej originál (v tlači). 197 Báseň v angličtine dostupná napr. na http://www.easter1916.net/peom.htm (2. 8. 2011).

168

i súkromného charakteru, ktoré ovplyvnili podobu Joyceovho umeleckého diela. Pútavý spôsob podania problematiky zabezpečuje Welchovej eseji vo východiskovej angličtine čitateľskú atraktívnosť. Pri preklade intertextových alúzií eseje na Joyceovu prozaickú tvorbu (najmä román Ulysses a zbierku Dublinčania) sme zvažovali, či si zvoliť cestu vlastnej prekladateľskej licencie, alebo vychádzať z už publikovaných prekladov Joyceových diel. Rozhodli sme sa pre druhú možnosť, aby sme zachovali autentickosť prekladu aj v otázke intertextuality eseje. Esejista cituje alebo parafrázuje konkrétne pasáže Joyceových diel, ktoré si môže anglický čitateľ v origináli vyhľadať a konfrontovať ich s názormi esejistu. Takúto možnosť by podľa nášho názoru mal poskytovať aj slovenský preklad; preto sme pri práci využili už existujúce preklady Joyceových diel od Jozefa Kota (Ulysses (1993), Portrét mladého umelca (1971)) a od Božice Vilikovskej (poviedka Výročný deň v klubovni výboru zo zbierky Dublinčania (1998)). Otvorenou otázkou pre prekladateľa eseje zostáva, či má pre slovenského čitateľa v poznámkovom aparáte uvádzať referenčné odkazy na jednotlivé citované pasáže. Takéto citačné referencie by umožnili slovenskému čitateľovi z odlišného literárneho a kultúrneho prostredia lepšiu orientáciu v esejistickom texte i v diele Jamesa Joycea. Kým totiž esejista ponúka anglickému čitateľovi takpovediac záchytné body v podobe odkazov na „epizódu Scylly a Charybdy v národnej knižnici“, alebo na „jednu zo skvelých epizód v románe, známu ako ‘Kyklopi’“, na kapitolu odohrávajúcu sa v hoteli Ormond či v kancelárii Freemanovho žurnálu, väčšina slovenských čitateľov s odlišným kultúrnym vedomím takéto odkazy nedokáže dostatočne oceniť a (v prípade záujmu) je odkázaná na hľadanie jednotlivých scén v relatívne neprehľadnej kontinuite Joyceovho románového textu (alebo na jeho prečítanie). Prekladateľ eseje čitateľovi by jeho námahu citačnými odkazmi uľahčil a umožnil mu tak overiť si esejistove názory i ďalej nad textom uvažovať. Kým v prvotnej verzii prekladu sme si zvolili stratégiu uvádzania bibliografických odkazov, pri publikovaní prekladu sme pre veľké množstvo poznámok pod čiarou museli vypustiť práve citačné odkazy. Ukázalo sa totiž, že poznámky týkajúce sa početných lingvokulturém by už v kombinácii s citačnými odkazmi rušili kontinuitu esejistického textu. Tak ako je typické pre žáner eseje – a ako sme na to už poukázali na viacerých miestach tejto práce – aj v eseji Hearts of Stone sa viackrát vyskytnú lingvokultúrne fenomény, ktoré sú špecifické pre východiskovú britskú, resp. írsku kultúru a ktoré esejista považuje za zrozumiteľné pre primárneho, britského čitateľa. Pred prekladateľom stojí otázka, 169

či má tieto špecifiká v preklade komentovať a či sú pre pochopenie eseje relevantné. Našu dilemu o uvádzaní poznámok sme riešili aj v konfrontácii s názormi translatológov, pričom sme sa v tejto otázke stotožnili s názorom V. N. Komisarova: „Pochopiť odkaz znamená preložiť ho na základe potrebných základných znalostí. Ak takéto znalosti pre kultúrne rozdiely chýbajú, mal by ich (prekladateľ) poskytnúť alebo nahradiť... Kultúrne špecifiká ovplyvňujú to, ako sa jazykové jednotky používajú a chápu. Kultúra nachádza svoj výraz v jazyku a cez jazyk. Lingvistická teória prekladu musí zahŕňať takisto kultúrny aspekt. Preklad z jazyka do jazyka je ipso facto prekladom z kultúry do kultúry.“ (Komisarov, 1991, s. 43).198 No neboli to len teoretické postuláty, ktoré ovplyvňovali naše uvažovanie o potrebe poznámok. Už pri analýze slovenského prekladu esejí Georgea Orwella a jeho konfrontácii s českým prekladom (porov. kapitoly II. a III.) sa ukázalo, že rozsiahly poznámkový aparát prekladateľa Jána Vilikovského nebol pre slovenského čitateľa len užitočnou vysvetlivkou. V porovnaní s prekladmi od Petra Valčeka a s českými prekladmi od Kateřiny Hilskej sa prekladateľské riešenia Jána Vilikovského javili ako primeranejšie práve pre jeho úsilie objasniť čitateľovi (a v procese hľadania a objavovania možno aj sebe) kultúrne i historicky špecifické fenomény Orwellových esejí. To bol aj jeden z motívov, prečo sme pri preklade eseje pristúpili k uvádzaniu prekladateľových poznámok pod čiarou pri väčšine lingvokulturém, ktoré viac či menej zasahujú do sémantiky vypovedaného alebo dotvárajú celkový kolorit a atmosféru eseje. Naše poznámky vznikali v procese vlastného objasňovania významu lingvokulturém a hľadania ich prekladových ekvivalentov, takže sme potenciál tohto sekundárneho výskumu nechceli nechať nevyužitý. K uvedeniu poznámok nás viedla aj snaha o čitateľskú atraktivitu eseje, ktorá niekedy pre množstvo intertextových odkazov a extrajazykových súvislostí odrádza percipienta od prečítania. 1 Lingvistické špecifiká pri preklade eseje Hearts of Stone Lingvistické špecifiká sú odrazom odlišného charakteru východiskového a cieľového jazyka. V našom prípade bola východiskovým jazykom analytická angličtina a cieľovým 198

V orig.: „Understanding a message means interpreting it on the basis of the required background knowledge. If such knowledge is missing due to cultural differences, it should be supplied or compensated for... The cultural specifics influence the way the language units are used and understood. Culture finds its expression in the language and through the language. A linguistic theory of translation must incorporate the cultural aspect as well. Translation from language to language is ipso facto translation from culture to culture.“

170

jazykom syntetická flektívna slovenčina. Táto diskrepancia sa pri preklade týka celého radu slov, osobitne však vystupuje pri niektorých špecifických lexémach a syntaktických konštrukciách, pri ktorých sa na tomto mieste pristavíme. 1.1 V analyzovanej eseji sa vyskytuje kompozitum puller-of-the-devil-by-the-tail (Welch, 2012),199 ktoré vzniklo konverziou zo slangovej frazémy to pull the devil by the tail (v doslovnom preklade „ťahať čerta/diabla za chvost“). Frazéma v angličtine pomenúva význam „spieť rýchlo k zániku, prehnane a zbytočne riskovať“, frazematicky vyjadrené, „staviť všetko na jednu kartu.“200 Esejista využil legitímny spôsob tvorby substantív v angličtine, keď zo slovesa pull, ktoré je nadradeným komponentom frazémy, vytvoril sufixáciou derivát puller, ako súčasť kompozita „a puller-of-the-devil-by-the-tail“, pomenovanie človeka, ktorý zbytočne a prehnane riskuje a rýchlo speje k zániku. V slovenčine sme namiesto tohto štylisticky príznakového variantu použili nepríznakovú lexému hazardér (Welch, 2011, s. 43), ktorá je síce významovo ekvivalentná, nezachytáva však expresívnosť, slangovosť a frazematickosť východiskového pendantu. Slovnodruhovo ekvivalentnú lexému sa nám vzhľadom na slovotvorné možnosti slovenčiny pri frazémach nepodarilo nájsť.201 1.2 Medzi lingvokulturémy prekladanej eseje patria aj štylisticky nepríznakové slová originálu, ktoré majú v slovenčine príznakové varianty. Ide napríklad o atributívne syntagmy full-time prostitutes a v tejto súvislosti aj part-timers, ktoré v slovenčine prekladáme netypickými kolokáciami asi dvesto prostitútok ‘na plný úväzok’ a približne sto na ‘čiastočný’“ (Welch, 2011, s. 45). Príznakovosť slovenských kolokácií je naznačená úvodzovkami. Podobne sme nahradili nepríznakovú lexému východiskového textu round zo syntagmy „[he would] stand rounds“ príznakovým a hovorovým, resp. slangovým „platil ‘rundy’“202 (Welch, 2011, s. 44), keďže spisovný ekvivalent sme považovali v tomto kontexte za neústrojný alebo kultúrne nenáležitý (platiť kolo, po poldeci, platiť po poháriku).203 199

Vzhľadom na rukopisnú podobu neuvádzame v anglických citátoch ďalej bibliografický odkaz na Welchovu esej, keďže bez presnej paginácie, ktorú zatiaľ nepoznáme, by bola relevancia takéhoto údaju nízka. 200 v angl. „to go rapidly to ruin; to take an undue risk; to be at one’s last shift“; porov. na http://www.bookrags.com/tandf/pull-the-devil-by-the-tail-tf/ (12. 10. 2011), tento zdroj bol však počase nefunkčný. Podľa iného zdroja je význam tejto frazémy „to continually struggle against adversity“ porov. na http://www.funtrivia.com/en/subtopics/Be-deviled-308071.html (22. 3. 2012). 201 Slovotvorným ekvivalentom uvedenej frazémy by mohol byť okazionalizmus *stavič-všetkého-na-jednukartu. Kombinácia derivácie a kompozície je však v tomto prípade nefunkčná, hoci v slovenčine nachádzame kompozitá motivované frazémami, napr. sedem slivák – sedmoslivkár. 202 Porov. runda – slang. „vypitie po jednej dávke (po poháriku) alkoholického nápoja všetkými spolustolujúcimi“

171

1.3 Otázka subjektívnosti a esejistovej autorskej licencie sa týka aj použitia lexém, ktoré pochádzajú z rôznych sociolektov i dialektov východiskového jazyka. Úlohou prekladateľa je zvážiť použitie ekvivalentných nespisovných lexém, aby sa zachovala štylistická charakteristika eseje. V analyzovanej eseji je niekoľko slangových a nárečových slov (havering, bowsie, poison, frazematické That does it!; írske Sinn Fein…Sinn Fein amhain!), ktorých štylistickú charakteristiku sme sa snažili pri preklade zachovať. Pri preklade lexémy havering vo vete „So Bloom’s useless havering and his attempt to claim a space for human value is seen to be the pathetic thing it is, when confronted by rage.“ sme pre syntaktickú zložitosť východiskovej syntagmy použili slovnodruhovo odlišný a súčasne menej expresívny ekvivalent, ktorý však aj napriek tomu nesie príznak irónie: „Takže keď Bloom reční a dovoláva sa miesta pre ľudské hodnoty, pôsobí to zbytočne a úboho a zoči-voči vášni to úbohým aj je.“ (Welch, 2011, s. 55). Východiskové sloveso to haver patrí do škótskeho a severoanglického dialektu a znamená hovoriť nezmysly, bľabotať;204 príznakovejší variant (bľaboce, tlieska atď.) sme však považovali za žánrovo nevhodný.205 Podobne aj pri lexéme bowsie, ktorá pochádza z írskeho dialektu a označuje „nepríjemného a hlučného človeka z nižších spoločenských vrstiev“206, sme sa snažili zvoliť expresívnu lexému, ktorá by konotovala rovnaký význam ako východisková lexéma. Vybrali sme si substantívum niktoš, hoci nepatrí do nárečia, podľa nášho názoru však svojou expresívnosťou vyvoláva rovnaké asociácie ako pôvodná lexéma.207 V eseji ide o nasledujúci komunikačný kontext: „Joyce teraz mení Blooma z dublinského Žida, ktorý sa usiluje uniknúť partii opitých nacionalistických niktošov, na proroka Eliáša, ktorý vystupuje na nebesia v koči, premenenom z dvojkolesového voza drožkára.“ (Welch, 2011, s. 56). Pri tejto lexéme sme uvažovali aj nad ekvivalentom sedliak, ktorý by denotoval „nepríjemného a hlučného človeka (z nižších spoločenských vrstiev)“; použitie substantíva sedliak v tomto kontexte by však mohlo vyvolávať nežiaduce asociácie na primárny význam

(Slovník slovenského jazyka, 1963, s. 893). Z potenciálnych variantov sa ešte ako prijateľná alternatíva ukazuje spojenie platiť po poháriku. 204 haver – „Scot and northern English dialect to talk nonsense; babble“; http://www.thefreedictionary.com/haver (11. 4. 2012) 205 V pôvodnej verzii prekladu eseje sme použili tvar trepe, ktorý však editor zborníka esejí nahradil nocionálnou lexémou reční. 206 bowsie – „(Irish) a low-class mean or obstreperous person“; porov. na http://www.thefreedictionary.com/bowsie (11. 4. 2012) 207 1. pejor. bezvýznamný človek, nikto; 2. naničhodník (v nadávke) (KSSJ, 2003, s. 397) 203

172

tejto lexémy: „roľník“, prípadne „príslušník dedinského obyvateľstva“, teda nie požadovanú asociáciu „nevychovaný človek.“208 Slangový charakter má aj lexéma poison, ktorú R. Welch použije vo vete: „When they get there Hynes gets in a round, the citizen ordering the ‘wine of the country’, Guinness, the narrator naming his poison as ‘Ditto MacAnaspey.’“ Lexéma poison v anglickom slangu označuje akýkoľvek druh alkoholického nápoja.209 Pre preklad tohto kontextu sme si zvolili len verbum rozkázať bez objektového doplnenia, keďže toto sloveso kóduje aj význam „objednať si“210, hoci pripúšťame, že sa slangovosť tohto obrazu vytráca: „Keď ta prídu, Hynes objedná niečo na pitie, občan si dá ‘naše vlastenecké víno’, Guinness; rozprávač si rozkáže ‘Aj mne MacAnaspey.’“ (Welch, 2011, s. 52). Lingvokultúrne špecifickou je vo Welchovej eseji aj frazéma, „That does it!” – vo význame „That's the last straw! Enough is enough!”211, ktorá má aj v slovenčine frazematické ekvivalenty – To je posledná kvapka! Čo je veľa, to je veľa! Pri preklade sme použili prvý z nich (Welch, 2011, s. 54). 1.4. Osobitnú skupinu lingvokulturém tvoria lexémy, ktoré esejista cituje z analyzovaných umeleckých diel. Aj keď sme mohli použiť nepríznakové ekvivalenty východiskového štylisticky neutrálneho spojenia, kvôli kongruencii a referencii na citované Joyceove prózy sme prebrali príznakové varianty od Joyceových prekladateľov. Takto sme postupovali pri anglickej, štylisticky nepríznakovej syntagme biscuit tin, ktorú sme mohli preložiť ako plechovku/dózu na sušienky. No keďže v Kotovom preklade sa nachádza atributívna syntagma s hovorovým substantívom piksľa – piksľa od keksov (Joyce, 1993, s. 327), kvôli referencii na Joyceov román a ľahšej identifikácii tejto pasáže sme ponechali práve takúto podobu. Welchov text: „Enraged at this, the citizen fetches up an empty biscuit tin, ornamented with Celtic motifs, and flings it at Bloom as he makes his escape on a jarvey’s horse and car.“ potom prekladáme takto: „Rozzúrený občan schmatne prázdnu ‘piksľu od keksov’ ozdobenú keltskými motívmi a hodí ju na Blooma, ktorý uniká na drožkárovom koni a voze.“ (Welch, 2011, s. 55). Ďalším príkladom intertextovej referencie, ktorá vstupuje do prekladateľského riešenia, je slangová lexému spondulics, ktorú R. Welch odcitoval z Joyceovej poviedky 208

Porov. heslo sedliak (KSSJ, 2003, s. 659). poison – „any variety of alcoholic liquor“: Name your poison!; Porov. na http://dictionary.infoplease.com/poison#ixzz1PQ1vE8Tz (11. 4. 2012) 210 Porov. heslo rozkázať v KSSJ (2003, s. 631). 211 V doslovnom preklade: To je posledná byľka. Dosť je dosť! 209

173

Výročný deň... a Božica Vilikovská ju preložila substantívom groše. To svojím príznakom historizmu vyhovuje časovému kontextu poviedky i autentickosti atmosféry, ktorú chce esejista vytvoriť vo svojom texte. Pre intertextovú referenciu sme Vilikovskej ekvivalent ponechali aj v našom preklade Welchovej vety: „They are far from certain that their man is to be relied upon to come up with the ‘spondulics’“ sme potom preložili: „Agitátori si nie sú ani zďaleka istí, či sa dá spoľahnúť na ich človeka, že príde s ‘grošmi’“ (Welch, 2011, s. 49). 1.5 Lingvokultúrne špecifiká prekladu eseje sa týkajú aj odcitovania takých častí intertextových odkazov, ktoré pôsobia „nešikovne“, hoci sú v zhode s originálom eseje i s Joyceovým románom Ulysses. R. Welch parafrázuje J. Joycea: „The history of the world is full of this poison, he says, which perpetuates ‘national hatred among nations.’“ V zhode s Kotovým prekladom v románe Ulysses sme túto vetu preložili s pôvodnou Kotovou tautologickou syntagmou: „Svetové dejiny sú plné takéhoto jedu, vraví, ktorý roznecuje ‘večnú národnostnú nenávisť medzi národmi.’“ (Welch, 2011, s. 54). V takýchto prípadoch nepovažujeme korekciu v preklade za nevyhnutnú, pretože nejde o citát, ktorý by nežiaduco modifikoval esejistov zámer alebo spôsoboval sémantické posuny oproti východiskovému textu. 1.6 Takáto kongruencia s intertextovými odkazmi však môže aj výraznejšie problematizovať prekladateľské riešenie. Ide o prípady, keď je citovaný preklad Joyceových textov zo štylistickej stránky nenáležite neutrálny alebo stiera lingvokultúrne špecifikum originálu. Napr. keď R. Welch cituje J. Joycea, uvádza špecifikum geografickej povahy: „Bloom asks the waiter to open the door between dining room and bar so he can the better hear Mr Dedalus singing. ‘Glorious tone he still has’, thinks Mr Bloom, and then, ‘Cork air softer also their brogue’. Mr Dedalus is from Cork, as was John Joyce, who was absolutely typical of a certain type of Corkman surviving to this day.“ ´(Welch) Vetu „Cork air softer also their brogue.“ by mal prekladateľ eseje preložiť syntagmou „Z Corského vzduchu má aj mäkší prízvuk.“ Keby sme v našom preklade eseje chceli zachovať kongruenciu so slovenskou verziou Ulysses, museli by sme použiť Kotov preklad, ktorý však nivelizuje lingvokultúrny prvok románového textu i samotnej eseje: „Horský vzduch akoby zmäkčoval aj prízvuk.“ (Joyce, 1993, s. 264).212 Dilemu pri hľadaní správneho prekladateľského riešenia v eseji pomôžu vyriešiť následné Welchove úvahy, ktoré pracujú so spomínaným geografickým špecifikom. Prikláňame sa preto v tomto prípade k zachovaniu esejistovho zámeru aj za cenu korekcie citovaného Kotovho prekladu: 212

Nevedno, či ide o lapsus redakcie alebo J. Kota.

174

„‘Ešte vždy má nádherný hlas,’ pomyslí si pán Bloom, a potom povie, ‘Corský vzduch akoby zmäkčoval aj prízvuk.’ Pán Dedalus je z Corku, tak ako z Corku pochádzal John Joyce, typ absolútneho Corčana, aký prežil až dodnes.“ (Welch, 2011, s. 44).213 1.7 Ako vidno, prekladateľská stratégia prevzatia už existujúcej verzie intertextového prvku znamená niekedy kolíziu medzi zámerom esejistu (R. Welcha) a zámerom prekladateľa citovaného textu (J. Kota). Podobne je to aj v nasledujúcom prípade, keď esejista cituje (relatívne) zrozumiteľný Joyceov text: „‘It was’, says Dedalus to Ben Dollard, ‘the only language. He heard them as a boy in Ringabella, Crosshaven, Ringabella, singing their barcaroles. Queenstown harbour full of Italian ships. Walking, you know, Ben, in the moonlight with those earthquake hats. Blending their voices. God, such music Ben. Heard as a boy. Cross Ringabella haven mooncarole.’”214 V zhode s Kotovým prekladom Ulysses prekladáme: „‘Bol to,’ vraví Dedalus Benovi Dollardovi, ‘náš jediný jazyk. Počúval som ho ako chlapec v Ringabelle, Crosshavene, ringabella spievala barkarola. Queenstownský prístav plný talianskych lodí. Predstav si, Ben, za mesačného svitu sme sa prechádzali s klobúkmi, do ktorých sme vyberali na obete zemetrasenia. Hlasy sa prelínali. Božemôj, aká hudba, Ben. Počúval som ich ako mladý chlapec. Cross ringabellahaven, mesačná pieseň.’“ (Welch, 2011, s. 45).215 Joyceov pôvodný text v románe Ulysses (a rovnako aj Welchov citát) odkazuje na talianskych námorníkov (them), ktorí v obciach Ringabella, Crosshaven spievali barcaroly (singing their barcaroles). Slovenský prekladateľ románu Ulysses J. Kot naproti tomu personifikuje Ringabellu, ktorá „spievala barkarola.“216 Navyše sa zdá, že J. Kot považoval substantívum barkarola za indeklinábilium, keďže ho použil v základnom, nominatívnom tvare, čo neprispieva k zrozumiteľnosti citovaného textu. V súlade s našou zásadou kongruencie s existujúcimi prekladmi sme však Kotovu verziu ponechali v nezmenenej podobe. 1.8 Z lingvokultúrneho hľadiska je špecifický aj názov Joyceovej poviedky Ivy Day in the Commitee Room, na ktorú analyzovaná esej odkazuje a ktorý by sme mohli preložiť ako Brečtanový deň v klubovni výboru. Názov spomínanej poviedky zo zbierky Dublinčania však 213

V súlade s koncepciou tvorby obyvateľských názvov (Ološtiak et al., 2006, s. 65) a vzťahových adjektív (op. cit., s. 59) derivovaných od cudzích toponým sme pri preklade použili substantívum Corčan a adjektívum corský, v ktorých sa eliduje fonéma/graféma k (podobne ako New York – newyorský). 214 barcarola – ľudová pieseň benátskych gondoliérov alebo pieseň, skomponovaná v jej miernom tempe a štýle; Crosshaven – obec v grófstve Cork v Írsku, blízko Corského prístavu; Ringabella – obec i záliv (Ringabella Bay) 215 Ide o náš preklad s použitím citátov z Kotovho prekladu Ulysses (Joyce, 1993, s. 268). 216 NB: Kotova minuskula v ringabella oproti pôvodnej majuskule toponyma Ringabella.

175

Božica Vilikovská preložila ako Výročný deň v klubovni výboru. Jej preklad je sémanticky ekvivalentný; Brečtanový deň je pripomienkou výročia smrti Ch. S. Parnella, írskeho bojovníka za nezávislosť, ktorého priaznivci v ten deň nosili na golieroch lístky brečtanu.217 Prekladateľ eseje tak stojí pred voľbou pristúpiť k nivelizácii kultúrneho špecifika použitím prekladu B. Vilikovskej (Výročný deň...) alebo lingvokulturému v preklade eseje zachovať v podobe názvu Brečtanový deň v klubovni výboru, aby sa vytvorila súvislosť s ďalšími odkazmi na toto kultúrne špecifikum. V eseji sa však ďalej pracuje so symbolom brečtanu, takže ak by sa použila Vilikovskej verzia názvu, súvislosť s týmito odkazmi by sa narušila. V preklade sme sa preto priklonili k zachovaniu kultúrneho špecifika (Brečtanový deň) a použitiu komentujúcej poznámky, ktorá by odkazovala na odlišný názov už existujúceho slovenského prekladu poviedky:218 „In ‘Ivy Day in the Committee Room’ the sorrow is over what Joyce’s father, and the Ireland from which he came, had lost... Some of the men gathered in the room in Wicklow Street are wearing ivy in their lapels in memory of Parnell... One of the men wearing ivy in his lapel is a Joe Hynes.” Prekladáme: „V poviedke ‘Brečtanový deň v klubovni výboru’ sa smúti nad tým, čo stratil Joyceov otec a Írsko, z ktorého pochádzal... Niektorí z mužov, čo sa zišli v miestnosti na Wicklow Street, majú na znak úcty k pamiatke Parnella pripnutý na fazónke kabáta lístok brečtanu... Jedným z mužov s brečtanovým lístkom na fazónke je aj Joe Hynes“ (Welch, 2011, s. 50). 219 1.9 Súčasťou analyzovanej eseje sú aj posledné dve strofy básne, ktorú esejista cituje z poviedky Výročný deň v klubovni výboru. Do eseje sa okrem nich dostal aj ďalší citát z tejto básne: „his steadfast loyalty to the ‘uncrowned king’, Parnell.” Prekladový variant, ktorý by nebral do úvahy intertextovosť a citátovosť atributívnej syntagmy „uncrowned king“, by znamenal použitie slovenského frazematického spojenia nekorunovaný kráľ. Aby sme však zachovali intertextovosť a odkázali na preklad básne v spomínanej poviedke, tak ako na jej originál odkazuje esejista R. Welch, použili sme poetizmus Božice Vilikovskej z jej prekladu 217

Ivy day – Brečtanový deň sa oslavuje prvú nedeľu po 6. októbri, výročí smrti Charlesa Stewarta Parnella. Prívlastok brečtanový má údajne svoj pôvod v tom, že smútiaci hostia si na Parnellovom pohrebe v roku 1891 vzali lístky z brečtanového venca a zastokli si ich do golierov na kabátoch. Odvtedy sa brečtan traduje ako symbol Parnellitánov. Porov. na http://en.wikipedia.org/wiki/Charles_Stewart_Parnell (4. 9. 2011). 218 V tejto analýze prekladu eseje však pracujeme s Vilikovskej verziou názvu poviedky, a to pre jej bezproblémovú identifikáciu v knihe Dublinčania. 219 V preklade sme použili pôvodný Joyceov i Welchov variant Wicklow Street, namiesto transortografizovaného Vilikovskej variantu Wiklow Street. Lexéma lapel má v slovenčine ekvivalenty chlopňa, fazónka; vybrali sme druhý z nich kvôli kongruencii s Vilikovskej prekladom poviedky.

176

prvej strofy básne, teda spojenie „kráľovi nášmu bez koruny“ (Joyce, 1998, s. 97). R. Welch píše: „Yet when Hynes returns (we are not told where he has been) he is offered a bottle of stout, and is praised for his steadfast loyalty to the ‘uncrowned king’, Parnell.“ V našom preklade: „Napriek všetkému, keď sa Hynes vracia (nespomenie sa, kde bol), ponúknu mu fľašu piva a pochvália ho za jeho neochvejnú vernosť ‘kráľovi nášmu bez koruny’, Parnellovi.“ (Welch, 2011, s. 50). 1.10 Na inom mieste eseje cituje R. Welch z Joyceovho románu A Portrait of the Artist as a Young Man, ktorý vyšiel u nás takisto v preklade J. Kota pod názvom Portrét mladého umelca (1971), takto: „This Cork world, of singing, night life, sport, amateur dramatics, having a good time, enjoying life, keeping the ball rolling anyhow, as Dedalus Senior puts it in A Portrait of the Artist as a Young Man (1916)...” Intertextovou referenciou je tu frazéma keep the ball rolling, ktorej sémantika sa definuje ako „nepokaziť zábavu“.220 James Joyce toto spojenie použil v nasledujúcej vete románu „We kept the ball rolling anyhow and enjoyed ourselves and saw a bit of life and we were none the worse of it either.“221 J. Kot citovanú vetu preložil takto: „Tak či onak o zábavu nikdy nebola núdza, bolo nám veselo, trochu sme okúsili život a vôbec nám to nezaškodilo.“ (Joyce, 1971, s. 94). Pri preklade Welchovej vety v eseji sme preto pracovali s Kotovým ekvivalentom frazémy „o zábavu nikdy nebola núdza“, hoci sme pritom mierne modifikovali poradie vetných komponentov, aby sme túto vsuvku zakomponovali syntakticky bezpríznakovo: „Tento corský svet spevu, nočného života, športu, amatérskeho divadla, pôžitkov života a zábavy, o ktorú nikdy nebola núdza, ako vraví Dedalus starší v Portréte mladého umelca (A Portrait of the Artist as a Young Man 1916), si John Joyce uchoval až do dospelosti v Dubline“ (Welch, 2011, s. 45). 1.11 Napokon spomenieme ešte jednu lingvokulturému a súčasne intertextový odkaz – hoci marginálneho charakteru – na poviedku Výročný deň... – ktorý sme zohľadňovali pri preklade vety: „It is cold and dark and cheerless. A fire is lit from a few coals and cinders, emblematic of the failing phoenix flame of the Fenians and what the old caretaker, Jack calls ‘them times’ when ‘there was some life in it.’“ Ako ekvivalent lexémy caretaker sme použili substantívum starec, ktorým B. Vilikovská preložila pôvodné Joyceovo caretaker (Joyce, 1998, s. 85 – 99), hoci ekvivalentnejší, presnejší preklad lexémy caretaker by bol „dozorca, správca (domu), domovník.“ V eseji čítame: „V izbe je zima, tma a nálada na bode mrazu. 220

keep the ball rolling (angl.) – „to maintain a level of activity in and enthusiasm for a project“ Porov. napr. http://en.wikisource.org/wiki/A_Portrait_of_the_Artist_as_a_Young_Man/Chapter_2 (8. 2. 2012). 221

177

Oheň z niekoľkých uhlíkov a škvary symbolizuje slabnúci fénixov plameň Feniánov a to, čo starec Jack volá ‘tie časy’, keď ‘sa dalo žiť.’“ (Welch, 2011, s. 50).222 2 Kultúrne špecifiká pri preklade eseje Hearts of Stone Ako sme už spomenuli, pri prekladovej transformácii eseje Hearts of Stone sa potvrdila najmä kulturologická náročnosť esejistického textu, ktorá kládla azda ešte väčšie nároky na prekladateľské kompetencie ako lingvistické špecifiká. Pri preklade takýchto prvkov sme mali na pamäti, že „tvorba textu v cieľovom jazyku nie je len jazykovou, ale aj výsostne kultúrnou záležitosťou, pričom prekladateľ musí zohľadňovať okrem jazykovoštylistického aj pragmatický a sémanticko-kultúrny kontext.“ (Rakšányiová, 2005, s. 11). 2.1 Výskyt lingvokulturémy pritom nemusí automaticky znamenať prekladateľské riziko či potrebu dodatočných komentárov. Žáner eseje predpokladá erudovaného a sčítaného percipienta, ktorý disponuje nevyhnutnou vedomostnou výbavou. Navyše, niektoré historické a kultúrne odkazy sú v eseji len poznámkami „na okraj“, dotvárajúcimi kolorit textu i autorovho štýlu; ich referenčná relevancia vo vzťahu k celkovej sémantike textu nie je vysoká;223 porov. zvýraznené časti nasledujúceho úryvku z Welchovej eseje: „There was, when John Joyce was a young man, a thickly populated red light district (known as the Holy Ground, whence the popular ballad made famous by the Clancy Brothers in the 1960s) near Anglesea Street where the Joyce household was, a place he did not fail to frequent himself.“ V slovenčine sme okrem prekladu toponyma Holy Ground uviedli aj jeho pôvodný názov, a to kvôli jeho jednoznačnej referencii na mimojazykovú skutočnosť: „Keď bol John Joyce mladý, v Corku bola husto obývaná vykričaná štvrť (známa aj ako Posvätná pôda (Holy Ground), ktorá okrem iného v šesťdesiatych rokoch inšpirovala skupinu The Clancy Brothers, aby podľa nej pomenovala svoju populárnu baladu) pri ulici Anglesea Street, kde stál aj dom Joyceovcov, a Joyce nezaháľal a často ju navštevoval.“ (Welch, 2011, s. 45). V procese tvorby poznámok sme dospeli k názoru, že pri preklade budeme poznámkami pod čiarou sprevádzať aj odkazy s nižšou referenčnou relevanciou. Naším zámerom bolo umiestniť esej do konkrétneho geografického a historického priestoru, takže takéto komentáre majú umožniť slovenskému čitateľovi aspoň istú orientáciu v spoločenskom a kultúrnom pozadí eseje. Komentáre sme preto uvádzali pri postavách z írskej a britskej 222 223

Porov. Joyce (1998, s. 88). K problematike referenčnej relevancie porov. v tejto práci kap.V.1.3.

178

histórie (Theobald Wolfe, Tone Louis Gillet), či pri geografickej špecifike (Crosshaven, Ringabella, Queenstown). Pri tvorbe komentárov sa nám zároveň potvrdil predpoklad, že overovanie niektorých údajov pomáha spresniť prekladateľské riešenia. Ako príklad takejto situácie môžeme uviesť lingvokulturému native Doric, ktorú nám ako dórčinu pomohla identifikovať práve referencia na Kotov preklad. Do Welchovej eseje je táto lingvokulturéma zakomponovaná takto: „These sympathies also surface in Simon Dedalus and his friends, as they listen to the ‘native Doric’ of Ben Dollard’s rendition of the patriotic song ‘The Croppy Boy’, following the singing of the aria from Martha in the Ormond Hotel.“ V našom preklade: „Rovnaké sympatie sa prebúdzajú aj v Simonovi Dedalusovi a jeho priateľoch pri počúvaní vlasteneckej piesne ‘The Croppy Boy’, ktorá nasleduje za áriou z Marthy a v hoteli Ormond ju v rodnej dórčine spieva Ben Dollard.“ (Welch, 2011, s. 48). Toto prekladateľské riešenie sme okomentovali poznámkou, že ide o dialekt, ktorým sa hovorí na severovýchode Škótska. Poznanie ďalšej lingvokulturémy, názvu piesne „The Croppy Boy“, síce neovplyvňuje výrazne porozumenie eseje, dotvára však jej kultúrny kolorit. Preto sme aj toto kultúrne špecifikum s nižšou referenčnou relevanciou priblížili slovenskému čitateľovi v prekladateľskej poznámke ako jednu z najsmutnejších írskych balád o zúfalstve mladého rebela v povstaní z roku 1798.224 2.2 Popri týchto „marginálnych“ kultúrnych odkazoch sa v eseji vyskytujú také referencie, ktoré ovplyvňujú sémantiku a pochopenie eseje zásadnejšie. K týmto odkazom by mal prekladateľ eseje pristupovať obozretnejšie, s dostatočnou erudíciou a interkultúrnou kompetenciou. Pri výskyte takýchto kultúrnych špecifík s vyššou mierou relevancie sme v analyzovanej eseji Hearts of Stone zaznamenali z pohľadu esejistu i prekladateľa dve odlišné situácie. 2.2.1 Samotný esejista na niektorých miestach podáva vysvetlenie kultúrneho špecifika. Takýmito poznámkami naznačuje, že nejde o všeobecne známe kultúrne fenomény, takže ani pre britského čitateľa ich identifikácia nemusí byť jednoznačná. Zároveň sa tým práca prekladateľa výrazne uľahčuje. Napr. kultúrne špecifikum hillsider esejista objasňuje priamo v texte takto: „He has a reputation for being a Fenian and what they call a ‘hillsider’ (a guerrilla revolutionary, or someone sympathetic to such tactics)“. R. Welch tu

224

Croppy bola prezývka, ktorú dostali írski rebeli v tomto povstaní a súvisela s ich krátkym strihom vlasov; ten bol považovaný za charakteristický prvok vonkajšieho vzhľadu anti-aristokraticky naladených povstalcov.

179

intertextovo odkazuje na výraz hillsider, ktorý použil James Joyce v poviedke Ivy Day... na adresu jednej z postáv: „Some of these hillsiders and fenians are a bit too clever if ask me.“225 Z Welchovho výkladu v eseji vyplýva, že hillsider je „guerillový revolucionár, alebo ten, kto takúto taktiku podporuje“. Prekladateľ eseje je tak oproti prekladateľke poviedky, B. Vilikovskej, vo výhode, lebo mu sémantiku kultúrneho špecifika objasní samotný esejista. Keďže prekladateľka poviedky túto výhodu nemala, zvolila ako slovenský ekvivalent lexémy hillsider nepríznakové substantívum sedliak, ktoré však nezachytáva historicko-kultúrny rozmer východiskovej lexémy. Vo Vilikovskej preklade citovanej vety čítame: „Aby ste vedeli, niektorí sedliaci a nacionalisti sú trochu primúdri.“ (Joyce, 1998, s. 90). Podobne namiesto propria Fenian z Joyceovho textu, použila v spomínanom citáte naturalizujúcu lexému nacionalista, ktorou do istej miery znegovala kultúrne špecifikum. Prekladateľ eseje v takýchto prípadoch stojí pred rozhodnutím, či text preložiť tak, aby bolo kultúrne špecifikum zachované a esejistov ďalší výklad mal zmysel, alebo zachovať intertextualitu eseje a – v tomto konkrétnom prípade – použitím substantíva sedliak odkázať na Vilikovskej preklad. Musí pritom zvážiť, či ide o typ lingvokulturémy, ktorá má vyššiu relevanciu pre porozumenie eseje. V tomto prípade sa ukazuje, že preklad B. Vilikovskej znamená výraznejší posun a prekladateľ eseje si ho vzhľadom na ďalší esejistov komentár o sémantike

lexémy

nemôže

dovoliť

ponechať.

Preto

sme

v preklade

pristúpili

k exotizujúcemu použitiu lexémy „hillsider“ v pôvodnom znení. Ekvivalentné lexémy (partizán, rebel, vzbúrenec) sme považovali za konotačne zaťažené (partizán) alebo príliš všeobecné (rebel, vzbúrenec), čo by predstavovalo výrazovú stratu. Welchov text sme teda preložili takto: „Hynes má povesť Feniána a ‘hillsidera’ (guerillového revolucionára alebo sympatizanta takejto politiky)“ (Welch, 2011, s. 50). Podobné vysvetlenie lingvokultúrneho špecifika ponúka esejista aj pri historickom fenoméne Invincibles: „We then hear that when they hanged the Invincible Joe Brady (the Invincibles were a Fenian assassination squad who stabbed to death the Irish Chief Secretary, Lord Frederick Cavendish in the Phoenix Park in 1882), his erection stood up ‘like a poker’ in the wardens’ faces after they cut him down, dead.“ V slovenskej verzii prekladáme: „Potom počujeme, že keď obesili Nepremožiteľného Joea Bradyho (Nepremožiteľní (the Invincibles) boli Feniánskym vražedným komandom, ktoré v roku 1882 vo Phoenix Parku ubodalo na smrť najvyššieho splnomocnenca pre Írsko, Lorda Fredericka Cavendisha) a po 225

Porov. na http://www.online-literature.com/james_joyce/961/ (8. 2. 2012).

180

smrti ho odrezali z povrazu, ‘tak mu stál, že si skoro na ňom oči vypichli’.“ (Welch, 2011, s. 53). V zhode s predchádzajúcou prekladateľskou stratégiou sme pri odkaze na Joyceov román Ulysses znovu použili Kotov preklad, a to jednak pri ekvivalente kultúrneho špecifika Invincibles, ktoré môže mať aj iné prekladové ekvivalenty (Neporaziteľní, Neprekonateľní), jednak pri syntagme „his erection stood up ‘like a poker’“. Okrem toho sme opäť pristúpili k individuálnemu posunu a explikáciou v zátvorkách sme pridali informáciu o pôvodnom názve hnutia (The Invincibles).226 2.2.2 Odlišná komunikačná situácia pri preklade nastáva, keď esejista kultúrne špecifikum nevysvetľuje, lebo ho (v britskom lingvokultúrnom priestore) pokladá za zrozumiteľné a dostatočne známe, napr.: „The citizen, however, seizes his opportunity, and starts to extol the Invincibles, the Fenians, the men of ninety-eight, and all those who gave their lives for the cause of Ireland.” V citovanom úryvku sa okrem už spomínaného fenoménu „the Invicibles“ vyskytujú ďalšie dva historické odkazy, ktoré sme preložili takto: „Občan sa však chytí príležitosti a začne vychvaľovať Nepremožiteľných, Feniánov, mužov z roku 1798 a všetkých, ktorí pre Írsko obetovali život.“ (Welch, 2011, s. 53). Aj na tomto mieste esejista odkazuje na románový svet Ulysses, preto sme konfrontovali naše riešenie s prekladom J. Kota. Ten prekladá proprium Feniáni syntagmou „stará garda“: „Náš občan čakal na najmenšiu slovnú narážku, aby sa mohol roztárať o Nepremožiteľných a o starej garde, o ľuďoch šesťdesiateho siedmeho a o tých, čo sa boja hovoriť o deväťdesiatom ôsmom.“ (Joyce, 1993, s. 293). Pri lexéme Feniáni tak opäť nastáva kolízia medzi esejistovou výpovednou líniou a kongruenciou s prekladmi Joyceových textov. V preklade eseje sme však namiesto Kotovho ekvivalentu uprednostnili proprium Feniáni, keďže sme ho už predtým v poznámke prekladateľa objasnili ako „írsku revolučnú organizáciu“ (Welch, 2011, s. 48). Takisto aj ďalšie špecifikum z analyzovaného úryvku eseje, „the men of ninety-eight,“ („ľudí z deväťdesiateho ôsmeho“), esejista považuje za známe anglickému čitateľovi, a tak ho ponecháva bez výkladu. Pre slovenského čitateľa však takýto odkaz nemá informačnú hodnotu, preto sme v preklade zmenili neurčitý údaj „ninety-eight“ na konkrétny rok 1798 a pripojili sme k textu poznámku, že v tomto roku bolo v Írsku Veľké povstanie (op. cit., s. 53). 226

Porov. aj preklad viacslovného pomenovania Holy Ground v tejto štúdii v časti 2.1.

181

Ani lingvokulturému coffinship nepribližuje esejista komentárom. Vzhľadom na to, že táto lexéma bola súčasťou dlhšieho citátu z románu Ulysses, museli sme použiť Kotov preklad v podobe syntagmy „na lodiach, ktoré pripomínali truhly“. Uvedomovali sme si však, že takáto syntagma nekóduje presne významy, aké má východisková lexéma coffinship v angličtine a v írskom kultúrnom prostredí. Ako coffinships sa totiž označovali lode, ktoré v čase veľkého hladomoru prevážali írskych vysťahovalcov za Atlantik. Úmrtnosť na takýchto lodiach bola pre nedostatok potravy, vody a pre choroby veľmi vysoká.227 Ekvivalentným prekladom by mohlo byť pomenovanie plávajúce rakvy, vniesť ho však do pôvodného prekladu nebolo z dôvodu kompaktnosti citátu možné. Preto sme sa k spomínanému citátu rozhodli pridať poznámku, že nešlo o lode, ktoré pripomínali truhly vzhľadom, ale ktoré dostali pomenovanie podľa vysokej úmrtnosti na palube (Welch, 2011, s. 53). Napokon sa dostávame k poslednej intertextovej referencii, na ktorú odkazuje názov analyzovanej eseje. R. Welch cituje verš z Yeatsovej básne Easter, 1916: „‘Too long a sacrifice’, Yeats wrote in his elegy for the men of 1916, ‘can make a stone of the heart’“. V našom preklade: „‘Po pridlhej obete’, napísal Yeats vo svojej elégii za mužov z roku 1916, ‘stvrdne srdce na kameň’“ (Welch, 2011, s. 51). Keďže v slovenskom kultúrnom prostredí údaj o „mužoch z roku 1916“ opäť nemá veľkú informačnú hodnotu, bolo podľa nášho názoru žiaduce, aby prekladateľ slovenskému čitateľovi objasnil, koho mali W. B. Yeats i R. Welch týmto označením na mysli. Preto sme k tomuto citátu pripojili poznámku, že išlo o mužov, ktorí sa v roku 1916 zúčastnili tzv. Veľkonočného povstania proti Britskej nadvláde. 3 Záver Pri preklade eseje Hearts of Stone a následnej translatologickej autoanalýze sa nám potvrdilo, že esej je „žáner komunikačne veľmi náročný, a to z hľadiska tvorenia i percepcie, pretože si vyžaduje plné zapojenie intelektuálnych i emocionálnych schopností expedienta i percipienta“ (Slančová, 1981, s. 150). Výzvou pre naše prekladateľské kompetencie boli predovšetkým početné lingvokulturémy, ako dôsledok silnej ukotvenosti skúmanej eseje v írskom historickom a kultúrnom rámci i dominancie intertextovej zložky. Oba typy lingvokulturém si vyžiadali aktívnejšie zapojenie verifikačnej kompetencie prekladateľa: pri dekódovaní kultúrnych a historických lingvokulturém i pri dodržaní vytýčenej stratégie zhody s existujúcimi prekladmi diel, na ktoré esejista odkazuje. Vyššia frekvencia 227

Porov. na http://en.wikipedia.org/wiki/Coffin_ship (15. 5. 2011).

182

lingvokultúrnych prvkov v analyzovanej eseji bola dôsledkom jej tematického zamerania, žánrovej charakteristiky textu i subjektívneho vkladu autora k analyzovanej téme. Aj keď si uvedomujeme, že pre skúmaný text existujú aj alternatívne prekladateľské riešenia (a to nielen lingvokulturém), veríme, že sme eseji Roberta Welcha našli v cieľovej slovenčine primeranú formu. Takú, akú si vzhľadom na svoje kvality zaslúži.

183

VII. ESEJ EST PERCIPI (Namiesto ZÁVERU) Alúziu na známy výrok „Esse est percipi“ sme si za názov našich záverečných úvah nezvolili náhodne. Podľa tejto filozofickej sentencie „byť znamená byť vnímaný“; jej parafrázou, kde latinské esse nahrádza substantívum esej, sa stotožňujeme s názorom, že „esej znamená vyhranený životný aj estetický názor“ (Petrík, 2003, s. 73). Tento predpoklad sa potvrdil pri analýze prekladov esejí, ktorých autormi sú významní esejisti píšuci po anglicky. Každý z nich pristupoval k téme z vlastného filozofického a ideového východiska a vtlačil svojmu spracovaniu nezameniteľnú pečať individuálneho štýlu. Odvolávajúc sa na dobové spoločenské okolnosti a literárnu tradíciu svojich kultúr esejisti vytvorili text pevne ukotvený vo východiskovom lingvokultúrnom prostredí. V práci sme sa zamerali práve na rozmer lingvokultúrnej podmienenosti, špecifickosti, ktorá sa tiahne naprieč žánrom eseje i skúmanými esejistickými textami. Vychádzali sme pritom z viacerých teoretických prác, ktoré sa zaoberajú štylistickou charakteristikou esejistického žánru (F. Miko, J. Mistrík, D. Slančová) i interkultúrnymi aspektmi prekladu. V tejto oblasti sme sa mohli oprieť o bohatú tradíciu (česko-)slovenskej translatologickej školy (M. Andričík, E. Gromová, J. Levý, A. Popovič, J. Rakšányiová, J. Sipko, J. Vilikovský a i.) a o viaceré podnetné práce svetovej translatológie a lingvistiky, ktoré si všímajú interkultúrne súradnice prekladu (S. Bassnett, V. N. Komisarov, V. A. Maslova, E. Nida, E. Sapir, V. V. Vorobjov a i.). Teoretické postuláty sme aplikovali na preklady takpovediac „vlajkových lodí“ britskej (G. Orwell, V. Woolfová), írskej (R. Welch) i americkej esejistiky (S. Sontagová). Výber esejistov podmienila nielen dostupnosť ich prác v slovenskom preklade, ale predovšetkým zásadný význam ich esejistického diela v kontexte národných kultúr i svetovej esejistiky. Bohatá tradícia anglofónnej eseje vstúpila s analyzovanými prekladmi aj do slovenského literárneho priestoru, ktorý síce v oblasti eseje ani zďaleka nie je „nepopísaným kúskom papiera“ (porov. o. i. vynikajúce eseje A. Matušku, V. Mináča či M. Rúfusa), predsa však môže z anglofónnej esejistiky čerpať mnohé inšpirácie a podnety. Zaujímalo nás preto, ako skúmané preklady dokázali potenciál východiskových esejí pretaviť do cieľovej slovenčiny. V priebehu analýzy slovenského prekladu esejí sa ukázalo ako užitočné porovnať slovenské prekladateľské riešenia s ich pendantmi v českom preklade. Táto konfrontácia 184

dvoch cieľových textov nás na viacerých miestach upozornila na rozpor vo vzťahu k východiskovému textu, a to buď v slovenskom alebo českom preklade, ktorý by sme pri bilaterálnej komparácii anglického originálu a slovenského prekladu mohli prehliadnuť. Prácu sme koncipovali ako súbor štúdií, ktoré sa zaoberajú azda najvýznamnejšími esejami jednotlivých autorov a sú k dispozícii v slovenskom (a českom) preklade. Osobitnú pozornosť sme venovali esejistickému dielu G. Orwella (II. a III. kapitola), ktoré má v anglickej esejistike špecifické postavenie. Pri ďalších esejistoch sme sa sústredili len na jednu z ich esejí, a to buď pre jej dostupnosť v slovenskom preklade (esej S. Sontagovej a R. Welcha; IV. a VI. kap.), alebo pre jej zásadný charakter v kontexte ostatných esejistových prác (esej W. Woolfovej, V. kap.). V súlade s ťažiskovým, interkultúrnym pohľadom na esej a jej preklad sme sa zamerali na prekladateľské riešenia takých prvkov textu, ktoré sa ukázali špecifické z lingvistického alebo kultúrneho hľadiska. V našej analýze sme ich zahrnuli pod hyperonymický termín lingvokulturéma, ktorý sa do slovenskej translatológie dostáva s prácami rusistov (M. Blaho, J. Sipko ai.) ako reflex podnetov ruskej lingvokulturologickej školy. V komparácii východiskového a cieľového textu/textov sme si všímali najmä stratégie a prekladateľské postupy, akými sa prekladatelia vyrovnali s prekladovou transformáciou lingvokulturém do cieľového jazykového a kultúrneho kontextu. Tieto postupy v sebe zahŕňajú aj metódu poznámok prekladateľa; na základe rozboru konkrétnych poznámok sme sa preto zamýšľali nad ich potrebou a opodstatnenosťou vo vzťahu k dekódovaniu lingvokulturém i k sémantike celej eseje. Analýza prekladov esejí potvrdila tézu J. Levého o podvojnosti preloženého diela, teda o rozpore medzi závislosťou obsahu na východiskovom prostredí, a formou prekladu, ktorú predstavuje domáci jazyk. Preklad je o to dokonalejší, o čo lepšie sa mu podarí tento rozpor prekonať (Levý, 1963, s. 58 – 59). Na niektorých miestach boli prekladatelia eseje v prekonávaní tohto rozporu menej úspešní, a keď sme na to v práci upozorňovali, nemienili sme to ako slová kritiky. Skôr sme chceli poukázať na potrebu zvýšenej aktivizácie jednotlivých kompetencií prekladateľa pri preklade takého náročného žánru, akým esej je, a to najmä pre jeho lingvokultúrne špecifickú povahu. Práve tá bola častým dôvodom početných nežiaducich posunov a diskrepancií medzi originálom a prekladom eseje. Optikou lingvokulturológie sme sa pri translatologickej analýze pokúsili ukázať, aká nevyhnutná je pri preklade eseje vnímavosť prekladateľa na lingvokultúrne špecifické prvky a aká dôležitá je jeho schopnosť ich ekvivalentnej transformácie. Chceli sme upozorniť, že 185

prekladateľovou úlohou je sprostredkovať cieľovému percipientovi nielen fragmentárny, či nebodaj torzovitý, ale plnohodnotný čitateľský zážitok s esejou, ktorá vznikla v odlišnom lingvokultúrnom priestore. V tejto rovine vidíme aj otvorený priestor pre ďalšie lingvokulturologicky zamerané analýzy prekladu, a to nielen esejistických textov. Systematický lingvokulturologický výskum prekladu totiž môže budúcich prekladateľov upozorniť na riziká, vyplývajúce z lingvokultúrnych odlišností východiskového a cieľového textu, a súčasne sa môže stať istou spätnou väzbou pre autorov skúmaných prekladov. Nazdávame sa, že naša analýza prekladového transferu eseje potvrdzuje slová S. Bassnettovej, podľa ktorej „jazyk je srdcom uprostred tela kultúry, a táto interakcia jazyka a kultúry zaručuje pokračovanie životnej energie. Tak ako chirurg, ktorý operuje srdce, nemôže zabúdať na zvyšok tela, tak riskuje prekladateľ, ktorý vníma text izolovane od kultúry.“ (Bassnett, 2007, s. 22). Niekedy skúmaní prekladatelia neboli tými najlepšími „chirurgmi“ a, parafrázujúc S. Bassnettovú, popri srdci zabudli pri operácii na zvyšok tela. Preto bola esej v ich preklade miestami „dýchavičná“ a „nedokrvená“, párkrát sme jej dokonca – esejisticky povedané – nemohli nahmatať pulz. Aj keď u čitateľa preložená esej nerozohrala zakaždým všetky svoje konotačné možnosti, jej citlivý organizmus v preklade prežil. Našťastie; pre esej totiž osobitne platí, že „esse est percipi“.

186

RESUMÉ

The monograph analyses translations of the essays by George Orwell, Susan Sontag, Virginia Woolf and Robert Welch from English to Slovak, with consideration of the Czech translations, from the point of the so called linguocultural approach to translation. Comparing a source text to a target text the author concentrates on translation of linguocultural specifics of an essay. The work builds on the tradition of Slovak translation studies which have always emphasized the importance of cultural approach to translation (c.f. works by E. Gromová, A. Popovič, J. Vilikovský). The thesis also follows the theory of Russian linguocultural studies (V. V. Vorobjov, V. A. Maslova, V. N. Komisarov) and applies it to the translation of some renowned English and American essays (Politics and English Language; Against Interpretation; A Room of One' Own; Hearts of Stone). The main objective of the thesis is to find out how a translator of an essay is to deal with linguocultural phenomena that can be found in essays. The work focuses on the identification of these specifics, the process of their translation and on the shifts in translation which are inevitable because of the differences between source text and target text. The work pays attention to the importance of translator’s notes for both the appropriate decoding of linguocultural specifics and for reader’s discovering of not only denotative but also connotative meanings of an essay. The author emphasizes stylistic characteristics of an essay genre, especially its strong intertextuality and the presence of extralinguistic references which make an essay a perfect candidate for linguocultural research in the translation. The introductory part of the work outlines a theoretical basis of linguocultural approach to the topic and gives stylistic characteristics of the essay genre from the perspective of the theory of binary oppositions (J. Sabol). The main body of the thesis consists of five studies which analyze translations of the essays. All the analyzed essays were translated by other Slovak and Czech translators (E. Farkašová, K. Hilská, K. Palek, M. Pokorný, P. Valček, J. Vilikovský, P. Vilikovský); but one – the last study focuses on the Welch’s essay translated by the researcher herself. The self-analysis is to illustrate that the essay translation is a challenging process, as far as linguocultural specifics are concerned. The concluding chapter sums up the crucial results of the research and confirms author’s initial assumption that translation of an essay requires activating of both the intercultural and verification competence of a translator.

187

PRAMENE HEANEY, Seamus. 2008. Dopad prekladu. In Jedna báseň, dva jazyky. Preklad. M. Gavurová. Ed. J. Gavura. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2008. ISBN 97880-8068-696-3, s. 127 – 137. HEANEY, Seamus. 1989. The Impact of Translation. In The Government of the Tongue. London : Faber and Faber, 1989. ISBN 0-571-14151-X, s. 36 – 44. JOYCE, James. 1971. Portrét mladého umelca. Bratislava : Tatran, 1971, 272 s. JOYCE, James: Ivy Day in the Committee Room. Dostupné na: http://www.onlineliterature.com/james_joyce/961/ [cit. 2012-8-2] JOYCE, James. 1998. Výročný deň v klubovni výboru. Prel.: B. Vilikovská. In Dublinčania. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1998. ISBN 80-220-0888-5, s. 85 – 99. JOYCE, James: Ulysses. V elektronickej podobe v pôvodnej anglickej verzii dostupné na http://books.google.sk/books?id=fxWfE1JLUIMC&printsec=frontcover&dq=Ulysses&hl=sk &ei=KxA4Tp-AAZDtsgbFgtTzDw&sa=X&oi=book_result&ct=bookthumbnail&resnum=1&ved=0CCwQ6wEwAA#v=onepage&q&f=false [cit. 2012-8-2] JOYCE, James. 1993. Ulysses. Prel.: J. Kot. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1993, 674 s. ISBN 802200488X. ORWELL, George: Politics and English Language. Dostupné na http://www.georgeorwell.org/Politics_and_the_English_Language/0.html [cit. 2010-3-4]. ORWELL, George. 1997. Uvnitř velryby a jiné eseje. Prel.: K. Hilská. Brno : Atlantis, 1997. 501 s. ISBN 80-7108-140-X. ORWELL, George. 1999. Politika a reč. Prel.: P. Valček. In Valček, Peter: Osudy eseje. Bratislava : Iris, 1999. ISBN 80-88778-78-6, s. 164 – 170. ORWELL, George. 2003. Ako som strieľal slona a iné eseje. Prel. J. Vilikovský. Bratislava : Ikar, 2003, 221 s. ISBN 80-551-0645-2. SONTAG, Susan. 1983. Against Interpretation. Harmondsworth : Penguin Books, 1983. ISBN 0-14-005434-0. SONTAGOVÁ, Susan. 1991. Proti interpretácii. Prel. E. Farkašová. In Literárny týždenník. ISSN 0862-5999, 1991, roč. IV, č. 47, s. 8 – 9. SONTAGOVÁ, Susan. 1994. Proti interpretaci. Prel. K. Palek. In Kritický sborník. ISSN 0862-819X, 1994, roč. 14, č. 3, s. 1 – 6.

188

WELCH, Robert. 2011. Srdce z kameňa. In Kultúrne rovnobežky I. Svetový básnik, básnik vo svete. Prel.: M. Gavurová. Zost.: J. Gavura. [Fintice] : FACE a EDPK, 2011. ISBN 978-80970978-7-5, s. 43 – 56. WELCH, Robert. 2012. The Cold of May Day Monday: An Approach to Irish Literary History. Oxford University Press 2012 (v tlači). WOOLF, Virginia. A Room of One's Own. Elektronická verzia. Dostupná na http://ebooks.adelaide.edu.au/w/woolf/virginia/w91r/ [cit. 2012-1-12]. WOOLF, Virginia. A Room of One's Own. Elektronická verzia. Dostupná na http://www.american-buddha.com/room.own.toc.htm [cit. 2012-1-12]. WOOLFOVÁ, Virginia. 2000a. Vlastná izba. Prel.: P. Vilikovský. Bratislava : Kalligram 2000. ISBN 80-7149-324-4. WOOLFOVÁ, Virginia. 2000b. Tři guineje/ Vlastní pokoj. Prel.: M. Pokorný. Praha : One Woman Press, 2000. ISBN 80-86356-02-7. YEATS, William Butler. Easter, 1916. Dostupné na http://www.easter1916.net/peom.htm [cit. 2012-03-12].

189

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV ANDRIČÍK, Marián. 2004. K poetike umeleckého prekladu. Levoča : Modrý Peter, 2004, 108 s. ISBN 80-85515-59-8. ANDRIČÍK, Marián. 2005. Dvojdomosť a umelecký preklad. In Preklad a tlmočenie a jeho didaktická transformácia. Ed. A. Valcerová. Prešov : Filozofická fakulta PU v Prešove, 2005. ISBN 80-8068-401-4, s. 68 – 95. BAGIN, Albín. 1979. Literárne etudy. Bratislava : Smena, 1979. 187 s. BASSNETT, Susan. 2007. Translation Studies. London and New York : Routledge, 2007. 176 s. ISBN 0-415-28014-1. BILOVESKÝ, Vladimír. 2005. Termín a/alebo metafora. (preklad anglicky písaných neumeleckých textov s umeleckými prvkami). Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Filologická fakulta, 2005, 144 s. ISBN 80-8083-078-9. BILOVESKÝ, Vladimír – ŠRAMKOVÁ, Miroslava. 2007. Anglofónne vnímanie prekladu. In Myslenie o preklade. Bratislava : Ústav svetovej literatúry SAV – Kalligram 2007. ISBN 978-80-8101-006-4, s. 83 – 95. BLAHO, Martin. 2006. Metodologická a kognitívna báza lingvokulturológie ako vedy. In 2. študentská vedecká konferencia. Zborník príspevkov. Eds. D. Slančová, I. Žarnovská. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2006. ISBN 80-8068-511-8, s. 294 – 301. Dostupné na http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Slancova1/sekcia%20lingvistiky/2svk06_blaho.pdf [cit. 20123-26]. BŽOCH, J. 1966. Chvála eseje. In Mladá tvorba, 11, 1966, č. 1, s. 14. Zdroj: SLANČOVÁ, Daniela. 1996. Hispánska esejistika v slovenskom kontexte. In Gómez-Martínez, J. L.: Teória eseje. Bratislava : Archa, 1996. ISBN 80-7115-121-1, s. 124 – 135. CUDDY-KEANE, Melba. 1997. Woolf, Virginia. In Encyclopedia of the Essay. Ed. T. Chevalier. London and Chicago : Fitzroy Dearborn Publishers, 1997. ISBN 1-884964-30-3, s. 905 – 908. FERENČÍK, Ján. 1982. Kontexty prekladu. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1982, 152 s. FORRÓOVÁ, Martina – HORÁK, Alexander. 2003. 24. letná škola prekladu v Budmericiach. In Kultúra slova, ISSN 0023-5202, 2003, roč. 37, č. 2, s. 89 – 97. GOOD, G. 1997. Preface. In Encyclopedia of the Essay. Ed. T. Chevalier. London and Chicago : Fitzroy Dearborn Publishers, 1997. ISBN 1-884964-30-3, s. xix – xxi. GÓMEZ-MARTÍNEZ, José Luis. 1996. Teória eseje. Prel.: Paulína Šišmišová. Bratislava : Archa, 1996, 135 s. ISBN 80-7115-121-1. 190

GROMOVÁ, Edita. 2006. Medzikultúrny faktor v preklade a jeho reflexia v translatologickom výskume. In Letná škola prekladu 4. Red. A. Keníž. Bratislava : Anapress, 2006. ISBN 80-89137-22-9, s. 47 – 56. GROMOVÁ, Edita. 2009. Úvod do translatológie. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, 2009, 96 s. ISBN 978-80-8094-627-2. HILSKÝ, Martin. 1997. Tvář za stránkou: Eseje Georga Orwella. In Orwell, George: Uvnitř velryby a jiné eseje. Brno : Atlantis, 1997. ISBN 80-7108-140-X, s. 485 – 500. CHMEL, Rudolf. 1981. O slovenskej eseji. In Myšlienka a tvar. Slovenská literárna esej. Bratislava : Tatran, 1981. s. 9 – 23. HRABÁK, Josef. 1973. Poetika. Praha : Československý spisovatel, 1973, 332 s. Zdroj: MISTRÍK, Jozef. 1974. Esejistický štýl. In Slovenská reč. 1974, roč. 39, č. 6, s. 321 – 332. KOMISAROV, V. N. 1991. Language and Culture in Translation: Competitors or Collaborators? In TTR: traduction, terminologie, rédaction, ISSN 1708-2188, vol 4, n° 1, 1991, p. 33 – 47. Dostupné http://www.erudit.org/revue/TTR/1991/v4/n1/037080ar.pdf [cit. 2012-3-26]. Krátky slovník slovenského jazyka. 2003. Hl. red.: J. Kačala – M. Pisárčiková. Bratislava : Veda, 2003, 985 s. ISBN 80-224-0750-X. KRUPA, Viktor. 1980. Jednota a variabilita jazyka. Systémový prístup a tzv. exotické jazyky. Bratislava : Veda, 166 s. Zdroj: SABOL, Ján. (2008). Všeobecnolingvistické a semiotické aspekty vzťahu symetrie a asymetrie textotvorných prvkov. In Jazykové a kognitívne aspekty okazionálnych výrazov a ich textové funkcie. Prešov : Filozofická fakulta v Prešove, Prešovská univerzita 2008. ISBN 978-80-8068-869-1, s. 6 – 23. LEVÝ, J. 1963. Umění překladu. Praha : Československý spisovatel, 1963. 288 s. MASLOVA, Valentina A. 2004. Lingvokuľturologia. Učebnoje posobije dlja studentov vyššich učebnych zavedenij. Moskva : Akademija, 2004. 208 s. Zdroj: BLAHO, Martin. 2006. Metodologická a kognitívna báza lingvokulturológie ako vedy. In 2. študentská vedecká konferencia. Zborník príspevkov. Eds. D. Slančová, I. Žarnovská. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2006. ISBN 80-8068-511-8, s. 294 – 301. Dostupné na http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Slancova1/sekcia%20lingvistiky/2svk06_blaho.pdf [cit. 20123-26]. MISTRÍK, Jozef. 1974. Esejistický štýl. In Slovenská reč. 1974, 39, č. 6, s. 321 – 332. MISTRÍK, Jozef. 1997. Štylistika. Bratislava : SPN, 1997, 598 s. ISBN 0-415-25517-1.

191

MIKO, František. 1970. Výrazové konštanty štýlu A. Matušku. In Slovenská literatúra. 1970, XVII, č. 1, s. 33 – 55. MIKO, František. 1975. Alexander Matuška a slovenská štylistika. In Studia Academica Slovaca 4. Red. J. Mistrík. Bratislava : Alfa, 1975, s. 168 – 178. NIDA, Eugene. 2004. Principles of Correspondence. In The Translation Studies Reader. Ed. Lawrence Venuti. London : Routledge, 2004. ISBN 0-415-31920-X. s. 153 – 167. OLOŠTIAK, Martin. 2001. Jazykový systém a cudzie antroponymá v slovenčine. In Jazykovedný časopis. ISSN 0021-5597, 2001, 52, č. 2, s. 81 – 99. OLOŠTIAK, Martin – BILÁ, Magdaléna – TIMKOVÁ, Renáta. 2006. Slovník anglických vlastných mien v slovenčine. Bratislava : Kniha – spoločník, 2006, 265 s. ISBN 80-88814-472. Oxford Advanced Learner's Dictionary. 1994. Eds.: A. S. Hornby – A. P. Cowie. Oxford : Oxford University Press, 1994. ISBN 0-19-431167-8. PETRÍK, Vladimír. 2003. Esej u Balleka. In Literárne dielo Ladislava Balleka. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela 2003. ISBN 80-8055-787-X, s. 73 – 77. Pravidlá slovenského pravopisu. 2000. Bratislava : Veda, 2000, 590 s. ISBN 80-224-0655-4. POPOVIČ, Anton. 1970. The concept 'shift of expression' in Translation. In The Nature of Translation: Essays on the Theory and Practice of Literary Translation. Eds.: Holmes, J. Holmes, F. de Haan and A. Popovič. The Hague and Paris: Mouton 1970. s. 78 – 87. POPOVIČ, Anton. 1983. Originál/Preklad. Interpretačná terminológia. Bratislava : Tatran, 1983, 362 s. RAKŠÁNYIOVÁ, Jana. 2005. Preklad ako interkultúrna komunikácia. Bratislava : AnaPress, 2005. ISBN 80-89137-09-1, s. 7 – 75. RAKŠÁNYIOVÁ, Jana. 2006. Preklad v kultúre a kultúra v preklade. In Letná škola prekladu 4. Red. A. Keníž. Bratislava : Anapress, 2006. ISBN 80-89137-22-9, s. 9 – 20. SABOL, Ján. 2008. Všeobecnolingvistické a semiotické aspekty vzťahu symetrie a asymetrie textotvorných prvkov. In Jazykové a kognitívne aspekty okazionálnych výrazov a ich textové funkcie. Prešov : Filozofická fakulta v Prešove, Prešovská univerzita 2008. ISBN 978-808068-869-1, s. 6 – 23. SABOL, Ján. 2009. Prednášky z predmetu Úvod do metodológie jazykovedy. Prešov : FF PU v Prešove, 2009 (v rukopise).

192

SAPIR, Edward. 1956. Language and Personality. Berkeley, Los Angeles : University of California Press, 1956, p. 69. Zdroj: BASSNETT, Susan. 2007. Translation Studies. London and New York : Routledge, 2007. s. 137. ISBN 0-415-28014-1. SIPKO, Jozef. 2005. Precedentné fenomény v rusko-slovenských jazykových a kultúrnych porovnávaniach. In Preklad a tlmočenie a jeho didaktická transformácia. Ed. A. Valcerová. Prešov : Filozofická fakulta PU, 2005. ISBN 80-8068-401-4, s. 214 – 233. SIPKO, Jozef. 2011. Teoretické a sociálno-komunikačné východiská lingvokulturológie. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2011, 320 s. ISBN 978-80-555-0371-4. SIPKO, Jozef. 2010. Jazyková prezentácia hodnôt. In JaK – Jazyk a kultúra. ISSN 13381148, 2010, roč. 1, č. 3. Dostupné na http://www.ff.unipo.sk/jak/3_2010/sipko.pdf [cit. 20122-12]. SLANČOVÁ, Daniela. 1981. Príspevok k lexikálnej charakteristike eseje. In Slovenská reč. 1981, r. 46, č. 3, s. 149 – 156. SLANČOVÁ, Daniela. 1984. O niektorých syntaktických prostriedkoch eseje. In Slovenská reč. 1984, r. 49, č. 4, s. 215 – 224. SLANČOVÁ, Daniela. 1985a. O kompozičných prostriedkoch súčasnej slovenskej eseje a jej štýlu (I). In Slovenská reč. 1985a, r. 50, č. 1, s. 28 – 37. SLANČOVÁ, Daniela. 1985b. O kompozičných prostriedkoch súčasnej slovenskej eseje a jej štýlu (II). In Slovenská reč. 1985b, r. 50, č. 2, s. 93 – 97. SLANČOVÁ, Daniela. 1987. Uplatnenie obraznosti a figuratívnosti v esejistickom texte. In Slovenská reč. 1987, r. 52, č. 2, s. 76 – 81. SLANČOVÁ, Daniela. 1992. Východiská interpretácie esejistickej tvorby Albína Bagina. In Kultúra slova. ISSN 0023-5202, r. 26, 1992, č. 2, s. 33 – 39. SLANČOVÁ, Daniela. 1996. Hispánska esejistika v slovenskom kontexte. In GómezMartínez, J. L.: Teória eseje. Bratislava : Archa, 1996. ISBN 80-7115-121-1, s. 124 – 135. Slovník slovenského jazyka III (P – R). 1963. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1963, 912 s. Slovník slovenského jazyka V (V – Ž). 1965. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1965, 847 s. Slovník súčasného slovenského jazyka. a – g. 2006. Hl. red.: K. Buzássyová – A. Jarošová. Bratislava : Veda, 2006, 1134 s. ISBN 978-80-224-0932-4. Slovník súčasného slovenského jazyka. h – l. 2011. Hl. red.: A. Jarošová – K. Buzássyová. Bratislava : Veda, 2011, 1088 s. ISBN 978-80-224-1172-1. 193

Slovník spisovného jazyka českého I. A – G. 1989. Hl. red.: Bohuslav Havránek, Praha : Academia 1989, 608 s. Slovník spisovného jazyka českého II. H – L. 1989. Hl. red. Bohuslav Havránek, Praha : Academia 1989, 608 s. Slovník spisovného jazyka českého III. M – O. 1989. Hl. red. Bohuslav Havránek, Praha : Academia 1989, 672 s. Slovenský národný korpus – prim-4.0-public-all. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, 2010. Slovenský národný korpus – prim-5.0-public-all. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, 2011. Dostupný na http://korpus.juls.savba.sk [cit. 2012-29-3] SOKOLOVÁ, Miloslava. 2007. Nový deklinačný systém slovenských substantív. Prešov : Filozofická fakulta PU, 2007. 338 s. ISBN 80-8068-550-9. El. verzia dostupná na http://www.juls.savba.sk/ediela/novy_deklinacny_system/ [cit. 2011-8-3] SOKOLOVÁ, Miloslava. 1993. Sémantika slovesa a slovesný rod. Bratislava : Veda 1993. 110 s. ISBN 80-224-0343-1 SOKOLOVÁ, Miloslava. 1995. Kapitolky zo slovenskej morfológie. Prešov : Slovacontact, 1995. 180 s. ISBN 80-901417-7-3. Synonymický slovník slovenčiny. 2000. Hl. red. M. Pisárčiková. Bratislava : Veda, 2000, 998 s. ISBN 80-224-0585-X. ŠALING, Samo – IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária – MANÍKOVÁ, Zuzana. 1997. Veľký slovník cudzích slov. Bratislava – Veľký Šariš : SAMO, 1997, 1310 s. ISBN 80-967524-0-5. ŠEBESTA, Juraj – ŠEBESTOVÁ, Valentína. 2005. Preklad logoepistém a iných chuťoviek. In Letná škola prekladu 3. Bratislava : Anapress, 2005. ISBN 80-89137-10-5, s. 97 – 108. TOMÁŠ, Radoslav. 2009. Niekoľko poznámok k teórii a podstate eseje. In K poetologickým a axiologickým aspektom slovenskej literatúry po roku 1989 III. Ed.: M. Součková. Prešov : FF PU, 2009. ISBN 978-808068-707-6, s. 363 – 374. VALČEK, Peter. 1999. Osudy eseje. Bratislava : Iris, 1999. 194 s. ISBN 80-88778-78-6. VILIKOVSKÝ, Ján. 2003a. Poznámky. In Orwell, George: Ako som strieľal slona a iné eseje. Bratislava : Ikar 2003a. ISBN 80-551-0645-2, s. 199 – 209. VILIKOVSKÝ, Ján. 2003b. Poznámka prekladateľa. In Orwell, George: Ako som strieľal slona a iné eseje. Bratislava : Ikar, 2003b. ISBN 80-551-0645-2, s. 210 – 211. VILIKOVSKÝ, Ján. 2003c. Orwell esejista. In Orwell, George: Ako som strieľal slona a iné eseje. Bratislava : Ikar, 2003c. ISBN 80-551-0645-2, s. 212 – 221. 194

VILIKOVSKÝ, Ján. 1984. Preklad ako tvorba. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1984. 234 s. VIROSTKOVÁ, Alžbeta. 2008. Precedentné fenomény v ruskej reklamnej tlači. In Média a text II. Eds. J. Rusnák – M. Bočák. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2008. ISBN 978-80-8068-888-2, s. 257 – 264. Dostupné na http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Bocak1/pdf_doc/virostkova.pdf [cit. 2012-3-27] VOROBJOV, Vladimir V. 1997. Lingvokuľturologija. Teoria i metody. Moskva : Izdateľstvo Rossijskogo universiteta družby narodov, 1997. 331 s. Zdroj: BLAHO, Martin. 2006. Metodologická a kognitívna báza lingvokulturológie ako vedy. In 2. študentská vedecká konferencia. Zborník príspevkov. Eds. D. Slančová, I. Žarnovská. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2006. ISBN 80-8068-511-8, s. 294 – 301. Dostupné na http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Slancova1/sekcia%20lingvistiky/2svk06_blaho.pdf [cit. 20123-26]. WERNER, Theresa. 1997. Sontag, Susan. In Encyclopedia of the Essay. Ed. T. Chevalier. London and Chicago : Fitzroy Dearborn Publishers, 1997. ISBN 1-884964-30-3, s. 1659 – 1661. WILPERT, G. 1969. Sachwôrterbuch der Literatúr. 5. vyd. Stuttgart : Alfred Kröner, 1969, 865 s. Zdroj: MISTRÍK, Jozef. 1974. Esejistický štýl. In Slovenská reč. 1974, roč. 39, č. 6, s. 321 – 332.

195